„Ahojte, mal by som pre vás voľnú izbu. Príďte sa na ňu dnes pozrieť,“stojí v odpovedi na náš inzerát. „Nie“, vravím neveriacky. „To fakt?“ „To fakt,“ usmieva sa Gabi. Asi máme izbu! Hore v údolí Manoa! Vo vrchoch! A za dobrú cenu. Veci sa obracajú k lepšiemu. Po celom dni na bycikli, kedy sme s Gabim rozvešiavali ručne písané letáky po uliciach Honolulu, či nás nejaká kresťanská rodina neprichýli, okrem Mormonov, tí majú zvláštnu príchuť fanatizmu, sme privítali fakt, že Phil, náš budúci domáci pán, alebo aj landlord ako ich tu volajú, nás chcel na blízkej križovatke vyzdvihnúť autom.
Tešili sme sa, a vyhliadali sme nedočkavo, kedy sa objaví veľké SUV. Zrazu na nás začne trúbiť veľké auto a z nej na nás kýva bacuľatá usmievavá tvár Phila. Phil je typický čínsky kapitalista. Jeho bruško prezrádza náklonnosť domácej strave Joe- žene v domácnosti, ktorá si už veľa prežila. Je to beloška z pevninských Štátov (mainland, ako volajú ostrovania kontinentálnu Ameriku), okolo päťdesiatky, ale štíhla ako lusk s dlhými blond vlasmi večne pobehujúc okolo domácnosti. Myslím, že s ňou má Phil nejakú dohodu o práci a za to môže bývať v Halelene. Halelena je ulica, na ktorej to všetko začalo.
Keď sme vošli na prednú terasu Philovho domu, uvedomili sme si, že ide o akési študentské kondominium. Veľa izieb pokope so spoločnou kuchyňou, ktorá bola vyriešená v štýle chodby, lebo aj spredu aj zozadu neboli dvere, len vchod. Kuchyňa bola stretávacím miestom všetkých obyvateľov. Len čo sme prešli kuchyňou okolo vonkajšej práčovne s jedálenským stolom, smerom do zadnej záhrady, vedeli sme, že tu chceme bývať. Lacno, ticho, vlastná záhrada a obecný bazén poblíž. V záhrade bol mangovník, v ktorom bol vstavaný dom na dvoch drevených doskách. Patrí akémusi Rickovi z Aljašky. Ďalej som videla figovník, banánovník, jabanero chili papričky, čerstvú mätu, aloe, baklažán, avokádovník, kokosovú palmu a veľa šalátovej zeleniny. Rozlúčili sme sa s tým, že na druhý deň sa nasťahujeme. Vďaka prozreteľnosti. Toto je náš nový domov.
