Pivovar Hoegaarden nesúci meno podľa rovnomennej obce, kde sa od stredoveku vyrábalo pšeničné pivo. Od roku 1966 pivovar Celis túto tradíciu obnovil a k tradičným prísadám ako pšenica či kvasinky pridal arómu pomarančovej kôre a koriandru. Po istých okolnostiach bola značka predaná pivovaru InBev a Celis sa presťahoval do Spojených štátov.
Hoegaarden svetlá 12ka (4,9 %) je typickým pokračovateľom sviežej kvasinkovej chuti, z ktorej vyžaruje energicky čistá a ovocná chuť. Má veľmi vyrovnané rozloženie a nábojné telo. Osobne mi chýba hutnosť a väčšia hustota, ktorá aj k letným pivám jednoducho patrí. Pokiaľ nie je podávané z chladiacich sudov, alebo udržiavaných výčapov, tak jeho chuť má tendenciu vyprchať a blížiť sa k citronádovej substancii.
Belgický svetlý ležiak je teda vhodným doplňujúcim pitím pre potreby občerstvenia sa ovocných tónov a vykročenie k neobyčajom naproti klasickým ležiakom, ktoré majú charakteristické zloženie. Lenže jeho pochmúrny, ničím neprekvapivý a málo zložitý štýl je ľahko opozeraný a nevzbudzuje vo mne taký ohlas, aby som ho zvykol skúšať aj naďalej. Ide o taký decentný, málo provokatívny kúsok, ale svojim zložením značne odlišný. Zvykne sa prekvapivo podávať s citrónom či limetkou. Fakt, zvláštna skúsenosť, na ktorú treba dozrieť, pokiaľ sa vám však dovtedy nezhnusí.
Plusy:
- Sviežosť
- Letná aróma
- Príjemné citrusové plody
- Priláka aj konzumentov, ktorí ležiaky či tradičné výčapy neobľubujú
Mínusy:
- Chýbajúca bublinkovosť. Na pivo až moc citronádová chuť, myslím, že keď už ide o podávaný ležiak a je servírovaný aj s limetkou, tak by sa dala očakávať skôr pivná chuť s arómou pripomínajúcou citrónovú minerálku
- Bojácne dochutenie nejakým hutnejším nádychom
- Dokáže rýchlo odradiť určitý druh konzumenta
- Výčapná verzia je ešte viac vodová naproti fľaškovej
