Hudba Kultúra & umenie

Z histórie rocku: Chuck Berry a zrod rock’n’rollu

Vlado Král
Autor: Vlado Král

„Ak chcete premenovať rock’n’roll, nazvite ho Chuck Berry.“

(John Lennon)

Chuck Berry patrí bezpochyby k jedným z najdôležitejších čiernych umelcov rock’n’rollu, ba čo viac, je pravdepodobne jeho najdôležitejšou postavou. Chuck, ktorý predstavuje archetyp „rock and rollera“ spájal vo svojej tvorbe, ktorá ovplyvnila prakticky každého ďalšieho rockového hudobníka, blues, country a vtip spojený so vzdorovitosťou tínejdžera.

Detstvo a hudobné začiatky

Narodil sa v St. Louis, v severnej štvrti  známej ako Ville, 18. októbra 1926. Jeho rodina patrila k strednej triede, čo mu umožnilo venovať sa hudbe už od útleho veku. (Život afro-američanov v polovici 20. storočia nebol v USA práve najľahší, keďže stále platili zákony podporujúce segregáciu čierneho a bieleho obyvateľstva). Chuck mal svoje prvé verejné vystúpenie v roku 1941 ešte ako študent Sumner High School. Okrem toho, že sa počas štúdia na strednej škole venoval hudbe, venoval sa ako „správny“ rocker aj rôznym škandalóznym aktivitám.

V roku 1944 bol zatknutý za ozbrojenú lúpež  troch obchodov v Kansas City a neskôr za ozbrojenú krádež auta. Berry vo svojej autobiografii uvádza, že jeho auto sa pokazilo a preto s (nefunkčnou) pištoľou zastavil prechádzajúce auto. Tieto prehrešky viedli k jeho odsúdeniu a miestenke v polepšovni pre mladých ľudí. Tu založil spevácke kvarteto a venoval sa boxu. Berryho kvarteto bolo natoľko dobré, že jeho členom umožnili vystupovať na verejnosti. Z polepšovne bol prepustený na jeho 21. narodeniny v roku 1947.

Sumner High School

Nasledovala svadba s Themettou „Toddy“ Suggs a klubové hranie po St. Louis. Začiatkom roka 1953 začal Berry hrávať s triom Johnnie Johnsona, čím sa začala jeho dlhoročná spolupráca s týmto vynikajúcim klaviristom. Kapela hrávala hlavne blues a balady, ale napopulárnejšou hudbou medzi belochmi v tomto kraji bolo country.

Chuck Berry o týchto časoch povedal:

„Zvedavosť ma viedla k tomu začať hrať viacej country pred našim prevažne čiernym publikom, až sa začalo špekulovať, kto je tento čieny „hillbilly“ (často pejoratívne označenie pre bielych obyvateľov amerického vidieka) v Cosmo? „Najprv sa mi smiali ale potom sa sami začali doždovať aby som hral tie „hillbilly“ veci a s potešním na ne tancovali.“

Berryho v týchto rokoch neživilo iba hranie. Práve naopak, na to aby mohol hrať, musel pracovať ako upratovač či v továrni na automobily. Taktiež pracoval ako kaderník, fotograf na voľnej nohe a pomáhal otcovi v jeho tesárskej dielni.

Cesta k sláve a veľké hity

V máji 1955 Berry odcestoval do Chicaga, kde sa stretol s legendárnym Muddy Watersom. Ten mu navrhol, aby kontaktoval Leonarda Chessa z Chess Records (v tom čase vydavateľstvo špecializujúce sa na rhythm and blues). Pred stretnutím si Berry myslel, že Leonard sa bude zaujímať hlavne o jeho blues, ale k jeho prekvapeniu ho zaujal práve svojim prevedením tradičnej country piesne „Ida Red“ v podaní Boba Willasa. Chess videl, že trh s nahrávkami rhythm and blues sa zmenšuje a hľadal niečo nové, čo by zaujalo ľudí. A v tom natrafil práve na Chucka Berryho.

