Film 2010+ Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Zimný spánok (2014), spánkom trvajúcim

Zimný spánok (Kış Uykusu) pokračuje v motívoch kumulácie napätia, ktoré sa v postavách zgrupuje a vyjdú nejakým spôsobom na povrch. Buď ako účinný katalyzátor citového vyrovnania, alebo ako existenciálna revolta, ktorá sa prejaví logickým vyústením vonkajších dilem a starostí pripomínajúcim antické utrpenie.

Na nejaký mytologický Last stand tu ale nie je priestor. Ceylan vrství život ako skrumáž sférického utrpenia, ktoré sa dávkuje sériou životných zlyhaní a postupného odcudzenia. Nevynecháva sociálne otázky, spoločenskú stagnáciu či rodinné (ne)väzby.

Strojitý minimalizmus a hypnotické prostredie mu aj vo vyše trojhodinovej dĺžke majú dopomôcť priblížiť sa postavám konajúcim na základe okolností, do ktorých sa zaplietli  a ktorými sú hýbateľmi.

Od Vzdialeného (2002), kedy autor zbiera ceny Grand Prix v roku 2014 napokon vyhral Zlatú palmu v Cannes práve touto snímkou. Film je samozrejme režisérovým emblematickým a dobre známym rukopisom nálad a odťažitou angažovanosťou mirkosveta, kde skúmate postavy z diaľky a bez toho, aby ste sa s nimi stotožnili. Absencia aspoň čiastočnej poetickej roviny ma však prekvapila.

Motív symbolický

Už názvom je Zimný spánok tak trochu symbolickou staťou. Názvy sú odjakživa v literárnych dielach aj divadelných premietaniach zrkadliacim zostručnením toho, čo v prenesenom význame v skutočnosti vyjadrujú v diele samotnom.

Zimný spánok môžeme chápať ako dlhotrvajúce neriešenie osobnej integrity v komplikovanom svete. Vo svete, ktorý od danej postavy vyžaduje určité normy správania sa a osobnostné nároky, ktoré ho predurčujú vzdorovať aj nepriazni osudu.

Alebo vyústením bariér, ktoré medzi osobami zdieľajúcim izby domu, avšak bez citovej angažovanosti ako zimný spánok takéto správanie celoročne pripomína.

Ceylan mozaiku hrdosti a pýchy človeka ako osobnosti vyslanej do sveta nesvárov a nedokonalostí trochu prevrátil naruby.

Aydin (Haluk Bilginer), ktorý so svojou sestrou spravuje početné nehnuteľnosti a sa snaží napísať vedeckú publikáciu o divadelnej tureckej histórii. Je tu vykreslený ako upadajúci 60tnik, ktorý má nespochybniteľné profesné úspechy, avšak svojim egocentricky elitárskym vystupovaním stráca kontakt s bežným svetom. Rodiny viacerých nájomníkov jeho nehnuteľností sú odkázané na biedu, ale hrdia sa určitou vidieckou cťou.

Súvisiaci obrázok

Motívy bergmanovského odcudzenia

Film je akýmsi drobnohľadom Aydina, intelektuálneho a relatívne bohatého umelca, ktorý za svoj rezervovaný postoj a miernu ješitnosť a pohŕdaním nižších spoločenských komunít je odkázaný na samotu. Má síce čo potrebuje, je majiteľom hotela Othello v Anatolii (aká shakespearovská podobizeň), ale stráda svojou tlmenou emocionálnou empatiou kontakt s dennodennou realitou.

Bergmanovský pesimizmus a samota je vyjadrená v dvoch rovinách. Jednak v jeho nespochybiteľných postojoch a vyprázdnenosti duše, ktorá stráca elán a životodarnú energiu, ale takisto z konfrontácie z vlastných sebaklamov.

„Pod vrstvami chladného snehu horia plamene ľudských emócií.”

Jeho sestra Necla (Demet Ackbag) a bývalá manželka Nihal (Melisa Sözen) mu dávajú na zreteľ, že jeho vízia o tom, ako určuje svojim podnájomníkom a ľuďom s pochybnými zaostalými návykmi životnú filozofiu a normy správania, sú iba jeho osobným pózerstvom a pocitom nadradenosti, ktorým si hladí svoje ego.

Charakter ani v „krajine prázdnych slov“ nezakryjete

Kamera Gökhana Tiryakiho sleduje najskôr film optikou nehybných scenérií lyrických rysov, aby počas stopáže mimoriadne intímne zapájala do konfrontácie postavy, ktoré postupne odhaľujú svoj charakter. Počiatočný, sľubne sa vyvíjajúci lyrický pôdorys Ceylan okamžite preorientoval na postavy.

Čas tú hrá rolu pozorovateľa z dištancujúceho pásma, akoby ste čakali na reakcie, ktoré sa prirodzene odohrávajú bez štylizovaného ladenia. Autor sa netají inšpiráciou Čechovových dramatických poviedok a ruskej realistickej beletrie.

Rozbíjanie okna z nerozvážnosti sa tu kríži s hrdosťou nepodplatenia a osobnej cti (pálenie bankoviek). Intelektuálna línia je tu naopak konfrontovaná so zneužívaním postavenia a vlastnej dezilúzie. Aydin sa v odľahlej časti sveta, v ktorej káže spoločenské normy nachádza zrejme preto, že ide o jediné miesto, kde sa cíti elitársky, nadradený a docenený. Aspoň sám sebou. Jeho tvrdohlavosť ale naráža do neadresných a nevypočutých stien rodinných domov, ktorých trápia prevažne existenciálne problémy a z jeho kázania sa takpovediac nenajedia.

Postavy sú stimulujúcim vzdorom, ktoré však uviazli v despotickej hre bezvýchodiskového stavu, ktorý sa nedá zvrátiť ani nejakými skulinkami obísť. Aydin je ich vernou kópiou, zároveň ale hierarchickou priepasťou na spoločenskom rebríku. Film je silný práve vo vetvení dvoch podobných, ale stále dosť rozdielnych schém duchovného rozkladu. Jedna pramení z nedostatku participácie a láskavosti, druhá z vynútených pomerov, ktoré vám nič viac než len tvrdé lekcie osudu spôsobené chudobou a dlhmi nedaruje.

Súvisiaci obrázok

Zimný spánok je trošku až zbytočne miniatúrnou demonštráciou hĺbkového rozprávania krajinky, v ktorej potrebujete čas a správne nastavenie, aby ste pochopili rozmanitosť a neidealizmus ľudských vzťahov. Ceylan si zobral na seba obrovské bremeno. Statickosť a pozorovanie automaticky neznamená, že okázalejšie nahliadnete do kuchyne jeho obyvateľov.

Ceylan nám predostiera strojitý minimalizmus obsahu a formy.

Je to film, ktorý sa vám absorbuje do mysle a vytvára rad nejasností a otázok, nad ktorými budete premýšľať. Neznamená to však, že vás budú hlavné motívy diela veľmi zaujímať.

Zimný spánok nie je tak štrukturovaný, že by ste aj náhmatkovým pozorovaním, bez viazania súvislostí s viacerými líniami o veľa prišli. Dá sa pozerať aj stoicky a s kontinuálnym vývojom udalostí bez nejakej imaginatívnej transformácie do sveta stagnujúceho 60tnika z vyššej spoločenskej kasty. Je to poctivá dráma, ktorá vás míľovými krokmi privádza do svojho jadra problémov a vlastných sebaklamov, ktoré stoja niekde na periférií a v konkrétnej situácii napokon vyeskalujú.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.