Historické okienko Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Z výstavy Slovenskej národnej galérie: Sen x skutočnosť

Slovenská národná galéria sa najnovšou zbierkou kolekcií konečne postarala o dôvtipný rozruch medzi kritickou a občianskou obcou. Zabstraktnením histórie do reálneho času sa paradoxne vracia do prítomnosti a reaguje na neutíchajúce rozpory našich dejín ku kolískam vyhrotených táborov občianskej spoločnosti.


20161129_125802

Takto pútavo si organizátori vyzdobili vchodové priestranstvo výstavy

Jesenná výstava SNG z obdobia prvej republiky 39-45

Slovenská národná galéria od októbra tohto roka prináša unikátnu výstavu z umeleckého a kultúrneho diania z vari najkontroverznejších dejín histórie našej štátnosti a politického zoskupenia. Výstava je členená chronologicky (na treťom poschodí sa nachádzajú Hlinkove podobizne, sprievodný text predchádzajúci územnému rozdeleniu ČSR a neskoršie remeselné a maliarske výdobytky z čias Tisovho režimu a na druhom problematika židovskej otázky, holokaust a diela partizánskych skupín – menej technicky galantné a zošuverené, akosi odrážajúce nedostatok prostriedkov a tvorivého priestoru navzdory menšinového odboja a minima času) a mimoriadne pútavo.

20161129_134648

Historici, akademici, vedecká obec a inštitucionálne spolky sa teda zjednotili v myšlienke vylíčenia rôznorodých exponátov z obdobia Slovenského štátu. Zhruba 2 roky usilovnej práce, zozbieranie diel a tematické rozvrstvenie sa podarili s úctyhodne reverznou konformnosťou. Z výstavy sála tvrdá práca a okrem iného i nesporne citlivé narábanie z traumatizujúcich ako i hospodársky úspešných skúseností nášho historického rodokmeňa. Sociokultúrne väzby v žánrovej šírke kontra úžitkovému umeniu sa tak s premyslenosťou vlievajú do jedného a toho istého…

O čom Sen x skutočnosť pojednáva?

Výstava múzea je koncipovaná okolo osi maliarskych diel, miestnosti sprevádzajú revízne texty a opisujú v stručnosti náladové rozpoloženie umelcov a výtvarníkov tej doby (na prízemí je aj knižnica s príslušnou bibliotékou toho obdobia). Samozrejme, doplnené sú aj audiovizuálnym materiálom, remeselnými výdobytkami a rozčlenené podľa kategórií. K temer každému dielu sú uvádzané ich názvy (aj v anglickom jazyku), meno autora a poprípade duplikáty a príznačne diela podobného razenia z rovnakého obdobia, či štýlotvorného tematického zaradenia. Zmyslom výstavy je adekvátne prezentovať rôzne archívne paradoxy (dokonca aj ich ručnú hodnotu) a v kontexte dejín nimi vedieť pranierovať, čo je styčné a nasledovania hodné a čo je výsostne dielom manipulácie.

20161129_134145

Súvisiace protižidovské karikatúry – 2.poschodie

Presne ako sa hovorí v sprievodnej tabuli, dokonale odrážajúc význam a okázalý informačný účel zmyslu tejto výstavy: Umenie a kultúra neboli v slovenskom štáte rozseknuté na dva nezmieriteľné svety, na ten oficiálny a ten odbojný. Skôr sa táto sféra ocitla v akejsi delte rozmanitých názorov a stanovísk, ktoré koexistovali vedľa seba a reagovali nielen na politické rozhodnutia, ale aj na skúsenosti a postoje samotných umelcov. Určite kvitujem to, že sa tento projekt snaží držať akéhosi apolitického ústrania a práve nevmiešavaním sa do militaristickej rétoriky dvoch protipólnych názorov na naše rozpoltené obdobie v konečnom dôsledku odhaľuje traumatizujúce zákutia fungovania Slovenského štátu väčšmi, než filiálnymi hádkami, či je dobrotivejším národovcom jeho bezmedzný kritik alebo disciplinovaný čiernokošeľný kabátnik stúpencov Hlinkovej gardy.


Otázky a odpovede pre potenciálnych návštevníkov, ktorý sa do galérie ešte len chystajú

Čo všetko môžu návštevníci na výstave Sen a skutočnosť vidieť?

Keďže som sa výstavy zúčastnil 29.11., tak som nezastihol prednášku s významným historikom Ivanom Kamencov zo SAV. Takisto v kine Lumière premietajú čiernobiely Život na úteku (1975) s Milanom Kňažkom, ale tento titul som už videl vo verejnoprávnej televízii. Avšak, odhliadnuc čisto z výstavy Sen x skutočnosť na III. A II. poschodí, možno vidieť akýsi historický prierez kultúrnej tvorby vrchných (Ľudovít Fulla, A. Moyzes) i straníckych umelcov ako aj menej význačné, zato mrazivé, ceruzkou nakreslené kresby židov zo zajatia. Mnohé diela sú zapožičanými originálmi a skutočne ich môžu ľudia vidieť len po určitý čas (o aukčne vydražených obrazoch nehovoriac).