21. mája 1955 Berry nahral svoju adaptáciu country piesne „Ida Red“, pod názvom „Maybellene“, s Johnnie Johnsonom za klavírom, Jerome Greenom  s rumba guľami, Jasperom Thomasom za bicími nástrojmi a basgitaristom Willie Dixonom. Singlu Maybellene sa predalo viac ako milión kópií a v rebríčku Billboard Magazine pre rhythm and blues sa dostal na prvú priečku. Táto pieseň patrí k prvým rock’n’rollovým nahrávkam. Skreslená gitara, gitarové sólo, frázovanie, text a rytmus. Berry sa tu stal priekopníkom nového žánru a definoval jeho ďalší vývoj na mnoho rokov dopredu.

Na konci júna 1956 sa jeho pieseň „Roll Over Beethoven“ dostala v rebríčku Billboard Top 100 chart na 26. miesto a Berry vystupoval ako jeden z „Top Acts ’56“. V tomto roku sa tiež zoznámil s Carlom Perkinsom, významným predstaviteľom rockabilly.

Perkins o ňom povedal:

„Vedel som, už keď som ho prvýkrát počul, že je silno ovplyvnený country hudbou a k jeho tvorbe som pociťoval rešpekt. Jeho piesne boli veľmi, veľmi dobré.“ Perkins ďalej na stretnutie s Chuckom spomínal nasledovne: „Chuck vedel všetky songy z Blue Yodel a väčšinu piesní Billa Monroea. Rozprával mi o tom, ako bol vychovávaný vo veľmi zlých podmienkach. Mal ťažký život. Bol to dobrý človek. Naozaj som ho mal rád.“

V roku 1957 nasledovali vystúpenia v „Biggest Show of Stars for 1957“ Alana Freeda a turné po Spojených štátoch s Everly Brothers, Buddy Holly a mnohými ďalšími. Do roku 1959 napísal Berry niekoľko ďalších hitov, ktoré sa dostali do US Top 10: „School Days“, „Rock and Roll Music,“, „Sweet Little Sixteen“ a „Johnny B. Goode“.

Koncom 50. rokov sa z Berryho stal uznávaný hudobník a rock’n’rollová hviezda. Na konte mal niekoľko hitov, objavil sa v prvých rock’n’rollových filmoch Rock Rock Rock (1956) Go ia Johnny, Go! (1959) a absolvoval lukratívne tour. V roku 1958 si v St. Louis, v štvrti prevažne bielych biznisov, otvoril „rasovo integrovaný“ nočný klub – Berry Club Bandstand.

Väzenie

V decembri 1959 bol Chuck Berry zatknutý na základe zákona Mann Act (Zákon týkajúci sa prevozu neplnoletých žien cez hranice za účelom nemorálnych aktov), po sporných tvrdeniach, že mal pohlavný styk so 14 ročnou dievčinou z kmeňa Apačov. Janice Escalante, padla do oka Berrymu v jednom Mexickom bare, kde pracovala ako čašníčka. Po tom, čo si s ňou Berry zaflirtoval ju pozval, aby pracovala u neho v Club Bandstand ako hosteska v kostýme Pocahontas. Počas návratu do USA sa Janice stala jeho milenkou.

V marci 1960 bol Berry po dvojtýždňovom procese odsúdený na 5 rokov a pokutovaný vo výške 5000 dolárov. Voči rozsudku sa odvolal s odôvodnením, že pripomienky a správanie sudcu boli rasistické. Jeho odvolanie bolo úspešné a nasledoval druhý súd. Po vypočutí všetkých svedkov v máji a júni 1961 bol Chuck odsúdený na trojročný trest odňatia slobody. Na Barryho obhajobu treba poznamenať, že Janice mu povedala, že má 21.

Taktiež, ako možno dedukovať z Barryho slov, nemal to pri nej ľahké:

Nebolo to jednoduché odolať jej, stále sa predo mnou vyzliekala a liezla mi do postele.“

Počas súdnych pojednávaní Berry ďalej nahrával nové skladby a stále vystupoval aj live. Jeho popularita ale postupne klesala a podobne a s ňou aj jeho výkon. Posledný singel, ktorý vydal predtým, než bol uväznený bol „Come On“.

