Divadlo Historické okienko Knihy Kultúra & umenie Literatúra Novinky

Zoznámte sa so spisovateľom Fiodorom Michajlovičom Dostojevským

Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij sa narodil roku 1821 v Moskve, ale prevažnú časť života prežil v Petrohrade. Inšpiráciu pre svoje diela čerpal ako v živote, tak i v literatúre, ktorú nadovšetko miloval. Génius a čudák, ktorý zmenil podobu románu 19. storočia a ktorého tvorba bola preložená do viac ako 170 jazykov.

Jeho otca zavraždili

Dostojevskij bol synom doktora moskovskej nemocnice pre chudobných. Dostojevského otec bol mimoriadne krutý človek a zavraždili ho jeho poddaní v roku 1839. Spisovateľ mal v dobe otcovej smrti 18 rokov a navštevoval vojesnkú školu v Petrohrade. Sigmund Freud a ďalší psychoanalytici verili, že si Dostojevskij kládol otcovu smrť celý život za vinu.

Ani Dostojevskij nevyštudoval to, čomu sa napokon venoval

Bol vojenským inžinierom. Tým sa stal z donútenia otca, ale napokon vyhrala jeho láska k literatúre.  Opustil vojenskú kariéru a venoval sa písaniu. Jeho korešpondencia o ňom prezrádza, že bol v mladosti vášnivý, nadšený ale aj psychicky nestabilný.

Dvaja jeho blízky zomreli v jeden rok

V roku 1837 zomrela na tuberkulózu jeho matka a v súboji zahynul jeho literárny vzor Alexander Sergejevič Puškin.  Tieto dve úmrtia mali údajne na mladého Dostojevského devastačné účinky a podpísali sa aj na jeho zdraví.

Jablko nepadlo ďaleko od stromu

Pod vplyvom ťažkého detstva a životných skúseností sa vo svojich dielach venoval  psychologickým rozborom,  rozoberal zločincov, revolucionárov, prostitútky a ľudí s duševnými poruchami. Videl okolo seba viac hrôzy než lásky, viac anarchie než poriadku. Fiodor Michajlovič Dostojevskij bol rozporuplnú osobnosťou, ale ľudia ho obviňovali a na jeho pohreb prišli desiatky tisíc čitateľov. Jeho manželka sa nedokázala predrať davom.

Jeho románová prvotina ho vyniesla do výšin

Román Chudobní ľudia (1846) mu priniesol okamžitú slávu a kritici ho označovali za génia.  V tom istom roku napísal ďalšie dve diela poviedky Dvojník a román Netočka Nezvanovová.

Neznášal kritiku a ľahostajnosť

Dostojevskij bol vždy citlivý na kritiku a ľahostajnosť, ktorá sprevádzala niektoré z jeho diel. Po úspechu mu práve Dvojník priniesol rozčarovanie. Aj preto sa rozhodol odvrátiť od románu. Od roku 1846 do roku 1849 sú v jeho tvorbe najzmätočnejšie a žánrová rôznorodosť jeho diel napovedá, že autor prechádzal fázou zložitého hľadania.

Za odboj proti Cárovi Mikulášovi I. dostal trest smrti

Patril do skupiny utopického socialistu Michaila Vasiljeviča Petrašovského. V roku 1849 bol Dostojevskij so všetkými členmi tejto skupiny odsúdený vojenským súdom na trest smrti. Tesne pred popravou im bol trest zmenený na nútené práce na Sibíri.  Po desiatich rokoch strávených na Sibíri bol psychicky a fyzicky zničený a v tomto období sa uňho prejavila silná epilepsia. Zrejme aj preto, že sám prešiel peklom, dokázal sa vcítiť do psychiky ľudí s narušenou osobnosťou.

 Vďaka pobytu v tábore na Sibíri vytvoril román

Zápisky z mŕtveho domu vychádzajú z autentických skúseností autora o živote a neľudských podmienkach v pracovnom tábore. Román síce dokončil až neskôr (1860) , ale vychádzal zo svojho denníka, ktorý si v tábore písal. Román sprvu vychádzal na pokračovanie v časopise. Mal veľký úspech, a tak sa v roku 1862 dočkal knižného vydania.

