Hudba Kultúra & umenie

Wolfgang Amadeus Mozart: Život a Osud 4. časť

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Ticho pred búrkou (1788 – 1790)

Ku koncu 80 rokov 18. storočia došlo k zhoršeniu finančnej situácie Mozarta. Od roku 1786 čoraz menej verejne vystupoval, čo bol následok prebiehajúcej Rakúsko-tureckej vojny (1787-1792). Peniaze sa míňali na vojnové výdavky, čo zhoršilo životnú úroveň všetkým ľudom. Šľachta tiež nemala peniaze na podporovanie hudobného života. V roku 1788 sa Mozart aj s rodinou presťahoval do viedenskej časti Alsergrund, aby ušetril.

Výskum ale ukázal, že Mozart vôbec neušetril, iba si prenajal za rovnaké peniaze väčšie priestory. Amadeus si musel začať požičiavať peniaze. Najčastejšie to bolo od brata slobodomurára Michaela Puchbergera. V týchto rokoch Mozart skomponoval posledné tri symfónie a poslednú z opier (Cosi fan tutte, 1790), ktorá vznikla zo spolupráce s talianskym librettistom Lorenzom Da Pontem.

V rámci snáh vyriešiť finančnú situáciu podnikol Mozart v rokoch 1789 a 1790 cesty do Lipska, Drážďan, Berlína, Frankfurtu a Mannheimu. Stretol sa iba s čiastočnými úspechmi, čo zlú situáciu rodiny vôbec nevyriešilo.

Posledný rok života (1791)

Rok 1791 bol v Mozartovej kariére jedným z najproduktívnejších. V tomto roku zložil viacero významných diel. Patrí sem opera Čarovná flauta, Klarinetový koncert, moteto Ave verum Corpus a začal prácu na Requiem, ktoré kvôli chorobe a následnej smrti 5. decembra vo veku 35 rokov nedokončil.

V tomto období sa vraj začala zlepšovať aj Mozartova finančná situácia, ktorá bola zdrojom jeho depresií. Wolfganga podporili patrónovia z Maďarska a Amsterdamu, ktorí chceli na oplátku aby pre nich z času na čas niečo skomponoval. Taktiež získaval peniaze z komponovania tancov, čo bolo náplňou jeho práce ako Cisárovho komorného skladateľa.

Peniaze a úspech mu prinieslo aj uvedenie nových kompozícií. Hlavne opery Čarovná flauta. Úspech Mozartovi umožnil prestať požičiavať si peniaze a začať splácať dlhy.

Choroba

Príznaky Mozartovej choroby boli viditeľné už v Prahe počas čakania na premiéru jeho opery La clemenza di Tito (skomponovaná na objednávku Domenica Guardasoniho pre korunovačné slávnosti), ktorá sa uskutočnila 6. septembra 1791. Franz Niemetschek píše, že Mozart bol bledý a viditeľne smutný. V plnení si pracovných povinností pokračoval Amadeus aj naďalej a 30. septembra dirigoval premiéru opery Čarovná flauta.

Počas nasledujúcih dní sa jeho stav nezlepšuje ale postupne je to stále horšie. Mozart sa trápi a je deprimovaný, z čoho pochopiteľne neni nadšená ani jeho manželka Constanze. Tá ho v jeden deň berie na výlet do Pratera, aby ho trocha rozveselila a odviedla jeho pozornosť od ťažkostí. V ten deň jej vraj Mozart povedal, že zomrie , a že Requiem komponuje na svoj pohreb.

Requiem

Mozart Requiem začal skladať na veľkorysú objednávku od anonymného človeka, ktorí bol v skutočnosti služobníkom grófa Franza von Walsegg Stuppach. Tento bohatý šľachtic chcel Requiem prezentovať ako vlastné dielo, zložené na uctenie pamiatky manželky. Mozart ale uprostred práce zomiera a kompozíciu nedokončil.

Po skladateľovej smrti sa Mozartova vdova Constanze zaviazala hudobnému vydavateľstvu Breitkopf und Hartel, že Requiem dokončí a bude pripravené na vydanie. Constanze najprv požiadala o pomoc Josepha Eyblera – skladateľa, ktorého si Mozart veľmi vážili. Eybler na skladbe krátko pracoval, utriedil niekoľko častí, ale nakoniec práce vzdal a vrátil partitúry Mozartovej vdove. V priebehu nasledujúcich rokov oslovila niekoľko ďalších hudobníkov, až sa Requiem dostalo do rúk skladateľa Franza Xavera Süssmayra, ktorý bol po väčšinu roka 1791 Mozartovým žiakom a ten dielo dokončil.


Prvá strana z Mozartovho rukopisu Requiem.

Smrť

20. novembra sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršuje. Mozart ostáva pripútaný k posteli. Trápia ho bolesti, opuchliny a zvracia. Počas jeho posledných dní sa o neho starala manželka Constanze s mladšou sestrou a rodinným doktorom Thomasom Franzom Clossetom.

O pôvode Mozartovho ochorenia sa často diskutuje v zmysle, či nebol otrávený skladateľským sokom, Talianom Antoniom Salierim. Táto teória ale bola vyvrátená, no napriek tomu prispela k nervovému zrúteniu Salieriho. Solomon vo svojej knihe približuje posledné Mozartove chvíle nasledovne:

Constanze povedala Nissenovi, že sa jej tesne pred svojou smrťou spýtal, čo vraví Dr. Closset. Keď mu odpovedala, upokojovala ho. Mozart jej odpovedal, že „to nie je pravda “ a bol veľmi rozrušený. Vravel: zomriem, práve teraz, keď som schopný postarať sa o teba a deti . Ach , teraz ťa nechám nezaopatrenú “ A ako hovoril, zrazu sa vyvracal, vytryskli z neho hnedé zvratky a bol mŕtvy.“ (Solomon, 1995)

V roku 2009 prebehol výskum pri ktorom britskí, viedenskí a holandskí výskumníci, na základe preskúmania úmrtí v tej dobe, určili ako pravdepodobnú príčinu Mozartovej smrti infekciu streptokokom.

Pohreb Mozartovi zariadil jeho priateľ a podporovatel barón Gottfried van Swieten. Skladateľ bol pochovaný v obyčajnom hrobe, podľa terajších zvyklostí.

Zdroje:

Solomon, Maynard (1995). Mozart: A Life (1st ed.). New York, NY: HarperCollins. ISBN 978-0-06-019046-0. OCLC 31435799.

https://en.wikipedia.org/wiki/Requiem_%28Mozart%29

https://en.wikipedia.org/wiki/Death_of_Wolfgang_Amadeus_Mozart#cite_note-1

https://en.wikipedia.org/wiki/Wolfgang_Amadeus_Mozart#Later_years

 

 

 

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.