Architektúra Cestovanie Fotografie Pamiatky

Zuberec: múzeum oravskej dediny

Názov Zuberec pochádza od slova Zubor – zvieraťa. Už koncom 16. storočia sa obec volala Zwberczyc. Počas kuruckých bojov utrpela najvážnejšie škoda za panovania Jána Sobieskeho (1683). To znamená, že už niekoľko storočí v ňom žilo niekoľko desiatok rodín.

Lokalita múzea oravskej dediny praje jeho návštevníkom. V prístojnom západnom cípe Tatier (vrch Sivý), južne od Tvrdošína a severne od Mikuláša a Kvačianskej doliny.

Obydlie s vidieckou vianočnou výzdobou.

Smerom k Roháčskej doline je veľké parkovisko Zverovka – Spálená, ale parkovisko pred skanzenom je kapacitne vysoko postačujúce. V jeho tesnej blízkosti uzriete drevom lemovaný vchod do Brestovskej jaskyne.

Kľukatými cestami a zátačkami do kopca nejeden šofér stratí trpezlivosť, hoci sú pokojné. Už keď sa do dedinky dostanete okolo obedného času, môžete si dať bryndzové halušky alebo pivo. Vybavenie a aj organizačné a informačné záležitosti tu budete mať pod nosom. Vstupné datujúce k našemu príchodu (2.11.19) bolo 4 eurá dospelá osoba a 3 eurá študenti. Marí sa nám, že pri vstupe ponúkajú aj zvýhodnený rodinný balíček.

Zuberec turistov priťahuje

Úplne bežne sa viac turistov a rodín s deťmi prejde dedinkou Zuberec než takým Vlkolíncom, ktorý je zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO. Kultúrne vyžitie je tu mnohoraké. Dedinku rozkladá na odľahlé časti miestny potok. Nájdete tu množstvo obchodíkov z hrnčiarskej, alebo drevenej výroby. Množstvo rekvizitiek, malých darčekov ale aj med, či nejakú tú fľašu.

Zuberec je zaujímavý a relatívne veľký. Dovezené drevenice sa kvôli výstavbe skanzenu dovážali od 60rokoch. Väčšina domov a obecných budov sa datujú do 70. a 80. rokov 19. storočia, ale mnohé sú aj podstatne staršie.

Na sprievodcovských mapách, ale aj na internete nájdete štrukturálnu mapu významu jednotlivých kútov obce (domové časti, trhovisko, chrámy). Určite nezabudnite nakuknúť do dreveného kostola sv. Alžbety. Dodnes sa v nej konajú omše. Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy dotvárajú určitú schému oravského konceptu žitia v minulých storočiach.

V okolí skanzenu sú stále relatívne husto zalesnené plochy, takže aj ak sa rozhodnete vyjsť z múzea, prechádzkami v lese, alebo zastávkou v kolibe neurobíte chybu. Alebo pôjdete do spomínanej Brestovskej jaskyne, kde pred vstupnou bránou uvidíte, či je otvorená, alebo mimo prevádzky. Ak sa zveziete kúsok ďalej, dostanete sa až pred Roháčsku dolinu, kde si môžete turistiku rozšíriť o prechádzky k Roháčskemu vodopádu, či nebodaj až k plesám.

Foto: Martin Hladký

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.