Hudba Kultúra & umenie

Zuzana Mikulcová: Žijem láskou k rodine, hudbe, priateľom

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Naposledy som s tebou robil rozhovor online a som rád, že teraz sme sa mohli stretnúť osobne. Ako sa máš?

Mám sa dobre. 🙂 Celkom ulietane tieto dni, ale teším sa z toho. Do kapely pribudli noví členovia a to je vždy motivujúce. Takže, dobre sa mám.

Nedávno vydal Vec nové EP – Domáce potreby a tam je song Holubí magnet. Ako sa ti s Vecom spolupracovalo? Prišla si na hotové alebo si dostala aj nejaký kreatívny priestor?

Vec je skvelý týpek. Hneď od začiatku ako sme sa stretli mi padol do oka. Zobral ma do štúdia, kde mi pustil Holubí magnet, a mne sa to ľúbilo. Skúšali sme niečo spievať, ale nebola ešte hotová melodická linka ani dokončený text, no bol tam synťáčik, na ktorom som si začala len tak hrať a tieto úryvky z mojej improvizácie sú aj na nahrávke, čo ma mimochodom veľmi teší. 🙂 Pár mesiacov na to, mi Vec poslal spravený text aj melódiu a za hodinku sme to v štúdiu nahrali. Paráda.

V rámci cien TREND-u si mala možnosť vystupovať v SND? Aké to bolo, spievať na tých doskách?

Júj. Bolo to skvelé. Pre mňa to bola úžasná skúsenosť. V spoločnosti etablovaných hercov a spevákov som sa cítila veľmi neskúsene. Z toho som mala trošku stres, ale myslím, že to dopadlo aj z mojej strany celkom dobre. Akcia bola na profesionálnej úrovni. Užívala som si to. Dúfam, že ešte zažijem takýchto akcií veľa. (smiech)

Prešiel by som k tvojmu debutu. Väčšina tvojich piesní na albume Slová je o vzťahoch. Podobne aj pieseň, po ktorej je pomenovaný celý album. Pre mňa pieseň s veľmi hlbokými emóciami. Možno by som tú pieseň definoval dvoma slovami, láska a smrť. Mohla by si priblížiť čo, alebo kto bol inšpiráciou za touto silnou skladbou? Okolnosti jej vzniku?

Melódiu piesne Slová, som mala dlho spravenú, formovo vystavanú, ale len úryvky textu: „Slová, slová, krásne slová. Neviem ich nájsť…“. Pri rozhovore o starých rodičoch, ktorí odišli už pred rokmi a stále k nim cítim veľa nevypovedaného, mi napadlo text napísať na túto tému. Ľudia, ktorí už medzi nami nie sú. Počas cesty na koncert ešte s kapelou Sanyland, som celý text za pár minút napísala. Všetko to pekne do seba zapadlo. Túto pieseň mám fakt rada.

Ktorú zo svojich skladieb hrávaš najradšej, ku ktorej máš najbližší vzťah? Prečo?

Samozrejme, že mám rada všetky, ale keď príde nová pieseň, aktuálnejšia, človek sa na ňu teší o niečo viac. Takže momentálne je to nová vec Pár snov, ktorá by mala byť aj s klipom dokončená niekedy v januári.

Pamätáš si na prvú skladbu, ktorú si zložila?

Prvú skladbu som zložila asi keď som mala deväť rokov. Bola to vyhrávka na klavíry s jednoduchou melódiou, ktorá kopírovala klavír. Banálny text ako z detského časopisu Slniečko. 🙂 Ale také tie prvé „vážnejšie“ si tiež pamätám. Boli to veľmi alternatívne skladby po harmonickej stránke a slová boli trochu abstraktné. V podstate, aby som to priblížila, bol to sled slov, ktoré iba mne dávali ako taký význam, takže dada. V tom období som študovala na konzervatóriu v Prahe a cítila som sa veľmi nepochopená. Puberta.

Za čo si v živote najviac vďačná?

