Hudba Kultúra & umenie

Wolfgang Amadeus Mozart: Život a Osud 1. časť

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Wolfgang Amadeus Mozart

(27.1.1756-5.12.1791)

 Detstvo

Narodil sa v rakúskom Salzburgu (sídle Arcibiskupa) rodičom Leopoldovi a Anne Marii. Pokrstený bol ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart. Jeho otec Leopold bol hudobníkom a skúseným učiteľom (je autorom školy pre husle Versuch einer gründlichen Violinschule 1756), takže malý Mozart mal k hudbe blízko už od detstva.

Jeho sestra Maria Anna (Nannerl) mala sedem rokov keď ju otec začal učiť hrať na klavír. Trojročný Mozart vtedy sestru a otca so zájmom sledoval. Neskôr po bratovej smrti spomínala sestra na jeho detstvo slovami:

„Často trávil veľa času pri klavíri, hrával tercie, ktoré ho vždy fasicnovali… Keď mal štyri roky otec ho skúsil naučiť pár menuetov a skladbičiek pre klavír… Naučil sa ich zahrať bezchybne a veľkým citom a presným tempom… Keď mal päť tak už skladal menšie skladby pre klavír, ktoré hrával otcovi, ktorý ich potom zapisoval.“

Tieto skladbičky sa nachádzajú v Nannerl Notenbuch (Notenbuch für Nannerl), knižke do ktorej Leopold zapisoval skladby pre dcéru Mariu Annu. Okrem Amadeových prvotín tu nájdeme aj skladby od otca Leopolda, Carla Philippa Emanuela Bacha a Georga Christopha Wagenseila.

Malý Mozart bol rýchlym žiakom. Napriek tomu, že Leopold bol dobrým učiteľom, Mozart ho svojim rastom vedel prekvapiť. Napríklad prvú kompozíciu, ktorú zapísal, zapísal bez pomoci otca, z vlastnej iniciatívy. Okrem hudby vyučoval Leopold svoje deti aj jazyky a akademické predmety.

Prvé cesty (1762 – 1773)

Otec Leopol videl aké sú jeho deti talentované a preto chcel aby sa dostali do povedomia kráľovských, šľachtických a cirkevných dvorov čo najskôr. Počas detstva preto Mozart s rodinou niekoľkokrát cestoval. Na týchto cestách vystupoval spolu so sestrou Nannerl ako „detský zázrak“. V priebehu rokov 1762 – 1773 zavítali do Mníchova, Viedne, Prahy, Londýna a Talianska.

Talent malého Amadea ďalej rástol a prejavuje sa aj skomponovaním prvej symfónie keď mal osem rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou väčšinu z nej zapísal jeho otec.

Malý Mozart na cestách s otcom a sestrou

Počas ciest Leopol predstavil syna Amadea rôznym slávnym skladateľom a hudobníkom. V Londýne sa osemročný Mozart stretol s Johannom Christianom Bachom. V Bologni sa zoznámil s českým skladateľom Josefom Myslivečkom a talianskym skladateľom Giovanni Battista Martinim, a bol prijatý na Accademia Filarmonica di Bologna kde obaja spomínaní skladatelia pôsobili.

K jeho návšteve v Ríme sa viaže príhoda so slávnym Miserere od Georgia Allegriho. Miserere zložil Allegi okolo roku 1630 počas pontifikátu pápeža Urbana VIII. Interpretovné mohlo byť výlučne v Sixtínskej kaplnke počas Svätého týždňa v stredu a v piatok. Skladbu pre štvorhlasný a päťhlasný zbor, reprezentujúcu obdobie renesančnej polyfónie bolo zakázané kopírovať.

Mozart pri návšteve Ríma zavítal aj do Sixtínskej kaplnky, práve v čase keď tam bolo predvádzané slávne Miserere. Ešte v ten deň zapísal Mozart z počutia Allegriho Miserere do partitúry. Do Sixtínskej kaplnky sa vrátil aj v piatok, aby vo svojom zápise upravil sporné časti a chyby.

