Výtvarné umenie

Vincent van Gogh: Snívalo sa mi o maľovaní a potom som namaľoval svoj sen

 

Slávny maliar Slnečníc Hviezdnatej noci predal počas svojho života len jediný obraz. Dnes je Van Gogh jedným z najuznávanejších umelcov a jeho maľby sa predávajú za milióny dolárov.  

„V očiach väčšiny ľudí som výstredný niktoš a nepríjemná osoba – niekto, kto nemá svoje miesto v spoločnosti a ani nikdy mať nebude. Skrátka, najnižší z najnižších. Ale aj keby to bola naozaj pravda, jedného dňa moje diela ukážu svetu, čo má tento niktoš vo svojom srdci.“ (úryvok z Van Goghovho listu jeho bratovi Theovi)

Slnečnice

Vincent Van Gogh sa narodil roku 1835 v holandskom meste Groot-Zundert.  Jeho traumy a psychické ťažkosti sa začali už v rannom detstve. Bol druhým dieťaťom Anny Cornelie Carbentusovej a Theodora Van Gogha a meno dostal po prvorodenom bratovi, ktorý sa narodil mŕtvy. Po Vincentovi sa narodili dvaja chlapci Theo a Core, a tri sestry Anne, Elizabeth a Will. Jeho matka, ktorá sa ešte stále nezmierila so smrťou prvého dieťaťa nútila Vincenta pravidelne nosiť na bratov hrob čerstvé kvety. To podľa Vincetových súrodencov viedlo k tomu, že bol vážne a zúrivé dieťa. K maľovaniu sa Vincent dostal už v šestnástich, keď pracoval v obchode s obrazmi v Haagu. Tam stretol svoju prvú lásku Eugénie, ale tá ho odmietla. Van Gogh mal časté problémy s kolegami a bol neúctivý k zákazníkom, kvôli čomu prišiel o prácu. Vincent sa po tejto nešťastnej skúsenosti rozhodol študovať teológiu a neskôr stal sa kazateľom v baníckom meste Borinage. Ani náboženská kariéra mu však nevyšla, lebo Vincent údajne zanedbával svoj fyzický vzhľad a často po nociach nahlas plakal, čím poburoval miestnych veriacich a cirkev. V Borinage sa Van Gogh začal naplno venovať umeniu, maľoval hlavne chudobných roľníkov a používal tmavé farby, inšpirovali ho francúzski maliari zo 17. storočia, najmä Jean-François Mitten. Toto obdobie Van Goghovej tvorby najviac vystihuje maľba Jedáci zemiakov z roku 1885. Po návšteve Paríža v roku 1886 sa zmenil aj štýl jeho maľovania. Zoznámil sa so všetkými známymi impresionistami ako Monet, Degas a Renoir. Van Gogh síce impresionistov obdivoval, ale zároveň aj odsudzoval nedostatok citu v ich maľbách, z čoho vznikol Van Goghov jedinečný a na prvý pohľad rozpoznateľný štýl.

Jedáci zemiakov

Vypracovaný maliarsky „rukopis“

Najčastejšími motívmi Van Goghových obrazov je príroda, ale okrem jej verného zachytenia pridal k dielam svoje vlastné  pocity a myšlienky, čo im dodáva nádych expresívnosti. Okrem postáv maľoval výjavy z nočných ulíc a náhodných ľudí, ktorých stretol. Ako jeden z mála umelcov rád tvoril v noci, pretože bol uchvátený nočnou oblohou. Používal veľké množstvo farieb a veľmi výrazné ťahy štetcov, ale maľby nijako neupravoval a vždy pracoval vo veľkom chvate. Dovedna vytvoril 900 olejomalieb a 1300 rôznych akvarelov, skíc a náčrtov.

Hviezdnatá noc

Blízky vzťah k bratovi

Jediný človek, ktorý pri Vincentovi stál za každých okolností bol jeho o štyri roky mladší brat Theo. Vincentovi rodičia neboli nadšení synovou umeleckou kariérou a jeho otec ho pre rôzne výstrednosti a problémy so ženami chcel zavrieť do blázinca. Theo však Vincenta neustále podporoval a rozvíjal v ňom vzťah pre maliarstvo. Keď sa Vincent naplno pohrúžil do maľovania, začal Theovi písať množstvo listov, ktorých obsahom bola predovšetkým Van Goghova silná láska k umeniu. S bratom si dokopy vymenili 652 listov, ktoré boli neskôr uverejnené ako denník Vincenta Van Gogha. Theo, ktorý pracoval ako obchodník s obrazmi, zariadil aj predaj Vincentovho obrazu Červená Vinica, ktorý odkúpila Anna Boch za 400 frankov. Bol to jediný obraz, ktorý sa predal ešte počas Van Goghovho života.

Červená vinica

Incident s ľavým uchom

Nehoda, pri ktorej prišiel Van Gogh o ľavé ucho sa odohrala v roku 1888, keď do Auvers prišiel Paul Gaugin. Vincent a Gaugin mali komplikovaný vzťah plný napätia a ostrých výmen názorov. 23. decembra roku 1888 medzi nimi znovu došlo k prudkej hádke. Van Gogh vraj na Gaugina zaútočil britvou a ten pred ním ušiel. Vincent mal už vtedy psychické problémy a nadránom po ich hádke si v agónii odrezal ľavé ucho. To potom umyl, zabalil do plátna a zaniesol a daroval ho jednej prostitútke so slovami, aby sa oň dobre starala. Druhá verzia tohto príbehu však hovorí, že Van Goghovi odsekol ucho šabľou samotný Paul Gaugin, ktorý potom pred políciou tvrdil, že Vincent si ho odrezal sám.

Autoportrét, ktorý Van Gogh poslal Paulovi Gauginovi

Psychické problémy a samovražda

V roku 1890 žil Vincent v ústave pre duševne chorých v Auvers pod dohľadom doktora Paula Gacheta. Napriek tomu neustále trpel nervozitou a zúfalstvom, čo sa odrážalo aj na maľbách, ktoré sú poznačené jeho vnútorným zármutkom. Čoraz väčšmi túžil po tom, aby dokázal prekonať samého seba, chcel všetky svoje pocity preniesť na plátno a tak získať uznanie ako maliar. Hoci sa mu doktor Gachet snažil pomôcť, Van Gogh mával ťažké depresie, ktoré ho priviedli k rozhodnutiu spáchať samovraždu. 27. apríla roku 1890 si Vincent vpálil guľku do pŕs na poli v Auvers. O dva dni nato zomrel na následky zranenia a pochovaný bol na miestnom cintoríne. Jeho brata Thea, ktorý zomrel o šesť mesiacov neskôr, pochovali po Vincentovom boku.

Portrét Dr. Gacheta

http://www.vytvarnavychova.sk/maliari/85-vincent-van-gogh

https://www.vincentvangogh.org/the-red-vineyard.jspvhttp:/

/www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=683

O autorovi

Romana Hladná

Romana Hladná

Študuje žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rada leňoší v posteli s dobrou knihou v ruke a príležitostným pohárom vína. Zaujíma sa o literatúru, umenie a históriu, najmä o kuriózne fakty. Zbožňuje antikvariáty a Classical Art Memes.

  • Daniel Dan Marek

    Pekný článok. Patrím k ľuďom, kt. majú radosť z podobných článkov o Vincentovi a o umení vôbec. 🙂