Historické okienko Výtvarné umenie

Vermeer van Delft: Záhadný maliar z Holandska

Jan Vermeer bol objavený až v 19. storočí, práve vtedy, keď na scénu vstúpil impresionizmus. Vermeerove diela obdivovali umeleckí nadšenci z celého sveta i slávni maliari ako Dalí či Van Gogh. Jeho meno sa však nespája len so vzácnymi maľbami, ale aj s kurióznymi falšovateľskými aférami. 

Vermeer van Delft, autoportrét

Jan alebo aj Johannes Vermeer van Delft sa narodil roku 1632 v holandskom meste Delft. Jeho otec bol obchodník s obrazmi a popritom prevádzkoval aj krčmu U lietajúcej líšky a hostinec Mechelen. Otec sa kvôli obchodu často stýkal s rôznymi umelcami a vďaka nim sa mladý Vermeer rozhodol pre umeleckú kariéru. O Vermeerových maliarskych začiatkoch toho vedia historici len málo, mohol sa vyučiť u Leonaerta Bramera alebo Paula Fabritiusa, ktorí spolupracovali s jeho otcom. Keď Vermeerov otec zomrel, syn po ňom zdedil hostinec Mechelen i nie veľmi výnosný obchod s obrazmi.

Spoločensky nevýhodné manželstvo

V roku 1653 sa Vermeer oženil s Catherinou Bolnes, ktorá od neho bola o rok staršia. Sobáš sa uskutočnil proti vôli rodičov nevesty, keďže Vermeer bol synom chudobného obchodníka a rodičia Catheriny boli finančne zabezpečení. Jej matka Maria Thins nezdieľala s manželom jednu domácnosť a mala vysoký podiel z nehnuteľností, ktoré zdedila po svojej sestre. Ďalším dôvodom k nesúhlasu so sobášom bolo aj rozličné vierovyznanie mladomanželov. Catherina bola katolíčka a Vermeer protestant, ale po svadbe konvertoval na manželkinu vieru. Manželia zo začiatku žili v hostinci Mechelen, ale neskôr sa presťahovali ku Catherininej matke. V podkroví domu mal Vermeer maliarsky ateliér a predmety z tejto miestnosti sa často objavujú v jeho maľbách.

Veľa detí a nedostatok peňazí

Catherina a Vermeer spolu mali jedenásť detí a sedem z nich sa dožilo dospelého veku. Vermeer sa živil ako maliar, ale privyrábal si aj prácou v obchode s obrazmi. Maliar svoje obrazy neponúkal na predaj širokej verejnosti, bol presvedčený, že len zámožná klientela dokáže oceniť kvalitu jeho diel. Posledné roky Vermeerovho života sú poznačené ťažkou finančnou situáciou. Keď v roku 1672 vypukla vojna medzi Francúzskom a Holandskom, vojsko Ľudovíta XIV. sa dostalo do severnej časti holandského územia. Jedným z posledných spôsobov ako zabrániť vojakom v postupe bolo otvorenie hrádzí, čo malo za následok záplavu poľnohospodárskych oblastí. Zaplavené boli aj pozemky, ktoré patrili Vermeerovej svokre a tak rodina prišla o značnú časť majetku. Aby Vermeer zabezpečil ženu a deti, musel si požičiavať peniaze, ale svoje dlhy nedokázal splatiť. Maliara zlomilo aj to, že za celý život sa mu nepodarilo predať jediný obraz. Začal upadať do depresií a napokon v roku 1675 pod ťarchou zodpovednosti zomrel. Ako to už pri umelcoch býva, aj Vermeer bol ocenený až o mnoho rokov neskôr, v 19 storočí. Po Vermeerovej smrti sa všetky dlžoby presunuli na plecia jeho manželky, ktorá bola nútená predať veriteľom niekoľko jeho obrazov, napríklad Maliarov ateliér Dievča s perlovou náušnicou.

Vermeerova tvorba

Častým námetom Vermeerových obrazov sú výjavy z každodenného života, ktoré zachytávajú ľudí vykonávajúcich rôzne činnosti. Jeho maľby pôsobia tajomne a zvláštne ukľudňujúco, akoby sa čas kvôli maliarovi zastavil. Ľudia a prostredie sú vyobrazovaní s dôrazom aj na ten najmenší detail. Na verné zachytenie postáv Vermeer využíval prístroj camera obscura,(predchodca fotoaparátov) preto jeho maľby pôsobia ako fotografie. Maliar pri každom diele postupoval veľmi pomaly a dôkladne, preto namaľoval v priebehu jedného roka len dva alebo tri obrazy a celkovo sa zachovalo iba 36 jeho obrazov.

Mliekarka 

Maľba jednoduchej ženy nalievajúcej mlieko je jedna z najznámejších Vermeerových obrazov, keď sa predával na dražbe v roku 1696, bol ocenený na 175 zlatých. Dnes je jeho cena nepochybne oveľa väčšia, ale nie je na predaj, obraz visí v Rijksmuseum v Amsterdame.

Mliekarka

Dievča s perlovou náušnicou

Mladá žena v turbane a s perlovou náušnicou údajne stvárňuje jednu z Vermeerových dcér. Obraz patrí k jedným z najkrajších maliarových diel, stal sa akýmsi symbolom jeho tvorby.

Dievča s perlovou náušnicou

Maliarov ateliér

Obraz má znázorňovať Vermeera, ktorý maľuje portrét mladej ženy – hudobníčky. Na obraze je precízne zachytený každý detail, napríklad mapa a zlatý luster. Bohato zdobený záves sa vo Vermeerových dielach vyskytuje dosť často, má vytvárať intímnu a osobnú atmosféru. Na výnimočnosť tohto obrazu poukazuje aj to, že by sa preňho vrhol do plameňov i márnomyseľný Salvador Dalí.

Maliarov ateliér

Prípad Van Meegeren 

Han van Meegeren

Han van Meegeren (1889 – 1947) bol holandský maliar a jeden z najslávnejších falšovateľov v histórii. Preslávilo ho najmä kopírovanie Vermeerových diel, ktoré bolo až tak dokonalé, že niektorí odborníci odmietali pripustiť, že sa jedná o falzifikát. Jeho falšovateľská kariéra nevzbudzovala veľkú pozornosť, lebo sa nezameral na slávne Vermeerove diela vystavené v múzeách, ale na tie stratené a neznáme. Meegeren by nikdy nebol odhalený, keby kupec jeho obrazu nebol samotný Hermann Gӧring. Ten za Vermeerovu (de facto Meegerenovu) maľbu Kristus a cudzoložnica zaplatil závratnú sumu, až 1 650 000 guldenov, čiže asi 4 milióny libier. Falšovateľ bol po vojne zatknutý ako nacistický kolaborant, ale keďže odmietal byť obvinený z rozkrádania holandského kultúrneho dedičstva, radšej sa priznal k falšovaniu. Meegerenove zatknutie vyvolalo rozsiahle protesty v umeleckom svete, ktorý žiadal jeho omilostenie, hlavne kvôli tomu, že urobil z Gӧringa blázna. Napokon bol odsúdený na rok väzenia, kde potom zomrel na zlyhanie srdca.

Kristus a cudzoložnica

http://www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=654

http://www.meegeren.net/

Huyghe R., Bianconi P., Vermeer, Odeon 1981 

 

O autorovi

Romana Hladná

Romana Hladná

Študuje žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rada leňoší v posteli s dobrou knihou v ruke a príležitostným pohárom vína. Zaujíma sa o literatúru, umenie a históriu, najmä o kuriózne fakty. Zbožňuje antikvariáty a Classical Art Memes.