Po troch mesiacoch sa o tomto čine dozvedel pápež Klement XIV, ktorý si Amadea zavolal do Ríma. Mozart sa obával najhoršieho a očakával exkomunikáciu. Miesto toho ho pápež pochválil za jeho talent a dostal vyznamenanie Rytierskeho rádu Zlatej ostrohy.

Počas svojich ciest zložil Mozart aj niekoľko opier. V roku 1770 mala v Miláne úspešnú premiéru opera Mitriade, re di Ponto, čo viedlo k ďalším objednávkam. Do Milána sa vrátil Amadeus spolu s otcom ešte dvakrát. O rok neskôr v roku 1771 tu mala v divadle Teatro regio Ducal premiéru opera Ascanio in Alba, ktorú zložil na objednávku cisárovnej Márie Terézie. V roku 1772 tu premiéroval operu Lucio Silla. Počas týchto ciest sa Leopold snažil pre talentovaného syna neúspešne nájsť stále miesto.

V tej dobe to nemali skladatelia a hudobníci ľahké. Ich spoločenský status nebol zdaleka taký ako dnes, keď ich vnímame ako osobnosti. To dokumentujú aj slová v liste Márie Terézie jej synovy arcivojvodovy Ferdinandovi z Modeny, ktorý sa na ňu obrátil s prosbou o radu v prípade zamestnania mladého Mozarta.

„Píšeš mi, či máš prijať do služieb dvora mladého salzburčana. Nenapadá ma dôvod prečo, nemyslím si, že potrebuješ skladateľa alebo iný nepotrebný personál. Ak ťa to ale poteší, nebudem ti brániť. Čo ti chcem povedať je, aby si sa zbytočne nezaťažoval príjmaním nepotrebných osôb do služobníctva.“

Salzburský dvor (1773 – 1777)

Po návrate z ciest a neúspešných pokusoch nájsť si miesto sa Mozart zamestnáva ako dvorný hudobník (organista) na dvore Salzburského Arcibiskupa Hieronymusa Colloreda. V Salzburgu mal možnosť venovať sa komponovaniu rôznych diel, od symfónií, sonát, sláčikových kvartetov, omší až po serenády…

Počas tohto obdobia zložil päť husľových koncertov, ktoré sú zároveň jeho jedinými husľovými koncertami. Posledné tri K. 216, K. 218 a K. 219 dodnes patria k pravidelne predvádzanému repertoáru.

Husľový koncert č. 5 A dur (K. 219), tiež nazývaný „Turecký“ napísal Mozart v roku 1775. Má typickú trojdielnu formu rýchla časť – pomalá časť – rýchla časť. Koncert mal v tom istom roku v premiéru v Salzburgu.

Husľový koncert č. 5 v A dur (K. 219)

  1. Allegro aperto – Adagio – Allegro aperto
  2. Adagio
  3. Rondeau – Tempo di minuetto

huslovy_koncert_1

V ďalšej tvorbe mladý Amadeus upriamuje svoju pozornosť na koncerty pre klavír. To vedie k skomponovaniu Koncertu pre klavír č. 9 Es dur Jenamy (Jeunehomme), ktorý je vysoko hodnotený mnohými hudobnými kritikmi. Alfred Einstein o ňom povedal, že je Mozartovou Eroicou (Beethovenova 3. symfónia).

Amadeus napísal koncert pre svoju priateľku, tanečníčku Victoire Jenamy (1749 – 1812), dcéru Jeana-Georgesa Noverreho francúzskeho tanečníka považovaného za zakladateľa ballet d’action.

