Film & TV

Zaradasht Ahmed o svojom filme Niet sa kam ukryť

English Version

What is an advantage of long-term documentaries and spend long years on your films? 

In a long-term documentaries, the posses of the film-making aloes you to get deeper in to the subject. You also have more chance to get to know you protagonist better. You also get the chance of following the development such in Nowhere to Hide.

You come from Iraq, had you experienced feelings of fear, like in this movie or have you run away before? 

Sure we all do, especially during the first gulf war in the 1990/1991. In 1991 when the Desert Storm started, I deserted , and I had to leave the country.

Your first thought was to show what mainstream media can not, there was no conflict during filming? You didn’t worry about the reactions? 

We were wary about the safety more then the reactions. But of course I decided not to make a political film, rather make a film about the victims and their daily struggle of survival during the war.

Did you know that Nori will be your main character?

Not at the beginning. 3 years after the start of the research, I could clearly see it was more about Nori and his family.

At the beginning main figure showed the lives of others, why did not you choose a character that had been destroyed by war?

At the beginning we were making a research and Nori was part of the research team working with me. When things started to change it was more convincing to use Nori as a main character, especially when he started to show me the other side of the war and it’s effect on the civilians.

How often were you at the place of shooting? Or were you with Nori just in contact?

I went many times back and forth to Iraq during the six years. We spent lots of time at the locations. We also had continually phone and online contact the time I wasn’t in Iraq.

What were the expectations at the start of the shoot? Did you think the situation would get worse?

When we started to make the film we were thinking about making a film about the war in Iraq and the US occupation in the country. But thing changed during the possess of making the film. In the end Nori was in the center of all the thing that was happening in that area. Then Nori him self became a victim.

What about Nori now, 2 years after the release of the film? Does he still live with his family in the Sa’ad IDP camp?

Nori and his family are still in the IDP camp where we leave him in the end of the film.

Slovenská verzia

Čo je výhodou časozberných dokumentov a toho koľko rokov s nimi trávite?

V časozberných dokumentoch sa pri výrobe filmu dostanete hlbšie k téme. Taktiež máte šancu spoznať lepšie svojho protagonistu a šancu sledovať vývoj, ako napríklad v Nowhere to Hide.

Pochádzate z Iraku, pociťovali ste niekedy strach ako v tomto filme? Ušli ste už niekedy predtým?

Samozrejme, my všetci sme pociťovali strach, hlavne počas prvej vojny v Zálive v 1990/1991. V roku 1991 keď začala Desert Storm som musel opustiť krajinu.

Vašou prvou myšlienkou bolo ukázať to, čo bežné média nemôžu. Nenastal nejaký konflikt počas filmovania? Nebáli ste sa reakcií?

Boli sme viac obozretný na bezpečnosť ako na reakcie. Ale samozrejme, nerozhodol som sa spraviť politický film, ale film o obetiach a ich denných problémoch počas vojny.

Vedeli ste, že Nori bude vašou hlavnou postavou?

Nie na začiatku. Ale po troch rokoch od začatia výskumu som jasne videl, že to bolo viac o Norim a jeho rodine.

Na začiatku hlavná postava ukázala životy ostatných, prečo ste si nevybrali postavu, ktorá bola zničená vojnou?

Na začiatku sme robili výskum a Nori bol súčasťou tímu, ktorý pracoval so mnou. Keď sa veci začali meniť, bolo presvedčivejšie použiť Noriho ako hlavnú postavu, hlavne keď mi začal ukazovať druhú stranu vojny a jej dopad na civilistov.

Ako často ste boli na mieste natáčania? Alebo ste boli s Norim len v kontakte?

Veľa krát som počas tých šiestich rokov išiel do Iraku a naspäť. Strávili sme na tých miestach veľa času. Počas môjho pobytu v Iraku sme mali neustály telefónny a online kontakt zo svetom.

Aké boli vaše očakávania na začatku? Mysleli ste si, že by sa situácia mohla zhoršiť?

Keď sme začínali robiť film mysleli sme si, že by sme spravili film o vojne v Iraku a americkej okupácii v krajine. Ale veci sa počas filmovania zmenili. Na konci bol Nori v centre všetkého, čo sa dialo. Potom sa sám Nori stal obeťou.

A čo Nori teraz, dva roky po vydaní filmu? Žije stále so svojou rodinou v IDP tábore?

Nori a jeho rodina stále žijú v IDP tábore, kde sme ho nechali na konci filmu.

O autorovi

Michaela Magulová

Michaela Magulová

Študuje na Strednej umeleckej škole Sklenárova v Bratislave, so zameraním na audiovizuálne štúdiá. Tam sa začala venovať písaniu kritiky filmu a vytvárania si vlastných študentských hraných aj dokumentárnych filmov. Zaujíma sa najmä o surrealizmus a počiatky kinematografie. Od detstva sa venuje rôznym druhom umenia a to predovšetkým fotografii, výtvarnému umeniu, žurnalistike a tancu.