Architektúra Historické okienko Zaujímavosti

Veľký čínsky múr

Datovanie vzniku: prvopočiatky 221 p.n.l.

Obsahový materiál dodávajúci podľa dochovaných legiend: múka, ryža i obilniny

Až 75% múru je v nevyhovujúcom stave

Čínska monumentálna stavba je estetickým skvostom.  Prvý Veľký múr bol postavený ešte za vlády Prvého cisára, zakladateľa dynastie Čchin (221-206 pred Kristom). V priebehu takmer dvoch tisícročí ho postupne budovali panovníci 13tich čínskych dynastií. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách. Múr sa tiahne v dĺžke 6 700 km; východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (山海关, Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj (Bohai) v provincii Che-pej (Hebei) na hraniciach vlastnej Číny a Mandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan (嘉峪关, Jiayuguan) v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.

Oddávna zaužívaným spôsobom budovania opevnení v Číne bolo udupávanie zeminy po tenkých vrstvách do pripraveného bednenia. Takto vytvorené veľmi pevné jadro bolo potom obmurované. Stavebný materiál bol rozmanitý. Blízko Pekingu boli pri budovaní Veľkého múru používané vápencové kamene, inde granita pálené tehly, v závislosti na miestnych zdrojoch. Čínsky múr sa obvykle tiahne v ťažko dostupnom teréne po hrebeňoch hôr. Parametre stavby sú rôzne – opevnenie z mingskej doby má pri päte šírku okolo 7 až 8 metrov, v korune okolo 5 metrov a dosahuje výšku 6 až 10 metrov. Vo vnútri múra sa nachádzajú spojovacie chodby a skladovacie priestory. Každých niekoľko sto metrov je múr zosilnený vežami, ktoré slúžili ako pozorovacie a signálne stanovištia, skladištia zbraní a v prípade núdze aj ako útočisko obrancov. Celkový počet veží sa odhaduje na 25 000. Vo väčších odstupoch boli budované kasárne, zásobovacie skladištia a veliteľstvá.

K predávaniu správ o pohybe nepriateľa používali strážne hliadky dymové signály. Napríklad v mingskom období znamenal jeden dymový signál počet 100 nepriateľov, dva signály 500, tri signály cez 1 000 nepriateľských bojovníkov. Veľký čínsky múr možno nebol najnedobytnejšou stavbou (a vraj podľa mýtov doňho pridávali niektoré druhy obilnín, aby lepšie chránil tamojší ľud), ale má perfektnú strategickú os a veľmi vyrovnanú, identifikačnú pozíciu pre spomínané obranné účely.

Zdroj: krasysveta.sk

Na stavbu bolo nasadených státisíce ľudí, predovšetkým zajatcov a trestancov. Veľký čínsky múr nie je však (ako sme spomenuli) jednou súvislou stavbou, ale systémom na seba nadväzujúcich obranných opevnení. Jeho dĺžka sa  nedá určiť jednoznačne, pretože na niektorých miestach je prerušený, bol stavaný v rôznych časových etapách a na svojej ceste má mnoho prírodných prekážok. Podľa posledných oficiálnych meraní je dĺžka múru ďaleko nad 7 tisíc kilometrov – okolo 9-tich (i keď niektoré podklady sa značne líšia a tento architektonický klenot je postupne umelo zmenšovaný – pozn.autora).

Horná časť stavby bola postavená tak, aby po hradbách mohlo prejsť vedľa seba 5 – 6 jazdcov na koňoch na čo bolo potrebných aspoň 8 metrov. Mohutné cimburie, opevnené veže so signálnymi ohňami, malé pevnosti rozmiestnené v „neveľkej“ vzdialenosti od seba, to všetko robilo  z Veľkého čínskeho múru takmer nedobytnú stavbu. Múr tvoria dve steny vysoké okolo 7 metrov. Na niektorých miestach je múr o niečo nižší a na niektorých dosahuje aj 10 metrov. Priestor medzi stenami bol vyplnený zeminou. Vnútri múru sú vybudované skladovacie priestory a spojovacie chodby.

Mapa, ktorá červenou vyznačuje miesta so silným strategickým významom, kde sa múr aj nachádza(l).

Dlho sa tradovalo populárne, ale ničím nepodložené tvrdenie amerického cestovateľa Richarda Halliburtona z roku 1938, že Čínsky múr je jediným ľudským výtvorom viditeľným z Mesiaca. Ak ide o pohľad voľným okom, Čínsky múr rozhodne nie je z takej vzdialenosti viditeľný. V otázke pozorovania z kozmickej lode na nízkej obežnej dráhe sa názory rozchádzajú. Nie je vylúčené, že pri priaznivom osvetlení môže pozorovateľ s bystrým zrakom priebeh múru zazrieť, ale napríklad prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej(Yang Liwei) vyhlásil, že Čínsky múr pri pohľade z vesmíru nerozoznal. Tvrdenie o jeho výnimočnej viditeľnosti možno rozhodne odkázať kamsi do ríše legiend.

Od roku 1987 je Čínsky múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu je ochrana múru doteraz nedostatočná; v odľahlejších miestach sa rozpadáva a dochádza k rozoberaniu na stavebný materiál. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky. Statika v niektorých kútikoch značne chátra, avšak miera zachovania je vzhľadom k rozsiahlosti a dobe vzniku stavby nezameniteľná a je potrebné spraviť všetko preto, aby sme ju nielen považovali za akýsi Stredoveký div sveta, ale aktívne pomáhali jej prípadnej rekonštrukcii.

Zdroje:

Nekonečný Veľký čínsky múr alebo najdlhšie pohrebisko sveta

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnsky_m%C3%BAr

http://dromedar.zoznam.sk/cl/1000017/1459783/Velky-cinsky-mur—fascinujuce-zaujimavosti

Čínsky múr. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2003. 12 zv. (702 s.) ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 134.

Čínsky múr. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 178.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.