Koncert pre klavír č. 9 Es dur Jenamy (Jeunehomme)

  1. Allegro Es dur
  2. Andantino c mol
  3. Rondo (Presto) Es dur

Napriek umeleckým úspechom bol Mozart s pobytom v Salzburgu čoraz viac nespokojný. Začína si intenzívnejšie hľadať nové miesto. Dôvodom je hlavne malý plat, iba 150 florénov ročne a jeho túžba skladať opery, ktorú v Salzburgu nemohol napĺnať kvôli obmedzeným možnostiam pre interpretáciu. K zhoršeniu situácie prispelo aj zatvorenie dvorného divadla v roku 1775. Ostatné divadlá v meste zas boli väčšinou rezervované hudobníkmi, ktorí mesto navštevovali.

Hieronymus von Colloredo

Spolu s otcom Leopoldom sa Mozart opäť vydáva na cesty za prácou. Navštevujú Viedeň a Mníchov. Počas pobytu v Mníchove tu Mozart uvádza operu La finta giardiniera (1775). Kompletná opera v talianskom jazyku sa našla až v roku v 70. rokoch 20. storočia. Cesta za novým miestom je opäť neúspešná a Mozart sa s otcom vracia do Salzburgu. Tu ostáva do roku 1777, kedy dáva na mieste dvorného hudobníka výpoveď.

Aloysia Weber, zadky a cesta do Paríža (1777 – 1778)

V auguste 1777 sa Mozart po opustení miesta v Salzburgu vydáva opäť na cestu za novou prácou. Navštevuje Augsburg, Mannheim, Paríž a Mníchov.

V Mannheime sa zoznamuje s členmi slávneho Mannheimského orchestra, ktorý bol v tom čase najlepším v Európe. Tu sa tiež zaľúbil do Aloysie Weber, ktorú vraj požiadal o ruku, aj keď nie je známa jej reakcia, alebo ako vážny jeho úmysel vziať si ju bol.

Po pár mesiacoch neúspešného hľadania zamestnania Mozart odchádza hľadať do Paríža. V jednom z jeho listov sa dozvedáme o jeho možnosti pracovať ako organista vo Vesailles, ale Mozart nemá o túto pozíciu záujem. Postupne sa dostáva do dlhov a je nútený predávať rôzne veci. V roku 1778 mu zomiera chorá matka, zrejme aj kvôli finančným problémom si nemohol dovoliť zavolať včas doktora.

V Paríži je uvedená Klavírna sonáta a molSymfónia č. 31 D dur (Parížska), ktorá je písaná v troch častiach charakteristických pre ranú formu symfónie.

Symfónia č. 31 D dur (Parížska)

  1.  Allegro assai
  2. Andante
  3.  Allegro

Počas Mozartovho pobytu v Paríži mu otec Leopold zháňa robotu v Salzburgu. Vďaka podpore miestnej šľachty dostáva opäť ponuku na dvore Salzburského Arcibiskupa, s ročným platom 450 florénov. Ponuku ale váha prijať a stále dúfa, že sa uplatní mimo Salzburgu.

Pri svojom návrate z Paríža prechádza Mannheimom a Mníchovom a opäť sa stretáva s Aloysiou Weber. Tá je už etablovaná speváčka a o nezamestneného Mozarta nemá záujem.

Maria Aloysia Antonia Weber Lange

Podľa príbehu, ktorý rozpráva Georg Nikolaus von Nissen v Mozartovej biografii toto stretnutie neprebiehalo veľmi dobre.

Keď vstúpil, tváril sa, že ho nepozná a predtým za ním plakala. Mozart si vraj sadol za klavír, a hlasno zaspieval: „Leck mir das Mensch im Arsch, das mich nicht will.“ (Ten kto ma nechce, nech mi oblíže r*ť alebo lepšie to možno vystihne české, polib mi prdel).

Zaujímavosťou je, že toto slovné spojenie sa v Mozartovej korešpondencií vyskytuje viackrát. Na text „Leck mich im Arsch“ (Oblíž mi prdel 1782) zložil Mozart aj kánon v Hb mol.

V roku 1779 sa Mozart vracia do Salzburgu a príjma ponúkané miesto na dvore Arcibiskupa. Nespokojnosť s týmto stavom ale u neho pretrváva . V roku 1781 dostáva do sporu so Salzburským Arcibiskupom Colloredom, čo vedie k jeho odchodu do Viedne.