Vďačná som za moju mamu, je skvelý a silný človek. Podporuje ma aj moju sestru. Keďže od sedemnástich rokov som mimo domov a sestra tiež, tak keď sa doma stretneme, to je veľký sviatok. Veľmi si to úživame. Veľká skúsenosť bola aj Praha, kde som študovala osem rokov. Kapely, muzikanti, s ktorými som mala česť spolupracovať, som vďačná za všetky veci, ktoré sa mi v živote stali a dejú sa. Aj pozitívne, ale aj tie negatívne. Všetko mi niečo dalo.

Čoho sa najviac bojíš?

Prirodzene som mala v sebe vždy strach, možno ma v detstve často pred niečím varovali alebo neviem… Dnes sa už nebojím, len sa snažím predvídať riziká. Ale bojím sa napríklad toho, že by sa niečo mohlo stať mojim blízkym ľuďom. Mám strach aj z toho, kam sa ženie celá spoločnosť. Extrémizmus a nenávisť teraz veľmi prekvitá. To je desivé, ako ľudia radi a rýchlo zabúdajú. Riešim napríklad aj to, či mať deti alebo nie, čo ich tu môže čakať za 30 rokov.

Aká je tvoja predstava perfektného dňa?

Ťažko povedať, pretože mám rada aj voľno, ale aj keď veľa robím, keď skúšame, hráme, ideme vystupovať. Zaleží v akom som období. Či je toho veľa alebo nie. 🙂 Ale taký ideálny deň teraz by bol niekde pri mori, lebo som už dlho nebola. Ráno vstať, dať si kávičku, ísť si zabehať alebo zaplávať. Potom si dáš raňajočky, slniečko, voda, zahráš si, zaspievaš…

Čo ťa vie najviac nahnevať?

Ľudská hľúposť, zadubenosť, klapky na očiach… Môžem toho menovať veľa. Viem sa veľmi nahnevať.

Čo pre teba znamená láska?

Láska pre mňa znamená veľa. Žijem láskou k rodine, hudbe, priateľom… Takže je to niečo, čo je neustále prítomné a nedá sa to oddeliť. Je to súčasť každého života.

zuzka_mikulcova16bFoto: Vlado Král

Ktorý moment v tvojom živote ťa najviac ovplyvnil ako človeka?

Ťažká otázka. Napríklad, keď sa rozviedli moji rodičia v detstve, to bolo silné, ale chápala som to ako nevyhnutnú vec. Ďalší moment bol, keď sa nám so sestrou urovnali vzťahy, keď sme prešli už to pubertálne obdobie a zistili, že mať sestru je najviac. A tiež to, keď sa moja mamina pred pár rokmi začala viac ako robote venovať sebe. Išla do Indie, Iránu a vlastne sa z nej stal iný človek. Tiež taký moment, čo si pamätám, bol, keď mi učiteľka na zuš-ke po rokoch čo ma učila povedala, že by som nemala spievať. Že to jednoducho nie je vo mne, a je jedno či je to populárna hudba, alebo vážna hudba, ktorú ma ona učila a nemala by som to proste robiť. Nemám jej to za zlé, lebo mňa to nezlomilo, naopak, ale skôr by som to dávala za príklad ostatným učiteľkám na ZUŠ, aby takéto veci dieťatu nehovorili. Rok na to prišla ďalšia učiteľka Sonička Langová a ešte v ten rok som sa dostala do Prahy. Dodala mi dôveru a to som vtedy potrebovala. Zdravím ju. 🙂

Čo pokladáš za zmysel života?

Realizovať sa. Robiť to, čo ťa baví, napĺňa, vytvárať hodnoty. Byť dobrý človek a nebyť ignorant. Vtedy je podľa mňa človek šťastný a má zmysel života.

Pozrel som si Hudba made in Slovakia, kde si bola hosťom a Idaina tam vravela, že by si sa mala „odpútať od tradičného ženského pesničkárstva a byť divšia“ ja osobne s týmto tvrdením nemôžem súhlasiť. Musím povedať, že práve po dlhej dobe si pre mňa slovenská speváčka, ktorá ma zaujala svojím prejavom. Či už je to frázovanie, intenzita, celkový drive, emócie a k tomu zmysluplné texty. Skôr by som bol teda rád, keby si ostala taká aká si. Tu aj smerujem aj k ďalšej otázke. V poslednom rozhovore si spomínala, že už máš pripravené nové skladby a chcela by si nahrať tento rok nový album. Ako to sním vyzerá? Prípadne, čo nám o ňom možes povedať? Aký bude?

