Kultúra & umenie

Výstava Rieka Života

By  | 

11.02. vo štvrtok sa konala v Malackách v MCK výstava obrazov, medzi ktorými sme našli diela Ivany Chodúrovej (predchádzajúci rozhovor s Ivanou Chodúrovou si môžete prečítať tu) a iných umelcov. Táto výstava nazvaná Rieka Života reprezentovala čas a úsilie mnohých ľudí venujúcic sa výtvarnému umeniu. Hoci nemajú za sebou žiadne umelecké vzdelanie je vidieť v obrazoch silnú mieru individualizmu prezentovanú cez rôzne témy a spôsoby maľby. Vždy som s veľkým záujmom obľuboval dlhé úzke chodby vedúce do širších a presvetlenejších priestorov, pôsobia na mňa fantastickýcm dojmom, akoby som vychádzal z reality a vchádzal do nového sveta. Možno je táto myšlienka trochu nadnesená, veľmi pekne vystihuje môj výsledný pocit z celej výstavy. S predtuchou čo uvidím, som tam išiel podporiť hlavne moju mamu. Bol som ale príjemne prekvapený. Zo šedého zamračeného večera som vkročil do osvetlených priestorov výstavy úzkou chodbou, ktorá sa mohla zdať temná, hoci už na jej stene som si mohol prezrieť niekoľko obrazov. Potom som vstúpil do hlavnej časti výstavy. Každá časť priestorov (boli to 3 izby) vzdávala hold umeleckým dielam rôznych veľkostí, farebností a výpovedných hodnôt. Niektoré mali v sebe silnú emóciu a bol tam prítomný vplyv impresionizmu. Iné boli abstraktné. Zo stien na mňa hľadelo množstvo portrétov a tým pádom nové tváre a nové osudy, ktoré som si mohol s radosťou domyslieť, alebo len vnímať že existujú. Výstava mala komornejší charakter. Bola plná ľudí čo kreslia a tvoria z lásky a z potreby odhaliť vlastné túžby a vlastné sny. A možno práve preto bola atmosféra uvoľnená, prijemná a plná pozitívnych pocitov.

Teraz Vám prinášam rozhovor s umeleckou vedúcou Rozáliou Habovou, ktorá mala celú túto výstavu, a aj všetkých zúčastnených, na starosti, aby vám priblížila ideu, priebeh výstavy, a umelcov, ktorí tu svoje diela vystavovali .

č1

Výstava bola dôsledkom niekoľko ročnej práce vašich žiakov, kedy prišiel ten moment, kedy ste sa pozreli na diela a povedali ste si že je načase ukázať to ľuďom?

S myšlienkou výstavy sme sa už dlho pohrávali, len sme boli vždy príjemne ponorení do tvorby a termíny sa postupne obsadzovali a tak sme to nechali osudu …Jedného dňa dostali ponuku od pani riaditeľky MCK v Malackách, Janky Zetkovej, či nechceme vystavovať. No to viete, že sme to brali celým priehrštím. Chcela som, aby zažili dôležitosť prvej spoločnej výstavy tvorby, jej zážitkov a kolektívnej radosti.

Samotné dielka, ktoré sú vystavované, pochádzajú z posledného dvoj až trojročného obdobia tvorby, kde už je vidieť osobnostný rast, miera citu a invencia.

V čom vidíte zmysel toho čo robíte?

Zmyselnosť je krásna v telesnosti, v postoji človeka k človeku a dôvode robiť dobré veci. Je príjemné stretnúť zmyselného človeka, je o to vzácnejší, ak je múdry a pokorný. Zmysel dáva zmysel- robiť pekné veci, usmievať sa a byť si navzájom nápomocní. Krása tvorby má byť podmieňovaná človekom, aby mohla dobrá energia prúdiť do okolia. Kladný postoj človeka k životu a jeho tvorby môže byť podpornou barličkou v  živote iného. Terapiou krásy tvorby a jej farebnosti, prepletených línií a tvarov s mnohorakými štruktúrami upokojuje dušu človeka a robí ho lepším, pretože je tam dosť miesta pre každého.

č6

Na výstave môžeme vidieť množstvo rôznych spôsobov maľby od rôznych členov. Riadili ste sa tým komu čo vyhovuje? Či ste si prechádzali rôznymi postupmi dokým niekomu spôsob maľby nesadol?