Konflikt s arcibiskupom Colloredom a odchod do Viedene

V januári v 1781 má v Mníchove premiéru Mozartova opera Idomeneo, ktorá vznikla na objednávku Karla Theodora pre dvorný karneval. V marci toho istého roku povoláva arcibiskup Colloredo Amadea svojho služobníka Mozarta do Viedne kde presídlil. Tu sa má zúčasniť osláv nástupníctva Jozefa II na rakúsky trón.

Jozef II.

Vo Viedni patrí medzi skladateľove povinnosti hrávať na večierkoch organizovaných arcibiskupom. Colloredo Mozarata predvádza vo Viedni po palácoch svojich vznešených priateľov, ktorých má svojimi vystúpeniami pobaviť. Napriek tomu, že sa pohybuje v šlachtickej spoločnosti, má zakázaný kontakt s týmito ľudmi. Od arcibiskupa má presné inštrukcie ako sa má správať. Pred koncertom čaká v inej miesnoti. Keď príde jeho čas odohrá pripravený repertoár a následne odíde na večeru. Večeriať má v kuchyni s ostatným služobníctvom.

Pri jednej príležitosti spôsobil Mozart škandál, keď pristúpil k ruskému veľvyslancovi (ktorého poznal už predtým) a začal sa s ním rozprávať ako s rovnocenným.

Amadeus tiež očakával za niektoré vystúpenia, ktoré považoval za činnosť nad rámec svojich povinností dvorného hudobníka, odmenu. Arcibiskup bol ale iného názoru a túto činnosť považoval za súčasť Mozartových povinností.

Anton Raaff ako Idomeneo v Mníchovskej premiére

Po čerstvom úspechu Idomenea v Mníchove sa cíti Mozart takýmto prístupom Colloreda urazený. Colloredo sa k nemu správa ako k obyčajnému sluhovy.

Mozart je pobúrený a dáva výpoveď. Arcibiskup ju ale zamieta, čo temperamentného skladateľa ešte viac rozčertí. K tomu sa pridáva aj fakt, že jeho otec sa postavil na stranu Colloreda a nesúhlasí s Mozartovým plánom kariéry slobodného umelca vo Viedni.

Mozartovu výpoveď nakoniec arcibiskup Colloredo schvaľuje ale neodpustí si posledný kopanec, doslova. Mozartovo prepustenie zo služieb arcibiskupského dvora sprevádza kopanec do zadku od Colloredovho komorníka grófa Arca.

Napriek zlému priebehu výpovede, ranenému egu a zadku, bez možnosti získať akékoľvek odporúčanie, sa Mozart konečne dostáva preč zo Salzburgu. Tento krok je na tú dobu revolučným, a na Mozartovu kariéru bude mať veľký dopad.

Zdroje:

Deutsch, Otto Erich (1965). Mozart: A Documentary Biography. Peter Branscombe, Eric Blom, Jeremy Noble (trans.). Stanford: Stanford University Press. ISBN 978-0-8047-0233-1. OCLC 8991008

Meerdter, Joe (2009). „Mozart Biography“. midiworld.com. Retrieved 20 December 2014.

Halliwell, Ruth (1998). The Mozart Family: Four Lives in a Social Context. New York City: Clarendon Press. ISBN 978-0-19-816371-8. OCLC 36423516

Michael Lorenz, „Mademoiselle Jeunehomme« Zur Lösung eines Mozart-Rätsels“, Mozart Experiment Aufklärung, (Essays for the Mozart Exhibition 2006) Da Ponte Institut, Vienna 2006, pp. 423–29.

Solomon, Maynard (1995). Mozart: A Life (1st ed.). New York City: HarperCollins. ISBN 978-0-06-019046-0. OCLC 31435799

http://hubpages.com/entertainment/wolfgandamadeusmozartandhissackingbythearchbishopofsalzburg

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.