Čo vás priviedlo k umeniu?
Často sa pýtam sám seba – čo? Bol to môj otec fotograf Ladislav Roller, ktorý mal veľa priateľov výtvarných umelcov, ktorým fotografoval ich výtvarné diela. Bol som jeho pomocníkom – osvetľovačom. Prijímal som odrazené svetlo z obrazov a našiel som v ňom potešenie a radosť.
Maľujete, kreslíte, modelujete, venujete sa sochárstvu. Máte veľmi široký záber a v každom z týchto umeleckých smerov je cítiť vaše špecifikum. V čom sa vy cítite najlepšie. A ako z pozície autora pristupujete k týmto rozdielnym umeleckým prístupom?
Na začiatku je myšlienka. Určí spôsob použitých prostriedkov. Nerobím rozdiely v materiáloch a keď niečo neviem – opýtam sa.
Z čoho ako autor čerpáte inšpiráciu?
Svet, ktorý nás obklopuje je zložitý a mnohovrstvový. Nachádza sa v ňom mnoho impulzov podnecujúcich vznik umeleckých diel. Niekedy sú viditeľnejšie, hmatateľnejšie, niekedy ukryté, čakajúc na svoju chvíľu. Ticho sedím a trpezlivo čakám na signály.
Aká by mala byť podľa vás v súčasnosti funkcia umenia? Myslíte si, že sme Slováci ako národ umelecky založený?
Umenie vo všetkých svojich prejavoch – obrazy, sochy, knihy, filmy, piesne, tance, ….pomáha človeku prežiť svoj neľahký životný údel na zemi a pozdvihnúť svoj zrak ku hviezdam. Aj slovenskí umelci svojim prínosom napomáhajú naplniť túto myšlienku.
Poznajú vás doma aj v zahraničí. Ako vnímate vy svoj úspech? A ako hlavne vnímate percepciu zahraničných divákov a tých domácich. Je v tom nejaký rozdiel?
Za úspech považujem, ak moje úsilie osloví aspoň jedného človeka. Mojím šťastím je, že je ich viac. Nerozlišujem domácich od zahraničných.
Čo podľa vás musí mať umenie, aby sa tak dalo vnímať v globálnom merítku?
Umenie sa prihovára ľuďom rozličnými spôsobmi a formami. Niektoré formy nájdu okamžitú odozvu, niektoré čakajú trpezlivo na svoje objavenie. Každá doba má svojich hovorcov a svojich mlčiacich čakateľov na príhovor.
Stojíte za projektom Petrogramy ktorý ste inovovali a spravili ste z neho taký malý fenomén. Môžeme s pokojným svedomím povedať, že Petrogramy sa nachádzajú takmer všade na svete. Je nejaké miesto na ktoré ste obzvlášť hrdý, že sa tam Petrogram nachádza?
Je jedno miesto na zemi – Petra v Jordánsku. Môj syn Lukáš tam asi pred desiatimi rokmi uložil niekoľko kameňov a tak vznikol ich názov – Petrogramy.
Od 28.6. 2018 do 2.9. 2018 sa v Mirbachovom paláci koná vaša nová výstav s názvom Bodkovanie. Ako by ste zhodnotili výstavu a v čom je špecifická v rámci vašej dlho trvajúcej tvorby?
Na výstave sú sústredené práce z posledných desiatich rokov pod názvom „ Bodkovanie“. Ide o práce vytvorené tým najjednoduchším spôsobom – čiernymi a bielymi bodkami. Jedným z impulzov vzniku je nočná obloha s hviezdami. Na výstave sú napríklad okrem väčších objektov , malé obrázky – Známky, pod názvom „Kunstraum – umelecký vesmír“.
Druhým impulzom je zimná obloha s vločkami snehu pokrývajúcimi všetko živé, neživé na zemi. Tak vznikla séria malieb a priestorových objektov – Metropolis. Pečiatky na maľbách nadväzujú na predošlé práce z cyklu Známky. Pre ne som vybral názvy parížskych ulíc, námestí, štvrtí…Pečiatky s názvami sú istou formou vizuálnej poézie, oslavujúcou francúzsku metropolu, centrum svetového humanizmu. Na nádvorí Mirbachovho paláca sú voľne rozmiestnené kamene – Petrogramy pokryté bodkami. Bodkované Petrogramy budem počas trvania výstavy rozmiestňovať aj v uliciach Bratislavy.
Bodkované kamienky sú určené pre všetkých ľudí. Želám veľa šťastia pri ich nachádzaní. Nech vám spolu s hviezdami urobia radosť.
