Muzikál Funny Face (1957) režiséra Stanleyho Donena, v ktorom hrá Audrey Hepburn, Fred Astaire a Kay Thompson, kritika v čase uvedenia neprijala s nadšením. Príbeh, v ktorom fotograf (F. Astaire) spraví z obyčajnej knihovníčky (A. Hepburn) modelku, pokladajú niektorí za málo nápaditý, či povrchný. V roku 1957 napísali The Times, že Funny Face patrí k tomu najhoršiemu, čo môže americký muzikál ponúknuť. Dnes Funny Face stále rozdeľuje ľudí na dva tábory. Tí, ktorí ho pokladajú za prinajlepšom priemerný muzikál a tí, pre ktorých je Funny Face klasikou, ktorá ponúka nápaditý pohľad do sveta módy inšpirovaný skutočnými ľuďmi.
Postava módneho fotografa Dicka Averyho, ktorého stvárňuje Fred Astaire odkazuje na prácu Richarda Avedona a postava Maggie Prescott, ktorú stvárňuje Kay Thompson je založená na Diane Vreeland.
Richard Avedon bol fotograf známy tým, že sa na svojich fotografiách snažil zachytiť osobnosť a dušu fotografovanej osoby. Pre jeho fotografie sú typické veľké rozmery a minimalizmus. Diana Vreeland sa preslávila ako editorka módnych magazínov Harper’s Bazaar a Vogue. Táto skutočnosť sa odráža aj vo vizuálnom prevedení Funny Face, ktoré je ako vystrihnuté z módneho magazínu z 50. rokov 20. storočia.
Funny Face je prvý film, pre ktorý si Audrey Hepburn vyžiadala návrhára Huberta de Givenchyho, aby pre ňu pripravil kostýmy. “Jeho šaty sú jediné, v ktorých sa cítim sama sebou.” Muzikál je módnou prehliadkou, v hlavnej úlohe s Audrey Hepburn, ktorá módu milovala.
Príbeh zavedie jej postavu, knihovníčku Jo Stockton, priamo do Paríža. Tu si môžeme v plnej kráse vychutnať Givenchyho kreácie. Napríklad elegantnú korunovačnú róbu. V scéne na schodoch Louvré má zas Audrey oblečené Givenchyho červené šaty s červenou šatkou. Inšpiratívne je aj fotenie s balónmi v Jardin des Tuileries, pri ktorom má oblečené čierne šaty s krátkym rukávom. Zaujímavý je aj outfit, ktorý vidíme v scéne, kde Audrey pózuje na lodi plaviacej sa po Seine s udicou v rukách. Oblečený má klobúk s ružovou stuhou, krátke biele sako, biele nohavice a ružové lodičky .
Režisér filmu Stanley Donan povedal o spolupráci Givenchyho a Audrey: “Jeho návrhy, jeho myšlienky (boli) sústredené a zamerané na jej (Audrey) postavu (fyzickú postavu). Je to, ako keď veľký skladateľ píše kompozíciu pre veľkého umelca. Bola (Audrey) zhmotnením Givenchyho práce.”
Pozornosť pri Funny Face treba upriamiť aj na “beatnický štýl” obliekania, ktorý vznikol v Amerike a v Európe v 50-tych rokoch 20. storočia. V USA tvorili beatnickú generáciu spisovatelia a umelci ako Jack Kerouack. Pôsobili hlavne v New Yorku, a stretávali sa v baroch a kaviarňach v Greenwich Village. V Paríži sa táto generácia umelcov stretávala v kaviarňach St-Germain-des-Prés.
Typický, v tej dobe inovatívny, dress-code beatnikov bol “head-to-toe black“. Popisovaný ako spojenie francúzskeho bohéma, anglického intelektuála a amerického bezdomovca. Novinár LeeGibb povedal: “Americký účes nahradili francúzskym. Vysoké podpätky vymenili za nízke, nízke opätky z topánok odstránili a topánky bez opätku nenosia, ale chodia na boso.” Beatnici nosili čierne roláky, kabáty a čierne okuliare. Audrey Hepburn je možno vo Funny Face vidieť oblečenú v tomto štýle niekoľkokrát.
Zdroje:
The Times review 25 April 1957: Odeon Cinema: „Funny Face“ with Fred Astaire
www.theguardian.com/fashion/fashion-blog/2014/feb/27/funny-face-film-love-fashion-audrey-hepburn
en.wikipedia.org/wiki/Funny_Face