Kláštor svätej Kataríny má najdlhšie fungujúcu knižnicu na svete

Grécky ortodoxný kláštor Sv. Kataríny dal postaviť byzantský cisár Justinián I. medzi rokmi 548 a 565 na Sinajskom polostrove v Egypte na úpätí hory Sinai a na mieste, kde podľa Biblie uvidel Mojžiš horiaci krík. Okolo kríka mala byť postavená kaplnka, ktorej výstavbu zastrešovala Sv. Helena, matka cisára Konštantína I. Veľkého.

Údajne krík, ktorý videl Mojžiš horieť. Hasiaci prístroj dokumentuje zmysel pre humor 🙂

V kláštore sa dodnes nachádza krík, o ktorom sa hovorí, že je práve ten, ktorý videl Mojžiš. Toto miesto je posvätné pre príslušníkov Kresťanstva, Judaizmu a Islamu. Kláštor Sv. Kataríny je jeden z najstarších kresťanských kláštorov na svete a do dnešnej doby prežil hlavne vďaka vysokým hradbám. Okrem toho, že sa tu nachádza legendárny krík, nájdete tu aj neskôr postavenú mešitu, či Mojžišovu studňu. Kláštor Sv. Kataríny je známi aj svojou najstaršou nepretržite fungujúcou knižnicou na svete. Od roku 2002 je kláštor zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Najstaršia knižnica

Okrem toho, že je knižnica v kláštore Sv. Kataríny najdlhšie fungujúcou knižnicou na svete, vlastní aj druhú najväčšiu zbierku starobylých kódexov a manuskriptov, hneď po Vatikáne. Nachádzajú sa tu písomnosti v gréckom, arabskom, arménskom, koptskom, hebrejskom, gruzínskom a aramejskom jazyku. K najstarším patrí Kódex Sinaiticus (Sinajský kódex), zo 4. storočia, ktorý tu medzi rokmi 1844 a 1859 objavil náhodou Konstantin von Tischendorf, saský teológ. Kódex je napísaný v gréčtine na pergamene, v štyroch stĺpcoch na stranu a ide o biblické texty. Nie je ale kompletný, pretože sa polovica strán Starého zákona nezachovala. V čase objavu sa stal kódex najstarším na svete a zároveň za zvláštnych okolností putoval po objavení do Ruska. Neskôr sa ukázalo, že kláštor Sv. Kataríny zaň dostal od cára Alexandra II., 9000 rubľov. V roku 1933 ho Stalin predal British Museum a dnes je ho vlastní a vystavuje British Library v Londýne.

Sinajský kódex, kniha Ester

Ďalší hodnotný kúsok predstavuje Syriac Sinaiticus, 358 stranový rukopis zo 4. storočia, ktorý je ešte o niečo starší ako Sinajský kódex. V roku 1982 na kódex upozornila Agnes Smith Lewis. V kódexe sú sýrskym jazykom zapísané štyri kánonické evanjeliá. Napriek tomu, že časť z nich bola prepísaná príbehmi svätcov a mučeníkov, predstavuje tento materiál jeden z najdôležitejších pre štúdium histórie Nového zákona.

Syriac Sinaiticus, Matúšovo evanjelium

V knižnici sa tiež nachádza Ashtiname od islamského proroka Muhammeda (Ashtiname v starej Peržštine znamená kniha mieru), v ktorom udelil mníchom z kláštora rôzne výsady a práva. Skladá sa z niekoľkých bodov na témy ako je ochrana kresťanov žijúcich pod islamskou vládou, ochrana pútnikov na ceste do kláštora, sloboda vyznania a pohybu, sloboda menovať svojich vlastných sudcov a vlastniť a udržiavať svoj majetok, oslobodenie od vojenskej služby, daní a právo na ochranu vo vojne.

Muhammedov patent zaručúji sinajským mníchom rôzne práva

Ikony a ďalšie kultúrne a umelecké dedičstvo

V kláštornom komplexe sa okrem starých manuskriptov nachádzjú aj iné jedinečné umelecké diela: mozaiky, najlepšia zbierka starých byzantských ikon na svete, z ktorých mnohé sú vyrobené voskovou technikou, liturgické predmety, kalichy, relikviár a rôzne historické cirkevné stavby. Niektoré z náboženských ikon sú datované do 5. a 6. storočia a patria k najstarším na svete.