V galérii je vystavených 114 dielok od 20 autorov, bývalých žiakov a absolventov ZUŠ, štúdia pre dospelých,ktorí prešli mojou prípravou. Počas tohto obdobia som mala možnosť spoznať rôzne osobnosti a tak hľadáte techniku, ktorá by im najlepšie „sadla“. Samozrejme, že si všetci  prejdú otročinu čiarových cvičení, perspektívy, farebností a dotknú sa rôznych médií. Popritom si vyskúšate ich trpezlivosť a náturu prejavu. Konštelácia stavu hviezd duše autora vždy prezradí jeho melódiu a ja by som mala nájsť nástroj.

Výstava nesie názov Rieka Života. Prečo práve tento názov?

RIEKA ŽIVOTA… plynie, nezastavuje sa… je plná očakávaní a baví ju hladkanie nových brehov…

Nesie so sebou aj nás všetkých, ktorí sedíme v loďke našich nádejí…

Sme unášaní farebnými krajinami našich snov si tkáme plátna a vkladáme na ne spomienky…

Voda z rieky života nás obmýva, osviežuje a nasycuje. Riečne prúdy vytláčajú z lastúr farebné pásy stúh a my sa ich snažíme zapliesť do obrazu…

Prístavy rodín našich lások zapaľuje oheň vášne a objíma nás úsmevom… Máme čo robiť, máme pre koho… aj pre seba.

Rozdávame radi vodu z rieky života do vašich dlaní ako pochodeň, ktorá osvieži…

č9

Na výstave môžeme vidieť rôznorodosť tém a štýlov. Sila výpovednej hodnoty je niečo čo sa v umeleckej sfére až tak často nenachádza, hoci by malo. Vaši členovia dokážu precovať s farbami a témami natoľko dobre, že výsledné diela v sebe obsahujú myšlienku a pocit. Čim si myslíte že je to zapríčinené?

Množstvo vystavených dielok je v  podaní rôznych výtvarných techník, od kresby ceruzou, akvarelovými pastelkami, Giocondami, suchým pastelom, olejovým pastelom, olejomaľby, maľba akrylom, maľba na hodváb, maľba na sklo, kombinované techniky, dekoratívna tvorba, glazovaná keramika, koláž.

Nedá sa konkrétne definovať, ktorá z výtvarných techník je najťažšia a ktorá najľahšia. Je to vždy podmienené potenciálom osobnosti žiaka, jeho všeobjímajúceho prejavu k životu a k človeku. Ja osobne staviam na hodnotách človečenského  prejavu a keď je to spojené aj s výtvarným, tak sme pomaly v raji. Tým sa stáva, že obrázky rozprávajú príbehy, s ktorými sa stotožňujeme, alebo túžime zažiť. Ponorením vlastnej duše do momentu tvorby sa svet na chvíľu zastaví a nám sa len z toho príjemne zakrúti hlava. A potom zase treba stáť na vlastných nohách, vrátiť sa k láskam, umyť riad a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo.

 Aký je podľa vášho názoru rozdiel medzi umelcom čo vyštuduje maľbu profesionálne a vašimi žiakmi? Umenie by malo stierať hranice a ja sám som mal pocit, že sa pozerám na obrazy profesionálnych maliarov.

Hranica medzi profesionálnym umením a neprofesionálnym sa pomaly zmenšuje. Majstrovsky prevedené dielo od akademika má s určitosťou veľkú výpovednú a umeleckú hodnotu. O tom niet pochýb. Lenže, keď dostávam priestor na vyjadrenie názoru, tak si myslím, že aj obyčajní ľudia so silnou vôľou a zmyslom pre cit, vznešenosť a krásu dokážu eliminovať hranice kvality. Je to vždy subjektívne hodnotenie i keď nám v podstate ide o niečo úplne iné. Chceme sa čo najviac naučiť, užiť si to a byť pri tom šťastní…

č3

A moja posledná otázka – čo želáte vašim žiakom do budúcnosti?

Len veľa zdravia, aby sme udržali štetec a videli na plátno duše…

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Želám všetko dobré.

 

 

 

 

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.