60’s & 70’s

Chuck Berry bol z väzenia prepustení v októbri 1963. V tom čase boli populárne nové kapely ako Beatles a Rolling Stones, ktoré zároveň hrali covery Barryho songov. To mu pomohlo pri návrate z väzenia späť na hudobnú scénu. O tom, že Barry mal veľký vplyv na novú generáciu „rockerov“ svedčí aj to, že hit Beach Boys’, Surfin’ U.S.A. z roku 1963, bol postavený na melódii z Berryho piesne, Sweet Little Sixteen.

V rokoch 1964 a 1965 Berry vydal osem singlov, z toho tri boli komerčne úspešné a dostali sa do Top 20 v rebríčku magazínu Billboard. Patria sem: No Particular Place to Go, You Never Can Tell a Nadine. Napriek tomu, že tieto roky rozhodne neboli tak úspešné ako predchádzajúca dekáda a Berry nepredal toľko nahrávok, jeho živé vystúpenia mali stále dobrú návštevnosť.

Začiatkom 70. rokov začal chodiť na turné iba so svojou gitaru od firmy Gibson, pretože veril, že všade kde príde môže nájsť skupinu alebo hudobníkov, ktorí poznajú jeho hudbu. To malo za následok, že jeho live vystúpenia mali kolísavú kvalitu a postupne sa jeho reputácia a popularita zhoršovala. Koncom 70. rokov bol opäť odsúdený. Tentokrát za neplatenie daní, na 4 mesačný trest a 1000 hodín verejno-prospešných prác.

Chuck Berry vydal svoj posledný album, Rock It, v roku 1979.

Tieň zašlej slávy

V 80. rokoch Berry pokračoval v koncertovaní, a v rovnakom štýle ako koncom 70. rokov, teda cestoval sám a bez kapely. V roku 1987 vznikol o Berrym dokument Hail! Hail! Rock ‘n’ Roll, ktorý režíroval Taylor Hackford.

Do gastro biznisu sa Berry rozhodol vrátiť koncom 80. rokov kúpou reštaurácie The Southern Air vo Wentzville v Missouri. Tu sa opäť zaplietol do sexuálneho škandálu. V roku 1990 ho zažalovalo niekoľko žien, ktoré tvrdili, že na toaletách vo svojej reštaurácii sledoval videokamerami. Berry vyhlasoval, že kamery nainštaloval aby chytil pri čine pracovníka reštaurácie, ktorý bol podozrivý z krádeže. Hoci mu na súde vinu nedokázali, Berry sa rozhodol ženy finančne odškodniť. Vyrovnanie sa s 59 ženami ho vraj, vrátane súdnych poplatkov stálo cez 1 200 000 dolárov.

Na koncerte v roku 1997

Neskoršia policajná razia v jeho dome priniesla dôkazy v podobe videokaziet žien používajúcich toalety. Na jednej nahrávke bolo dokonca neplnoleté dievča. V jeho dome tiež polícia zaistila 62 gramov marihuany. Berry na súde súhlasil s vinou a dostal 6 mesačný trest, 2 ročnú podmienku a pokutu 5000 dolárov.
Napriek zdravotným tažkostiam Berry, až do roku 2014, ďalej koncertoval. Dnes žije v Ladue, v štáte Missouri, približne 16km západne od St. Louis.

 Rok 2007

Prínos Chucka Barryho k vývoju rockovej hudby

  • Jeho osobitý štýl, v ktorom spájal blues a country s textami, ktoré vedeli osloviť mladé publikum bez rozdielu farby pleti, definoval ďalší vývoj rockovej hudby. Sterling Morrison, člen skupiny Velvet Underground, o ňom povedal: „Chucka Berryho mám rád ako gitaristu. Ale ešte viac sa mi páči ako textár. V jeho textoch je veľa hĺbky a rytmus jeho slov je perfektný.“
  • Je prvým gitaristom a zároveň spevákom, ktorý sa dostal svojou tvorbou do čela hudobných rebríčkov
  • Vypracoval si charakteristickú techniku hrania na gitaru a bol jedným z prvých hudobníkov, ktorý používali na modifikáciu gitarového zvuku efekt „distortion“, ktorý zvuk skresľuje

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Chuck_Berry

Stars Behind Bars: Chuck Berry

http://www.reasontorock.com/artists/chuck_berry.html

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.