Kultúra & umenie

Viliam Csino: Je potrebné mať v Bratislave kultúrnu inštitúciu situovanú mimo “centra”

Člen Nadácie Cvernovka v rozhovore objasňuje nielen dramaturgiu novovzniknutého kultúrneho priestoru na Račianskej ulici, ale zároveň prezrádza, na čo sa môžete tešiť na najväčšej cvernovskárskej akcii- 1.máji, Dni otvorených ateliérov.

Jednou z výrazných noviniek v Cvernovke je pravidelnosť kultúrneho programu. Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli pre vlastnú ponuku eventov? Je potrebné mať v Bratislave ďalšiu takúto platformu?

Od začiatku vzniku tohoto projektu sme rátali s produkciou vlastného programu a dramaturgiou.

Myslíme si, že kultúry nikdy nie je dosť. Práve kultúra a umenie so všetkými svojimy formami nás robia citlivejšími a vnímavejšími ku svojmu okoliu a spoločnosti. Rozvíja jednak kritický pohľad na svet a zároveň nás humanizuje. Je to inými slovami odpoveď na otázku- čo je zmyslom umenia?Zároveň sme ako miesto s produkciou kultúry v relatívnej vzdialenosti od centra mesta, kde je kultúrne dianie relatívne saturované a preto naše aktivity možu byť považované za akúsi misiu do budúcnosti pre okolie Nobelovej štvrte, okraju Nového Mesta a Rače. Takže áno, je potrebné mať v Bratislave kultúrnu inštitúciu situovanú mimo “centra”.

Aké priestory máte v novej budove na Račianskej ulici k dispozícii? Sú vyhradené isté miesta len špecifickým projektom?

To sprístupňovanie a prevádzkovanie jednotlivých priestorov určených na kultúrne eventy je istý proces závislý od magickej rovnice čas/peniaze. Tento rok sme spustili tzv. Kultúrny priestor, kde sa udialo už množstvo aktivít. Od výstav, koncertov, prednášok, divadelných premiér atď. Tento priestor je takým ťažiskovým bodom v celej Novej Cvernovke. Je vybavený príslušnou infraštruktúrov ako svetlá, zvuk, pódium a pod., za čo patrí vďaka najmä ľuďom – našim fanúšikom, ktorí nám na to z veľkej  miery prispeli v crowdfoundingovej kampani a nášmu hlavnému partnerovi Nadácii VÚB. Ďalšie priestory tu na Račianskej 78 sú napr. Kabinet pomalosti, unikátny projekt knižnice s multifunkčným využitím na menšie formy prednášok, literárnych aktivít a pod. Kabinet pomalosti dramaturgicky vedie Viktor Suchý. Ďalej je návštevníkom k dispozícii Coworking na 5. poschodí s veľmi rôznorodým programom a so zameraním: prednášky, prezentácie… Našou snahou je používať celú budovu. Doslovne každú stenu na to vhodnú. A to ako isté médium, priestor pre rôzne formy prezentácii. Od výtvarného umenia až po site-specific napr. vo vstupnej hale alebo na kope stavebnej sute vo dvore. Koncepciu prezentácie vizuálneho umenia sme zverili kurátorke Diane Klepoch Majdákovej.

Povedzme si viac o dramaturgii programu. Keby sme eventy konkretizovali, o aké druhy sa jedná?

Snažíme sa pokrývať veci, ktoré nás zaujímajú a sú rôznorodé. Neznamená to však, že robíme všetko. Každá jedna kategória má svojich dramaturgov alebo kurátorov. V princípe sa jedná o hudobný program v sále Kultúrneho priestoru, diskusné formáty (od spoločenských tém po napríklad čisto vedecké), výstavy, divadlo, je toho veľa. Odporúčam si pozrieť náš program zverejňovaný vždy v mesačnom predstihu. Pre nás je akýmsi vnútorným pravidlom snažiť sa uvažovať nad programom v kontextoch občianskej spoločnosti- aktuálnosti a spoločenskej reflexie. Ako príklad uvediem pripravovaný veľký event, ktorý sa bude venovať udalostiam z roku 1968.

Nebude problémom návštevnosti vzdialenosť od centra mesta? V Bratislave je istým zvykom chodiť sa kultúrne vyžiť práve do historického centra, ktoré je plne prispôsobené očakávaniam záujemcom o umenie a zábavu. V zahraničí fungujú mnohé platformy práve mimo centra v industriálnych zónach. Nenarážame tu na akýsi slovenský problém obmedzenosti skúmať nepoznané?

Nuž, ak idete do Viedne a presúvate sa povedzme z jedneho múzea na koncert, tak tiež to chvíľu trvá. Električkou z Námestia SNP to trvá do Novej Cvernovky 13 minút. Myslím si, že to je jednak otázka zvyku a tiež istého mentálneho nastavenia obyvateľov Bratislavy. Ľudia tu akosi podvedome neveria MHD z pochopiteľných dovodov. Takže tá “vzdialenosť” je podľa mňa relatívna vec.

Výrazne sa podieľaš aj na supervízii eventov. O aké eventy sa jedná a čo by mali priniesť spoločnosti?

Mám pocit, že ide o to, aby sme premýšlali nad deliacou líniou medzi kultúrou a zábavnou funkciou. Častokrát to splýva a až čas vie ukázať pravú podstatu vecí. A ich hodnotu.

Aj tento rok budú na 1. mája otvorené ateliére Cvernovky ponúkajúce vlastný program a tiež je k dispozícii sála a exteriér. Máš nejaké highligthy, na ktoré by si rád upozornil?

Uvediem tieto dva: Diskusia o financovaní kultúry v Bratislavskom samosprávnom kraji. To je téma, ktorá je dôležitá nielen pre Novú Cvernovku, ale aj pre svoj širší metropolitný rozmer. Ako druhé lákadlo sú to koncerty na hlavnom pódiu. Napríklad slovinská formácia Koala Voices, Vec s kapelou a hudobné teleso zo Záhoria – Tusté Baletky (taký náš objav, ktorý nás veľmi baví a myslíme si, že to jedného dňa ďaleko dotiahnu).

V minulosti si pôsobil ako režisér filmovej tvorby. V súčasnosti si členom Nadácie Cvernovka a tiež zabezpečuješ dramaturgiu pre kultúrny priestor. To je  pomerne odklon od Tvojej profesie. Čo Ti Cvernovka ponúka z osobného hľadiska?

Je pravda, že som kvôli práci v Nadácii Cvernovka takmer úplne opustil svoju profesiu a väčšinu času sa venujem manažmentu Novej Cvernovky – príprave a supervízii programu, čo vlastne je v niečom podobné filmovej réžii. Tiež treba mať určitú víziu a tú treba naplniť, inými slovami si to odmakať.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz