Hra KAFKA.DREAMING. je hra o dvoch hercov.. pojednáva o vzťahu medzi otcom a synom, ktorý podľa všetkého nie je práve najlepší. Tiež sa mi to vidí ako tvoja spoveď. Nakoľko bolo pre teba výzvou odkryť sa v takej miere keď uvážime že si stvárnil aj hlavnú úlohu?
Bol to veľký stres, s myšlienkou si v tom zahrať som koketoval od začiatku, ale úplne som sa s tým stotožnil až pár týždňov pred premiérou. Výzva to bola veľká, to áno, nedokážem robiť niečo čo pre mňa výzvou nie je, ale každá generálka a teraz každá repríza je pre mňa veľmi obohacujúca a oslobodzujúca.
Foto: Mária Švarbová, 2015
V hre je tvoj neoškriepiteľný autorský rukopis. Väčšina pohľadov u divákov bolo v napätom očakávani čo sa stane ďalej. Viem že mnohé veci a fragmenty sú veci ktoré máš rád a obdivuješ. Zároveň v príbehu nie je nič jednoznačné a predsa je tam mnoho vecí ktorých sa dá chytiť. Prečo si si zvolil takýto postup?
Nemám rád zodpovedané otázky a nemám rád keď ma divadlo nenúti premýšľať. Táto inscenácia vznikala ako so zámerom vytvoriť performatívnu inštaláciu – inými slovami, chcel som aby nebola jednoznačne interpretovateľná, aby vzniklo niečo čo kladie tisíc otázok, na ktoré jestvuje nekonečno odpovedí. Preto je každá repríza v inom priestore a každú reprízu hráme s Tilajčíkom trochu inak.
A čo ten Lynch? Bol tam že?
Bol, ale rovnako tam bol aj Cronenberg, Von Trier, Tarkovskij, Ballek, Štrbák, Vajdička.. všetci tí ostatní , oveľa väčší umelci ako ja, ktorí ma formovali, formujú a ku ktorých odkazu sa hrdo hlásim.
Foto: Mária Švarbová, 2015
Ja na všetkých umeleckých dielach v akejkoľvek podobe oceňujem atmosféru. Mal som pocit, že so v inom svete.. ktorý ma nepustil ani po odchode z predstavenia. Práca s ňou a postupné vťahovanie diváka do tvojho vnútorného sveta bolo veľmi sugestívne. Nemyslíš si že je to vec, ktorá niekoho môže odradiť?
Myslím si že fakt, že II. repríza bola vyrezervovaná a aj mnohé pozitívne reakcie svedčia o tom, že diváci sú ochotní experimentovať viac než sme si my divadelníci mysleli. A to je dobré znamenie.
Prečo Kafka? Prečo premena? David Bowie?
S Kafkom sa cítim spriaznený, asi sa identifikujem s jeho pocitom precitlivelého čudáka. Motív Premeny mi je veľmi blízky- osoba ktorá nie je vo svojom tele, neistá identita, hľadanie identity- to je moja veľká téma. No a Bowie? Pretože ,, This way or no way
You know, I’ll be free, Just like that bluebird, Now ain’t that just like me.“
ĎakujemJ