Nie si prvý, čo mi to hovorí. Ja osobne sa tiež nevidím ako typická pesničkárka a mám pocit, že som v tom prejave celkom temperamentná. Ale možno je to iba môj pocit, každý to vníma inak. Čo sa týka nového albumu, tak pôvodoný plán bol, že by sme ho vydali do konca roka. V septembri sme už nahrávali nejaké veci, ale keďže nastali personálne zmeny v kapele, a tým, že máme zapojených aj viacero producentov, tak to trvá dlhšie. Niektoré veci sú už prichystané a stačí ich len domixovať. Plán je taký, že od januára, februára ideme založiť crowdfundingový projekt, aby do toho boli zapojení aj ľudia, a aby sme nemuseli zháňať financie od sponzorov. Ako som spomínala niečo už máme, niektoré veci ešte treba dohrať, dorobiť. Nové cd, ak to tak zostane, by sa malo volať Dievča.

Čo hovoríš ako umelec na kultúrny život na Slovensku. Nejaké pozitíva a negatíva a ako vnímaš slovenský mainstream a hodnoty, ktoré momentálne prezentuje, čo by sa podľa teba možno malo zmeniť?

Myslím si, že to teraz celkom funguje. Mám pocit, že sa to zobudilo, aj tá tzv. alternatívna scéna, ako to každý volá. Škoda je, že naše rádia väčšinou takéto kapely ignorujú. Je tu veľa hudby, ktorá by sa dala hrávať aj v rádiách. Nie iba staré vykopávky. Čiže toto vidím ako taký problém, že nepodporujú mladé kapely alebo veľmi málo. Bol by to dobrý biznis aj pre nich, hneď by mali viac ľudí na svojich festivaloch. Ale scéna je na oveľa vyššej úrovni ako kedysi, keď sme ešte hrávali so Sanylandom. Jedným z príkladov je aj Rádio_FM, ktoré dáva mladým umelcom priestor. A ten mainstream, tam mám pocit, že tí hlavní, čo už sú tu roky rokúce a snažia sa udržať v rotáciách, robia hudbu účelovo. To je na nič.

Aký je tvoj názor na povinné kvóty slovenskej hudby v našich rádiách?

V prvom rade je smutné, že sa to vôbec musí riešiť takýmto nariadením. Malo by to byť pre tie rádia niečo prirodzené, že chcú pušťať slovenskú hudbu. Teraz aj na truc robia, že hrajú len spomínané vykopávky. Pritom veľa zo slovenskej hudby sa dnes vyrovná zahraničnej produkcii. Preto nechápem, prečo to tak je. Každopádne je zlé, že sa to rieši takto násilne, zákonom. Nemalo by to tak byť. Nakoniec to rozvoju slovenskej hudobnej scény reálne aj tak nepomôže, keďže hrajú viac len tých, ktorých hrávali doteraz.

Čo ťa v poslednej dobe najviac oslovilo zo slovenskej tvorby?

Ako som spomínala, je to na lepšej úrovni. V Bratislave sa veľa hráva, momentálne vianočné koncerty v rozhlase, skvelá akcia a veľa dobrých kapiel. Treba tam chodiť a spoznávať slovenskú hudbu. Mimo týchto koncertov som sa nedávno ocitla v BA na Horehigh alebo Gonsofus. To ma zaujalo, ale nemám úplne zmapovanú súčasnú scénu, nie je veľmi čas chodiť na koncerty, ale to sa hádam v budúcom roku zmení. 🙂

Tvoj odkaz čitateľom?

Počúvajte dobrú hudbu, vyhľadávajte slovenskú hudbu, majte kritické oko a ucho, overujte si informácie, ktoré dostávate a čítajte 9 múz.

zuzana_mikulcova_vlado_kral

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.