Písacie potreby dostal od väzenského lekára

U toho svoje zápisky aj uschovával. Väzni v táboroch nemali žiadne práva a nesmeli nič vlastniť. Aby nemohli poslať z tábora správu, zakazovali im aj ceruzky.  S ohľadom na fakt, že aj v 19. storočí vládla v Rusku veľká negramotnosť je to celkom absurdné. Zápisky z mŕtveho domu boli jeho návratom do sveta literatúry a mnohí ho považujú za medzník v jeho tvorbe.

Poviedka Krotká vznikla  na základe novinového článku a postava rozprávača údajne súvisí s jeho rannou poviedkou Zápisky z podzemia.

Dostojevského inšpiroval neustále okolitý svet. Aj jeho novela o vzťahu staršieho muža s výrazne mladšou ženou vznikla na základe novinového článku o jej samovražde. Či už to bol mladučký vek ženy, alebo svätá ikona, ktorú pri skoku z okna držala v ruke – niečo Dostojevskému nedalo pokoj a vytvoril fantastickú poviedku o ktorej v úvode tvrdí: „Prosím, aby mi čitatelia odpustili, že im tentokrát namiesto obvyklého denníka predkladám len novelu. Dal som jej podtitul fantastická, I keď ju považujem za úplne reálnu. Fantastická je forma rozprávania a považujem za dôležité, toto rozprávanie objasniť. Vlastne to nie ani rozprávanie, ale nie sú to ani zápisky. Predstavte si muža, ktorému doma na stole leží manželka, ktorá len pred pár hodinami vyskočila z okna. Je úplne zmätený, chodí hore dolu po byte a snaží sa pochopiť a sústrediť sa nato, čo sa stalo. Utieka sa k samomluve a tak sa sám so sebou zhovára, rozpráva čo sa stalo, snaží sa celú vec ujasniť…”

Odborníci sa zhodujú, že osoba rozprávača z Krotkej  sa zhoduje s postavou úžerníka z jeho diela Zápisky z podzemia (1864). Túto poviedku sa rozhodli uviesť aj Činohre SND už koncom januára: Krotká v sebe nesie originálny psychologický potenciál a silnú tému existenčného postavenia, či skôr zabezpečenia ženy a rozporuplné variácie zo všetkých stránok nerovného partnerského vzťahu. Dostojevskij svoju majstrovskú prózu napísal koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia na základe novinovej správy o samovražde zúfalej mladej ženy, ktorá skočila z okna, zvierajúc v ruke ikonu. Inšpirovala ho „pokorná mierna samovražda“ a tvorivo dofabuloval jej motívy a pozadie. Príbeh o bývalom zakomplexovanom dôstojníkovi a majiteľovi záložne, ktorý psychicky utýral svoju oveľa mladšiu ženu, vyvoláva zásadné etické a vzťahové otázky. Na jednej strane komplikovaná manipulácia mocnejšieho manžela a na druhej zúfalé pohŕdanie bezradnej ženy, dospeli do tragického vyústenia, ktoré má nadčasové a varujúce kontexty. Krotká sa v našej verzii odvíja ako retrospektívna spoveď vdovca, ktorý pátra po motívoch zúfalého činu, ale súčasne sa snaží pochopiť aj mieru svojej viny. Nosnosť predlohy v minulosti overili slávne filmy Stanislava Barabáša a Roberta Bressona.

V Slovenskom národnom divadle komorný titul Krotká uvádzame po prvý raz v réžii a dramatizácii E. Kudláča, ktorý má s Dostojevského dielom bohaté a úspešné skúsenosti.

Čítačka hry Krotká v Činohre SND

S cenzúrou bojoval celý život, rovnako ako so svojou závislosťou

Vyberal si témy, ktoré sa cenzorom nepáčili. Diela Strýčkov sen a Obec Stepančikovo boli prijaté pomerne chladne. V neskoršom vydaní sa prejavilo, že pôvodný neúspech bol spôsobený cenzúrou, ktorá sťažila prienik jeho diel medzi masy. V tomto období sa nachádzal mimo Petrohradu a provinčné mestá nemohli uspokojiť jeho kultúrne a spoločenské potreby. Za chudobu si však mohol z časti sám, pretože bol vášnivým gamblerom. Po návrate zo Sibíri absolvoval Dostojevskij dva dlhšie pobyty v západnej Európe, kde sa naplno oddával hazardu. Tieto skúsenosti pretavil do románu Hráč.

Dostalo sa mu uznania Cára … aj jeho polície V Európe nadobudol názor, že morálna úroveň západnej spoločnosti je zlá. Neuznával racionalizmus, bezohľadné správanie podnikateľov, ich sebectvo a príliš veľké sebavedomie. Bojoval za premenu Ruska. Odmietal sa zžiť so súdobým Ruskom. Usiloval za každú cenu o nápravu spoločnosti, ale tým sa bezmyšlienkovite zriekal aj vymožeností vyspelej Európy. Ľudia ho považovali za psychológa, čo on odmietal. Napriek tomu sa stal zakladateľom psychologickej prózy a ovplyvnil filozofiu dvadsiateho storočia. Zásadnú potrebu zmeny videl vo vnútornej premene jedinca, v návrate k pokore, v rešpektovaní ruských tradícií. Týmito názory si získal priazeň a úctu cára. Stále bol po skrytým dozorom cárskej polície.

Jeho najznámejšími dielami sú romány sú romány Zločin a trest, Bratia Karamazovovci a Idiot

Romány o boji dobra so zlom sú  jednou z najhlbších analýz ľudskej duše.  V Zločine a treste je hlavnou postavou románu chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov. Nadaný autor, ktorému v odbornom časopise vyšiel článok v ktorom obhajuje právo človeka na porušenie morálnych hodnôt „v záujme dobrej veci“. Kvôli chudobe mu hrozí prerušenie štúdia a tak sa kvôli sebe a sestre  rozhodne zabiť starú úžerníčku, ktorá zdierala mnoho chudobných ľudí (peniaze od nej si požičiaval i Raskoľnikov). Svoj čin chladnokrvne naplánuje a sám seba presviedča, že koná vyššie dobro.  Svedkom vraždy sa ale nechtiac stala i sestra úžerníčky, a tak Raskoľnikov zabije aj ju. Napriek presvedčeniu, že nezabil človeka, ale princíp, ho postupne začnú prenasledovať vidiny, strach a výčitky svedomia. Až prijatie trestu znamená pre Raskoľnikova vykúpenie.

Rodiona Raskoľnikova  vytvoril ako parafrázu Hamleta

Shakespeare a jeho zhmotnenie psychických pochodov inšpirovali Dostojevského. Medzi Hamletom a Raskoľnikovom skutočne existuje určité spojenie. Obaja si nie sú istí svojím konaním, ktoré na striedačku ľutujú, aby vzápätí samých seba presvedčili, že je správne, majú konfliktné vzťahy s matkou a obaja sú vizionári so sklonmi k šialenstvu. Hrané, či reálne je určujúce pre vývoj príbehu.

Román Bratia Karamazovovci sú jeho najrozsiahlejším dielom

Má takmer 800 strán. Bratia Karamazovovci sú vášnivým filozofickým románom,  ktorý sa odohráva v Rusku 19. Storočia. Je kombináciou etických diskusií o Bohu, slobodnej vôli a morálke. Duchovná dráma o morálnych bojoch, ktoré sa dotýkajú viery, pochybností a rozumu, ktorý je postavený proti modernizácii Ruska. Dielo je aj v súčasnosti považované za sociologickú štúdiu.

V inej podobe si môžete tento román pozrieť aj v Balete SND v choreografii a réžii Borisa Eifmana. V jeho ponímaní ide o psychologický balet a pokus vytvoriť tanečný ekvivalent k Dostojevského majstrovskému románu o deštruktívnych vášňach a večného súboja Boha a diabla. Prostredníctvom choreografického ponoru do duší hlavných postáv sledujeme dejové línie románu, ktorého hlavnou ideou je myšlienka: „Ak Boh neexistuje, potom sú všetky veci v súlade s právom“. Eifman ju parafrázuje: „Boh existuje a napriek tomu sa všetky veci dejú v súlade s právom.“

 

 

 

 

O autorovi

Natália Jabůrková

Natália Jabůrková

Absolvovala Štátne Konzervatórium v Bratislave – hudobno-dramatický odbor a VŠMU Teóriu a kritiku divadelného umenia so špecializáciou na tanečné umenie, ktorému sa venuje dodnes. Spolupracuje s viacerými odbornými, populárnymi portálmi a na blogu Baletu SND - Zaži skutočnú vášeň. Pôsobila ako PR manažérka SND a v súčasnosti si vybrala súkromný sektor. Miluje seriály Game of Thrones, Suits, The Good Doctor či Resident.