Eugen Suchoň (25. september 1908, Pezinok – 5. august 1993, Bratislava) patrí k najvýznamnejším slovenským skladateľom a zároveň k zakladateľom modernej slovenskej národnej hudby. Suchoň má spoločensko-kultúrny význam pre slovenskú hudbu podobne ako Bedřich Smetana pre tú českú. O túto pozíciu sa Eugen Suchoň zaslúžil viacerými dielami ako napríklad Baladická Suita (1935), opera Svätopluk (1935), kantáta Žalm zeme podkarpatskej (1938), či opera Krútňava (1949). Spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom patrí k predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny.
Názov: O horách op. 8;
Vznik: 1934 – 1942;
Dĺžka: 15 min. 33 sek.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia (1931 – 1933) dokončuje Eugen Suchoň štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória u Vítězslava Nováka. Mladý skladateľ zároveň v roku 1933 začína pôsobiť ako profesor teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
V tomto období sa Eugen Suchoň v tvorbe inšpiruje neskorým romantizmom a slovenskými ľudovými prvkami, čo sa odráža aj v spôsobe kompozície, pre ktorý je charakteristická modalita založená na dvojici intervalov zväčšenej kvarty. K využívaniu tonálnych modalít ho počas štúdia viedol aj Vítězslav Novák. Pod vplyom spomínaných inšpirácii, a z potreby vytvorenia slovenského národného hudobného štýlu, začína v roku 1934 vznikať vokálny cyklus O horách.
O horách
Cyklus je skomponovaný pre štyri mužské zbory a niekedy býva označovaný aj ako zborová symfónia. Paralelu so symfóniu možno okrem monumentálneho charakteru hľadať aj v samotnej štvor-časťovosti. Suchoň O horách skomponoval na texty básnika Rudolfa Dilonga, ktorý sa zaraďuje k Slovenskej katolíckej moderne.
Svoju lásku k vlasti tu prejavuje aj zvukomaľbou v jednotlivých častiach skladby, kde v prvej pri nástupe zboru cítiť atmosféru rannej hmly v mohutných slovenských horách, počuť tu aj a zvonce oviec. V ďalšej počuť napríklad búrku. Sila slovenskej prírody vo svojej nahej hudobnej kráse. Prvé predvedenie na Slovensku sa konalo 11. februára 1947 v Bratislave v réžii Speváckeho zboru slovenských učiteľov pod dirigentom Jánom Strelecom.
Vokálnym cyklusom O horách Eugen Suchoň výrazne prispel k definovaniu slovenského národného hudobného štýlu. Na toto monumentálne dielo nadväzuje v roku 1938 jeho kantáta Žalm zeme podkarpatskej a v roku 1949 slovenská národná opera Krútňava.
Časti:
1. Ráno v horách 0:00 – 4:54
2. Čo hučí hora 4:55 – 8:07
3. Hrmavica 8:08 – 12:00
4. Noc na horách 12:01 – 15:33