Na prelome 19. a 20. storočia v Amerike prekvital blues a tzv. „old-time music“ (ľudová hudba Severnej Ameriky s koreňmi v ľudovej hudbe európskych krajín ako Anglicko, Írsko, Nemecko, Francúzsko atď., a afrických krajín). Populárny bol aj gospel, valčíky a pochody. Snáď prvý, skutočne amerike vlastný, národný hudobný štýl, ragtime, si vzal trochu zo všetkých týchto štýlov a spojil to dokopy.
Ragtime mal vplyv na vývoj amerického vaudevillu a dokonca inšpiroval aj niektorých európskych skladateľov ako Antonín Dvořák, Claud Debussy a Erik Satie. Ragtime bol ale stále priveľmi previazaný s minulosťou, s minstrelskými show a pochodmi.
Až v roku 1917 sa objavil zvuk, ktorý bol tak dokonale zladený so svojou dobou, že sám ovplynil formovanie a vývoj celého ďalšieho desaťročia. Bol to samozrejme jazz alebo jass, ako to bolo napísané na prvej platni od Original Dixieland Jass Band. Platňa, ktorá vznikla v roku 1917 obsahovala dve nahrávky: Dixieland Jass Band One-Step na A strane a Livery Stable Blues na B strane.
Nahrávky na tejto platni patria z kompozičného hľadiska vo vzťahu k jazzu k prechodným. Ešte to nebol jazz s improvizovanými sólami a elastickou rytmikou ako neskôr, ale hudba to bola voľnejšia a spontánnejšia ako ragtime.
Zaujímavá je hlavne skladba z B strany Livery Stable Blues. Kompozične je vystavná na 12 taktovom blues. Skladba začína 4 taktovým úvodom, po ktorom nasledujú postupne tri témy, z ktorých sa každá opakuje dvakrát. V tretej téme trombón, klarinet a kornet imitujú rôzne zvieratá z farmy. Klarinet – kohúta, kornet – koňa a trombón – kravu. S toutou nahrávkou jazz nabral na popularite a začal sa šíriť po celej Amerike od New Yorku cez Chicago, St. Louis, San Francisco, všade.
