Jedna z najvýraznejších osobností poľského filmu Krzysztof Kieślowski, patril medzi tých štastlivcov, čo niečo znamenali nie len pre domácu kinematografiu, ale aj pre svetovú. Posledné filmy točil vo Francúzsku (Dvojitý život Veroniky a trilógia Tri Farby). Začínal ako tvorca filmov kina morálneho nepokoja, kde medzi jeho rané úspechy rozhodne patrí film Amatér. Kino morálneho nepokoja bolo združenie filmárov v Poľsku v 70. rokov. Patril k nim mimo iných aj taký Krzysztof Zanussi, hrajúci v Amatérovi samého seba.
Film pojednáva o zamestnancovi úspešnej firmy Filipovi, ktorý si zakúpi videokameru, aby mohol natáčať svoju čerstvo narodenú dcérku. To čo sa javí ako záľuba sa neskôr stáva akýmsi poslaním. Jeho manželka cíti ako sa jej manžel vzďaľuje, jeho nadriadení mu zabraňujú, aby naplno využil svoj potenciál, aj keď to boli oni, čo ho zo začiatku podporovali.
Amatér sa tak stáva akousi sebareflexiu umeleckých a politických situácií v Poľsku na prelome 70. a 80. rokov. Aj napriek fiktívnemu základu si pohráva s dokumentárnym prístupom. Ten je podaný cez postavu Filipa, ktorý sa snaží zachytiť život taký, aký je.
Je samozrejme jasné, že Kieślowského vrchol patrí jeho televíznej sérií Dekalog (kde si zobral 10 božích prikázaní a natočil o nich hodinové príbehy, z toho dva pretvoril do celovečernej podoby – Krátky film o láske a Krátky film o zabíjaní). Alebo jeho neskorším dielam, natočených už vo Francúzku. Ako ukážka jeho začiatkov, v ktorých sa profiloval na veľmi svojrázneho a talentovaného tvorcu je Amatér silným príbehom o jednoduchom človeku, čo sa snaží vybočiť zo zaužívaných pravidiel spoločností, snaží sa byť umelecký, ale ako človek z ľudu je konfrontovaný s problémami, aké zabraňujú naplno ukázať svetu jeho potenciál, alebo ho spraviť skutočne šťastným.
