Hudba Kultúra & umenie

Vivaldiho Štyri ročné obdobia

Antonio Lucio Vivaldi

(4.marec 1678, Benátky, Taliansko – 28.júl 1741, Viedeň, Rakúsko)

Bol taliansky huslista, barokový skladateľ, pedagóg a kňaz. Práve dnes si pripomíname jeho 338-me výročie narodenia. Taktiež bol nazývaný ako „Prete rosso“ (červený kňaz) vďaka jeho výraznej farbe vlasov. Bol prvorodený zo šiestich detí Giovanniho Battistu Vivaldiho (1655  –  1736), ktorý v Katedrále San Marco pôsobil od roku 1685 ako husľový virtuóz a Camilly Calicchio. Od detstva mal Antonio Vivaldi značné zdravotné problémy. Pravdepodobne trpel na Angina Pectoris, alebo na astmu. Avšak jeho hudobný talent sa  prejavil už v mladosti. Už ako dieťa hrával v orchestri San Marco, kde príležitostne zastupoval aj svojho otca. Štúdium teológie absolvoval na dvoch farnostiach neďaleko Benátok. Ako 25 ročný bol vysvätený za kňaza a dostal post kaplána v kostole Santa Maria della Pietà, kde (zo zdravotných dôvodov) pôsobil v tejto funkcii len jeden a pol roka. Z toho istého dôvodu vystúpil aj zo služieb katolíckej cirkvi, ale ostal mu spomínaný rád kňaza.

Vivaldi tam pôsobil ako učiteľ hry na husliach, violončelo, viole d’Amore a viedol dievčenský orchester Ospedale della Pietà, ktorý sa stal počas jeho pôsobenia popredným talianskym hudobným telesom. Antonio Vivaldi pôsobil na Ospedale della Pietà od roku 1704 až do roku 1716. Toto obdobie patrí medzi jeho najplodnejšie tvorivé, vtedy taktiež napísal svoju prvú operu Ottone in villa a skomponoval nespočetné diela pre rôzne inštrumentálne obsadenia, najmä však husľové sonáty a husľové koncerty. V roku 1717 alebo 1718 dostal titul maestro di Cappella. V tom čase komponoval v službách princa Phillipa von Hesse-Darmstadt v meste Mantua, kde pôsobil celé tri roky hlavne ako operný skladateľ. V tejto perióde vznikli aj jeho štyri husľové koncerty, známe pod názvom  Štyri ročné obdobia z roku 1723 (venované Václavovi Morzinovi). Každé z nich muselo byť vystavané v 14-tich linkách a text, ktorý ho charakterizuje:

Jar je svieža, invenčná a znamenite melodická kompozícia, ktorá ju aj pestrou rytmikou pripomína.

Radostná jar je tu,

vtáky ju vítajú veselými pesničkami,

a potoky v miernych vánkoch,

prietok so sladkým šelestom.

 

Obloha je pokrytá čiernym plášťom,

hromy a blesky hlásia búrku.

keď mlčia, vtáky

znova ozývajú harmonickými piesňami.

 

A v kvetinovo-bohatej lúke,

k miernemu šumeniu lístia a rastlín

stádo kôz spí, verného psíka má po svojom boku.

 

Ak chcete veselých zvukov rustikálnych gájd,

nymfy a pastieri tancujú na milovanom mieste,

keď sa jar objaví vo svojej kráse.

Leto je hĺbavo precítené krásou jeho dúšok i nemilosrdne rýchlych zmien podnebia.

Pod nemilosrdným slnkom

živoriaci muž so stádom; borovica horela,

kukučka začína spievať a zrazu

pripájajú sa hrdličky a zlaté pinky.

 

Fúka mierny vietor, ale nie je dôvod

zapojiť sa zrazu do boja so susedom, trpí

a pastier plače, pretože ponad neho

visí hrozba obávanej búrky, i jeho osud.

 

Jeho unavené končatiny sú razom zbavené možnosti oddychu,

z jeho strachu z blesku a ťažkého hromu

a zúrivým rojom múch a sršňov.

 

Bohužiaľ, jeho obavy sú opodstatnené,

k videniu sú hromy a blesky na oblohe

a krupobitie zrezáva dole vznešené klasy.

Jeseň – znáša následky horúceho leta a predzvesti zimnej únavy ťaží z úrodnosti.

Roľník oslavuje piesňou a tancom

potešenie z bohatej úrody,

a plné lúhu Bacchus

dokončí svoju náladu a veselosť so spánkom.

 

Všetko skončilo bez spevu a tanca

vzduchom, ktorý teraz dodáva mierne potešenie

a v období, ktoré vyzvalo mnohých,

ktorí si chcú vychutnať sladký spánok.

 

Na svitaní lovcov

s rohami a zbraňami a so psami opustiť svoje domovy;

šelmy utekajú; oni nasledujú svoje stopy.

 

Už vydesený a unavený z veľkého hluku

v dôsledku zbraní a besných psov, raneným sa snaží pomôcť

slabosťou uniknúť, ale vyčerpaný umiera.

 

Zima a jej ľadové pokrývky a tuhosť menia drasticky tvár krajiny, pritom sa i stroho vymedzujú.

Mráz a trasľavosť v ľadovom snehu

v silných poryvoch hrozného vetra,

ak chcete raziť stopu niečej nohy na každom kroku

s jednými zubami cvakajúc chladom.

 

Chcieť stráviť pokojné a šťastné dni pri ohni

kým vonku dážď vsiakne na každého.

Chodiť po ľade s pomalými krokmi

a ísť opatrne zo strachu z pádu.

 

Ak chcete ísť zhonom, šmykľavkou a padajúc dole:

ak chcete prejsť opäť ľadom a utekať,

až do ľadovej trhliny a prejsť.

 

Počuť odchádzanie ich

železnej brány domu Sirocco,

niesť všetky vetry v boji:

to je zima, ale prináša radosť.

Čo sa týka (veľmi) v stručnosti ohľadom jeho profesijného života – v roku 1721 navštívil viackrát talianske mesto Rím, kde dostal objednávky na komponovanie opier a cirkevnej hudby.  V roku 1726 sa vrátil do Benátok a pôsobil v Teatro Sant Angelo ako hudobný riaditeľ, kde bol oslavovaný ako skladateľ a huslista a stal sa za života legendou. V rokoch 1729 a 1733  podstúpil Vivaldi mnoho ciest po Európe a s veľkou pravdepodobnosťou bol aj v Prahe, kde uviedol svoje dve opery. Veľmi významne inšpiroval svojou barokovou hudbou i takého velikána ako J.S. Bacha. V roku 1740 sa presťahoval do Viedne, kde zomrel  28.  júla 1741 v chudobe a zabudnutí.

Zdroje:

https://i.ytimg.com/vi/6c1eqJUqfhs/maxresdefault.jpg

National Arts Centre (2006). Vivaldi and the Four Seasons. ISBN 0-9736524-0-3

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.