Divadlo

William Shakespeare: Macbeth

By  | 

AUTOR

Williama Shakespeara možno pokladať s istotou za najvýznamnejšieho dramatika anglickej humanistickej a renesančnej literatúry. Písal komédie, tragédie a historické hry. Hrdinovia jeho diel sú zväčša silní jednotlivci, ktorí sa nevzdávajú svojich ideálov ale ich osud končí tragicky. V hrách sa strieda próza s veršami. Napísal 37 hier, ktoré sú hrávané dodnes. Shakespeare odsudzoval predsudky, zákernosť a pokrytectvo, ktoré staval do kontrastu s ušľachtilou ľudskosťou.

DIELO

Žánrom tragédia, pozostávajúca z 5 dejstiev. Macbeth je predovšetkým tragédia jednotlivca, statočnej osobnosti, ktorý odhadzuje svedomie v honbe za mocou. Táto tragédia, podobne ako ostatné, je postavená na konflikte dobra a zla, ľudskosti a podlosti. Autor tu rieši problém indivídua. Kritici túto tragédiu prirovnávajú k dielu Dostojevského Zločin a trest – kvôli psychickým pochodom hlavného hrdinu a prudkému sústredeniu na neho. Patrí k jeho vôbec najkratším tragédiám a naproti Hamletovi stavia dej nie do dánskeho kráľovského rodu, ale k škótskym stredovekým perifériám.

POSTAVY

Macbeth – kráľov vojvodca, Glamiský a Cawdorský pán, neskôr škótsky kráľ
Lady Macbeth – jeho manželka
Dunkan – škótsky kráľ
Malcolm, Donalbain – jeho synovia
Banko – kráľov vojvodca, Macbethov priateľ
Macduff – škótsky pán
Tri čarodejnice

DEJ

Hra sa odohráva prevažne výlučne v škótskom prostredí širokých pláň a hradieb, kam v tajomnom lese zavítajú fantaskné čarodejnice predpovedajúce Macbethovi žiarivú budúcnosť. Vraj sa stane Cawdordským pánom a neskôr škótskym kráľom. Prívetivo predvídali budúcnosť i jeho priateľovi Banquovi. Macbethovi – vojvodcovi kráľa Duncana, sa táto udalosť za mierne nevysvetliteľných príčin stane po víťaznom vzdore proti dánskemu vpádu.

Chlieb sa začne lámať nie vtedy, keď Macbethova kariéra skutočne začne stúpať na honosnosti a stane sa Cawdorským pánom, ale keď začne načúvať šialeným sebestredným vplyvom milovanej Lady. Presvedčí ho, aby zlikvidoval Duncana a stal sa škótskym kráľom a náruživým príjemným hlasom diablových úst jej odlesku naďalej neodoláva. Z paranoje ho nevytrhne ako nasledovný úkon vraždy: zabije Banqua a jeho syna, ktorý mal pokračovať vo vedení kráľovského rodu a zatiaľ čo Macbeth žiadnych potomkov nemal, Duncanovi synovia odišli a ďalšia konkurencia zmizla tiež, obklopením zvierajúcich rád čarodejníc a Lady Macbeth si je istý svojej pozície.

Lady spácha samovraždu z výčitiek svedomia, starý nepriateľ Malcolm verbuje ku kráľovskému dvoru a množstvo nasledovných krokov sa Macbethovi obracia silou bumerangu. Malcolmove vojsko sa pred horlivým vpádom k Macbethovmu kráľovstvu kryje vetvami stromov a v klbku spolu vyzerajú ako približujúci sa les k monštruóznej pevnosti. Macbethov záchvat vedie k deštrukcii a v potupnom závane priezračnosti kontrujúci Macduffovi prehráva súboj o život. Ten jeho hlavu odovzdáva Malcolmovi.

OKOLNOSTI A CELOSVETOVÝ VPLYV

Zo Shakespearových tragédií a práci s rigoróznymi rýmovanými veršami sa dodnes inšpirujú tvorcovia po celom svete. Jeho adaptácie v mierne pozmenenej forme obletujú celý divadelný svet, používajú sa v rozhlasových hrách a filmári z rôznych kútov sveta mu prispôsobujú svoju kultúrny náturu. Orson Welles v Macbethovi (1948) videl možnosť umiestnenia čiernobielych tieňohier a podoby jak britskej tak americkej optiky na stredoveké legendy používajúc však štúdiové ateliéry na jeho fikčné univerzum. Akira Kurosawa naproti tomu originálnejšie, hoci so značným odklonom v Macbethovi videl rozkol feudálnych čias v kombinácii jidai-geki a prenášaných povestí využívajúc formálne hľadisko ako temný sprievodný jav a prirodzenú expresivitu neistoty. V 71-om stojí za pozornosť dielo Romana Polanského.

Toširó Mifune v japonskom prevedení Shakespearovskej hry v pozmenenom názve Krvavý trón (1957).

Z hudobného priemyslu prvý skomponoval námety spracovania tohto diela Giuseppe Verdi a Dmitrij Šostakovič. Dôvodom na tak vážený celosvetový ohlas tak i po storočiach vzbudzujú asi najmä tie fantaskné motívy, uvedomenie si bytostnej nereálnosti situácií na pľaci v reálnom živote, a skôr ich metaforický odkaz. Využívanie symboliky a uprenej režijnej metodickosti, z ktorých pri čítaní sálajú neutíchajúce emócie a nefalšované odovzdanie sa postáv k neľútostnému osudu.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Macbeth_(dr%C3%A1ma)

http://referaty.atlas.sk/slovencina_a_cestina/literatura/21577/

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.