Cestopisy Cestovanie Fotografie Lifestyle Turistika

Vydali sme sa na Vtáčnik (1346 m. n. m.)…

(14.4.2018) Toho dňa sme sa vybrali na turistiku smerom na Hornú Nitru v tesnej blízkosti žarnovického okresu. Vtáčnik sa vypína medzi Štiavnickými vrchmi a Tribečom, ktorý ho obklopuje z juhozápadu. Ide o vulkanické pohorie s niekdajšou sopečnou činnosťou, ktoré je tvorené andezitom. Nie je natoľko populárne a prebádané a aj preto nás tak zaujal.

Zaparkovali sme v obci Kľak. Priamo v centre obce sa okrem administratívnych a informačných tabúľ vyskytujú aj užitočné turistické informácie a prvá zastávka na výstup k Vtáčniku. Úvod po rovinke z obce na pohorie by som hodnotil ako dosť zdĺhavý. Prejdete z obce cez trávnaté lúky, kde zbadáte včelie úle, ale aj menšiu pozornosť pre okoloidúcich návštevníkov v podobe „ploskáčky“ borovičky.

Po čase sa napojíte do lesa, ktorý vás v stredne obtiažnom teréne vyvezie cez zablatené úskalia medzi potokmi a rašelinou. Budete stúpať a pokračovať po vychodených chodníkoch (hoci opäť, aj napriek tomu sa „dá“ stratiť). V prvej hodinke narazíte na známu Partizánsku chatu, odbytišťom nedávnej vojnovej histórie.

Cez Partizánsky les sa dostanete aj k miestam, kde sa môžete pohodlne zastaviť na krátke občerstvenie a nasať atmosféru tichej a živej prírody. Počas prechádzania lesom začnete strácať prehľad o vašej ceste a zorné pole sa vám čo nevidieť zúži – nejaká navigácia nikdy neuškodí (mapa, aplikácia a pod.).

Stalo sa nám, že ako sa les zhusťoval početnosťou pralesovitých porastov, nevideli sme poriadne, čo je za najbližším úsekom a orientácia priestorom a značkami nebola bezchybne vyznačená pre laického turistu. Ale aj tak, výrazné komplikácie s orientáciou napokon nenastali. Akurát v tom čase (14. apríl), kedy slniečko príjemne hrialo studený jarný vzduch, práve na týchto miestach, kde sa zhusťoval les a stúpali sme, sa postupne nabaľovalo desiatky centimetrov mohutného snehu, ku ktorému ťažko prenikali slnečné lúče.

Terén bol v posledných 2 kilometroch pešej chôdze neúnosný, prepadávali sme sa napriek tomu, že sme mali vyhovujúcu outdoorovú obuv. Do toho prišlo stúpanie a nevyspytateľné kamene, kĺzavosť a prepad pod zem. Už ako sme sa napojili na záverečný výstup do pravého kopca, bolo všetko v poriadku. Nebyť toho zdĺhavého pešieho úvodu (znásobeného návratom do Kľaku) a bohatou snehovou nádielkou, cesta bola dobrá a príjemná.

Z absolútneho vrcholu môžte obdivovať okolie rovnomenného pohoria či Kremnické vrchy. Výhľad je krásny, hoci nie pre každého.

Akurát, naspäť sme ešte zavítali na Kláštorskú skalu (1279 m. n. m.), kde bol terén ešte horší než pri výstupe na Vtáčnik. Nebyť mobilnej navigácie, ktorá monitorovala náš pohyb, tak by sme sa stratili na nejakú tú hodinku. Vďaka nej sme vlastne z Kláštorskej skaly zostupovali dosť drastickým a trochu aj adrenalínovým spôsobom s nádejou, že to bude omnoho rýchlejšie.  Krížom sme sa napojili niekde v 3/4 zostupu na trasu, ktorá nás viedla hore na Vtáčnik a už sme iba dokráčali rovinkou naspäť do Kľaku.

Skvelé prežitie víkendového poobedia nám pokazili pohádzané stromy v dôsledku nadmernej ťažby a devastácia okolitého lesa, ktorú možno vidieť bezprostredne a na viacerých miestach počas prechádzky Vtáčnikom. Žeby lykožrút zaúradoval? To asi nie…

 

Foto: Martin Hladký

« 1 z 2 »

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.