Jedná sa už o šiesty ročník divadelného festivalu Pro-téza. Nastali nejaké výraznejšie zmeny oproti predchádzajúcim ročníkom? Na čo sa divák môže tohto roku tešiť?
Oproti predchádzajúcim rokom našťastie výrazné zmeny nenastali. Rovnako ako v predošlých ročníkoch sa Festival Pro-téza bude konať v A4 – priestore súčasnej kultúry a s podporou FPU, BSK, Goetheho inštitútu, Poľského kultúrneho centra a Českého kultúrneho centra.
Hlavnou ideou je predostrieť také diela divadelnej tvorby, aké nemáme možnosť len tak vidieť v divadle, a ktoré sú autorské. V čom vidíte zmysel autorského divadla oproti tomu tradičnejšiemu, kde je zástup dramatikov, ktorých hry sa neustále variujú?
Ja vidím zmysel autorského divadla v tvorbe scenára, ktorý na rozdiel od inscenovania textu od jedného autora ponúka participáciu väčšieho počtu ľudí a tým aj živší, autentickejší a rôznorodejší materiál. Samozrejme je to len predpoklad a realita nakoniec môže byť úplne iná, ale aj o tom je umenie.
Na festivale sa predstaví množstvo tvorcov, ktorí využívajú rôzne postupy. Predstaví sa tu fyzické divadlo, dokudráma, inštalácia a ďalšie. Podľa čoho si vyberáte hry, ktoré sa festivalu zúčastnia. Je to podmienené témou, alebo kvalitou inscenácie?
Podmienky sú dve. Predstavenia musia spĺňať charakteristiku autorského divadla a druhou požiadavkou je samozrejme kvalita predstavenia.
Myslíte si, že súčasného diváka, ktorý je preplnený konzumom a kvázi jednoduchou zábavou, autorské divadlo ešte zaujíma?
Je Pro-téza festival, kde sa môže divadelný laik oboznámiť s divadlom aj z iného uhľa?
Samozrejme konzum ovplyvňuje myslenie a nálady ľudí, na druhej strane dennodenné atakovanie a vyprázdnenosť spôsobuje aj protireakciu, aj keď asi len malej časti obyvateľstva. Zatiaľ máme skúsenosti, že si Festival Pro-téza v Bratislave našiel svojho diváka, ktorého práve taký typ divadla zaujíma.
Na festivale je zastúpená aj slovenská inscenácia od Slávy Daubnerovej. Vedel by ste nám priblížiť o čom táto inscenácia je a prečo sa ju oplatí vidieť?
Sláva Daubnerová dlhodobo patrí k tým slovenským tvorcom, ktorých divadelné predstavenia vzbudzujú záujem tak divákov ako aj kritiky. Predstavenie Solo Lamentoso je inšpirované reálnym príbehom ženy, ktorá sa rozhodla bojovať s neustálym štekotom susedkinho psa počúvaním hudby, konkrétne opery. „Spievajúci dom“ vzbudil rozhorčenie nielen obyvateľov Štúrova, ale i veľký záujem médií. Tento na prvý pohľad banálny susedský spor však veľmi rýchlo prerastie do otvoreného boja osamelej ženy s takmer celým mestom. Téma “verejný” verzus “súkromný záujem” je čoraz aktuálnejšia.
A posledná otázka. Čo by sme si v rámci festivalu rozhodne nemali nechať ujsť.
Ja by som si nenechal ujsť Bulharského performera Iva Dimcheva a jeho “P Projekt”, pri ktorom kľúčovú rolu hrá sloboda diváka a ponuka 1000 eur, ktoré I. Dimchev rozdelí tým odvážlivcom, ktorí sú ochotní participovať na predstavení.
Ďakujem za rozhovor.
Ľubomír Burgr