Jozef Šturdík – Hlava Muža (1940) – možno toto dielo vnímať aj ako parafrázu Kristovho nazerania sa nad zapeklitou situáciou v krajine, ktorá si prechádza náročnými skúškami morálneho svedomia.

Kto samotný „vznik“ múzejnej výstavy najviac podporil a na aké tematické zameranie sa Sen x skutočnosť prioritne zameriava?

Za hlavného partnera sa okrem interných, finančne podporných a organizačných zložiek aktivizovali Slovenské elektrárne a.s. či J&T banka. U druhého menovaného ide skôr o akýsi „filantropistický“ krok v záujme odlákania pozornosti od problémov bankového sektora – treba však povedať, že ide o krok mimoriadne dômyselný. Výstava sa zameriava formou ukážok diel, najmä z maliarskej oblasti, exponáty vedeckého či ľudomilne aktivizačného progresu a propagandistických hesiel v umení.

Kde možno pobadať diela hlavného prúdu a kde židovské karikatúry či partizánske fotogalérie?

Ako som už spomínal v úvode, na 3. poschodí má možnosť návštevník nazrieť k oficiálnemu kultúrnemu i propagandistickému rozsahu, ktorý je i v častej kolízii vzhľadom ku celistvému komplexu, lebo nie vždy úprimné kresťanské či ľudové motívy M. Benku či Ľudovíta Fulla musia byť spájané s oficiálnou líniou HSĽS.

Na 2.poschodí pokračujú kresby a hodnotné obrazce ku príkladu Arnolda Petra Weisza (pr. Kubinčan kresby), Cypriána Majerníka alebo všestrannejšieho Jána Želibského (pr. Po nálete 1939). Táto časť ostro kontrastuje s predošlou a vo výraznejšom protiklade badajúc rozdiely falošnej pokryteckosti ideálov tzv. katolíckej vetvy Hlinkovej strany a zovšeobecňujúcim sumarizačným kritériám pri obviňovaní za zlyhanie spoločnosti formou kolektívnej viny, ktorú židia a iné než „pravoslovanské“ a či poslušné väčšinové obyvateľstvo predstavovali.

20161129_131548

Kedy možno rozlíšiť, čo je umenie a čo propaganda?

Propaganda používa na svoj jazyk štvavú rétoriku, častokrát zavádza a zovšeobecňuje svoje ideové mantry, ktorými guľatí lahodné frázy a mieša ich medzi ľudové hodnoty. Umenie je však nezávislé na týchto parametroch. Aj napriek tomu, že si ho nik nevšimne, prehliadne a nazve propagandistický materiál umeleckým. Umenie sa nepýta a nemá sa ako ľudskej nízkosti preventívne brániť.

Nie sú tieto témy iba novodobým politbyrom na zakrytie reálnych problémov spoločnosti, či len akýmsi nárazníkom ich nepochopení?

V každých ideologicky podfarbených výňatkov dejín sa revizionisticky karhá na to minulé. Za ČSR sa hanilo všetko za Rakúska-Uhorska, za prvej slovenskej samostatnosti na doplácanie hospodárskych opatrení za československej republiky, komunisti osočovali fašizáciu za Slovenského štátu, za „demokracie“ sa pre zmenu kritizuje to všetko predošlé.

Myslím si, že ak by súčasný stav na Slovensku dokázal vytvoriť slušné podmienky a nemasíroval by verejnú mienku odklonom od všetkého nepohodlného, korupčných praktík, prezentácii dobrých a čestných úmyslov navonok i dovnútra v medzinárodnej i domácej oblasti,  spoločnosť by v sebe rozpoznala ušľachtilejšieho povedomia a nerozdeľovali by ju v takomto rozsahu politici či média. A reagovala by na skutočnosti ďaleko komplexnejšie.

Prečo má výstava aj v dnešnej spoločnosti mimoriadny význam, prečo je jej politický diskurz často tabuizovaný a dokedy ju môžu návštevníci zastihnúť?

Sen x skutočnosť by nemalo fungovať na princípe jasného vyhranenia sa od terajšej civilizovanejšej spoločnosti, pretože jej datujúce obdobie predchádzalo krutým dejinným pomerom a istý morálny rozkol v ňom možno akceptovať. Zároveň v ňom ale zlučujúce paralely a sebareflexívne prvky nielenže poodhaliť, ale vedieť nimi v narastajúcej sa občianskej apatii konštruktívne objasňovať a vyhodnocovať – skrz nenásilným dialógom. Najmä teraz, ak sú v spoločnosti tábory a nie diskutujúci, mudrlanti a nie načúvajúce hlasy, ktoré nemajú záujem o spoločný kompromisný dialóg.

Výstava prebieha v rozmedzí dátumov 20.10.2016 až po 26.2.2017, takže je ešte dostatok času na jej prezentáciu a pre potenciálnych návštevníkov, ktorých zaujíma história z tak trocha inej perspektívy.

Foto: Martin Hladký

« 1 z 2 »


O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.