Film & TV

Film: Svetlá veľkomesta

By  | 

Chaplinov postupný vývoj z kráľa nemých grotesiek k melodramatickým, spoločenským témam mu umožnil intuitívnejšie využiť svoje remeslo komika až do tých, vôbec diverzifikačne najprirodzenejších rámcov filmových fabúl, ktoré tvorí škála rôznorodosti emócií.  Recipročné väzby v súvislostiach sveta skutočného a toho únikového pôsobia v jeho umeleckých dielach skutočne ako balzam na dušu. S inteligenčným majstrovstvom zaznamenáva svet prostých a zdanlivo jednoduchých figúrok v ich odvrátenej tvári kríz a ťažkého životného údelu. Zároveň ale pridáva situačnostiam neodolateľný punc vtipu a originality aj z úplne obyčajných vecí (Jacques Tati sa v mnohom inšpiroval). Tieto paralely vnímania sveta okolo nás prostredníctvom efektných čísiel a výrazových prostriedkov sú evokačne previazané takou dávkou symboliky a ľudskej osudovosti, že vyznievajú podstatne pravdovravnejšie, ako ich kozmopolitný a uzavretý dramatický akcent, z ktorého sa spravidla nič nedozvieme. Mizanscény a dejotvorné konštrukcie z filmu City lights (1931) sú tak hravé a improvizačne nasnímané v súvislej akčnej choreografii, že nahrávajú na ďaleko väčšej expresívnosti a úprimnosti. Pritom sa však nezabúda na jej primárny emocionálny a sociologický účel, ktorý sa pomocou výstižných opisov dopracováva hlboko pod kožu a o veľa veciach okolo nás vypovedá.

city_lights_1

Charlie hrá v tomto filme tuláka, ktorý zachráni život milionárovi (Harry Myers) pred samovražednými sklonmi. Vrúcne sa mu peniazmi odvďačí, avšak po vytriezvení si na neho druhým dňom ani nespomenie. Následne sa stýka so slepou dievčinou (Virginia Cherrill), ktorá predáva kvety a túži jedného dňa sa osamostatniť a spoznať svet. Nášmu hrdinovi ju je ľúto a pokúsi sa jej zohnať finančné prostriedky pre drahú operáciu. Neúspešne sa o to pokúša v boxe, avšak opitý milionár mu znovu prihodí zo tisíc dolárov, ktoré tulák dá kvetinárke. Je však pri tomto akte prichytený políciou, ktorá vychádza z toho, že taký veľký obnos musel ukradnúť. Po dlhočíznej segregácií ho vidíme zanedbaného a ponevierajúceho sa okolo známych uličiek, kde zbadá svoju tajnú lásku. Tá si z nazbieraných peňazí mohla dovoliť operáciu očí a spočiatku tuláka nespoznáva. Je tomu tak až po ich vzájomnom dotyku. Ten ju šokuje domnienkou, že jej záchrancom je obyčajný chudobný bezdomovec a nie človek s vyšším spoločenským postavením.

city_lights_2

Samozrejme, čaro nemého filmu do značnej miery závisí od vizuálne pútavých a zaujímavo načrtnutých kulís, s ktorými hlavná postava prichádza do styku a na ktoré sa teda aj patrične dobre pozerá. Chaplin svoju egocentrickú pozornosť využil pre krásne-krásnu umeleckú účelovosť, dotýka sa presne tých spoločenských mantier, ktoré sú jeho gagmi v kútiku duši každého z nás mimoriadne trefné. Pramene symboliky sú tak v každej uličke, na každom mieste a s každým prejavom úzko späté, využívajúc mimiku a oči ako úprimný motivačný stimul.

O to neuveriteľnejšie sú zistenia, že niektoré scény natáčal opakovane (1-nu vraj dokonca 342-krát!!!) a to od počiatku roka 1927. U hocikoho by to takýto nápor nevydržalo a niekde by sa to nechcene aj prejavilo. Chaplin však obohatil film energickou živosťou, nádejou vykúpenia a nového začiatku, zatiaľ čo sa mu takmer všetko (dejovo, nie režijnou rukou J) otočilo chrbtom. Samotná paralela týchto negujúcich sa prvkov je: film je médium a únikom do hodnotovo nádherného prostredia, realita je cynická a nekompromisná. Kvetinárka si za to všetko, čo pre jej blaho vykonal, spočítala koľko je 2 a 2 a od tuláka odvrátila zrak (a to doslova).

V rôznych kuloárnych rebríčkoch film obsadzuje tie najpoprednejšie priečky „silent movies“ a romantických komédií, i keď práve škatuľky nikdy nedokážu naplniť jeho (a každého hodnotného diela) úžitkovosť a prínos pre dejiny kinematografie bezo zvyšku. Po masovom nástupe zvuku prinavrátil nemej ére neoddeliteľnú dôležitosť v evolúcii hovoreného slova, ktoré musí na plátne skrátka vyzerať prirodzene. A na to je neverbálna komunikácia, ktorá vždy odrážala ďaleko viacej, než tá, stroho verbálna a hovorená. Ukázal, aké dôležité je poznať mentalitu a obraz okolia a jeho umením liečiť napraveniami hodné nedostatky.

City Lights sú teda tragikomickou ukážkou života v modernej spoločnosti, ktorej chýba empatia a pomocná ruka. Opadajú vzťahy a jediným odstredivým stimulom nevšimnúť si tieto desivé dopady je ponevierať sa „švejkovsky“ a dáko prežiť. Inštitucionalizované vyhlášky a opatrenia sú v spoločnosti implementované mechanicky, nič neladí so srdečnými prianiami a sociálnou konklúziou. Nič sa za tie roky z jeho posolstiev nevytratilo, dokonca je to (medzi ľuďmi) rok čo rok očividnejšie. Aj groteska nezapadá do opovrhnutia i toho vôbec najradikálnejšieho zástanca dokumentárnej reality. Tá, vám nemusí ozrejmiť reálie, ani prostredníctvom živej optiky. Chaplin to dokáže s rádoby podradnými metódami, ktoré získavajú na sile práve vďaka jeho prenesenými významami.

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.