Veda a technika Zaujímavosti

Veda a technológie v roku 2018

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Najstarší výtvarný prejav človeka

Vedci v tíme vedenom Profesorom Christopherom Henshilwoodom objavili v Blomboskej jaskyni v Južnej Afrike najstaršiu maľbu vytvorenú človekom. Ide o šesť paralelných čiar červenej faby namaľovaných okerom. Archeologickému kúsku odhadujú vek 73 000 rokov, čo túto maľbu robí momentálne najstaršou na svete. Viac.


Falcon Heavy vyniesla do vesmíru Tesla Roadster Elona Muska

Úspešný test rakety Falcon Heavy, spoločnosti Space X, potvrdzuje potenciál technológie rakiet navhrnutých k autonómnemu vertikálnemu pristátiu, stať sa hlavným vesmírnym dopravným prostriedkom najbližších desaťročí. Možnosť ich opätovného použitia výrazne znižuje celkové náklady na cestu do vesmíru. Elon Musk v rakete použil ako testovací náklad svoj Tesla Roadster (titulný obrázok), ktorý sa už momentálne nachádza niekde za Marsom. Cieľom Muska je vyvinúť raketu, ktorá by dokázala dopraviť ľudí na Mars a zároveň umožnila priniesť dostatočné množstvo materiálu na vybudovanie kolónie. Viac.


Zmapovanie genómu pšenice

Celých 13 rokov trvalo tímu zloženého z 200 vedcov (z 20 krajín, medzi nimi aj z Českej republiky) kompletné zmapovanie genómu pšenice, ktorá je jednou z najzákladnejších poľnohospodárskych plodín. Genóm pšenice je s počtom 17 miliónov párov báz päťkrát väčší ako genóm človeka. Vedcom sa rozlúštením genómu otvárajú nové možnosti na genetické modifikovanie pšenice, s cieľom zefektívniť jej pestovanie. Viac.


Vyčistenie oceánov od plastového odpadu

Nezisková organizácia The Ocean Cleanup, ktorú založil holanďan Boyan Slat, má za cieľ ostránenie obrovského množstva plastového odpadu, ktoré momentálne znečistuje oceány. Na to aby tento cieľ uskutočnil, navrhol Boyan zostrojenie pasívneho zberného systému, ktorý by využíval k pohybu morské prúdy. V októbri roku 2018 po testoch spustili v San Franciscu na hladinu prvý takýto zberač plastov. Ten sa po niekoľkých týždňoch v prevádzke vrátil na ďalšie úpravy. Cieľom  The Ocean Cleanup je do piatich rokov odstránenie 50% plastového odpadu tvoriaceho Veľký pacifický kôš (Great Pacific garbage patch, Pacific trash vortex). Na to potrebujú v The Ocean Cleanup do roku 21 zostrojiť a spusiť 60 zberačov. Viac.


Nanoroboty ničiace rakovinu

V štúdii publikovanej vo februári 2018 ukázali vedci z Arizona State University a Čínskej akadémie vied výsledky päť ročného výskumu, zameraného na využitie nanorobotov v boji s rakovinovými bunkami. Testy vykonané na myšiach brali v úvahu rôzne typy rakoviny a priniesli pozitívne výsledky, ktoré môžu v blízkej budúcnosti umožniť prípravu terapie pre ľudí. Nanoroboty vo výskume, slúžili ako prostriedok na prepravu trombínu, ktorým ničili rakovinové bunky. Viac.


Tekutá voda na Marse

Na Marse sa prvýkrát oficiálne potvrdila existencia vody v tekutom skupenstve. Talianski vedci z Európskej vesmírnej agentúry oznámili, že s pomocou planetárnej sondy Mars Express sa im podarilo zistiť, že na Južnom póle planéty sa pod vrstvou ľadu hrubou 1.5 kilometra nachádza jazero široké 20 kilometrov. Ako hlboké je jazero vedci zatiaľ nevedia. Tento objav zároveň zvyšuje možnosť existencie života na červenej planéte. Viac.


Prvá vakcína pre včely

Včely sú najdoležitejším opeľovačom úžitkových rastlín, na ktorom majú podieľ až 80%. Existenciu včiel v dnešnej dobe ohrozuje viacero faktorov ako pesticídy, zmeny klímy a choroby. Jednou z najnebezpečnejších chorôb je Mor včelieho plodu (American foulbrood), ktorý spôsobjú baktérie Paenibacillus larvae, ktorých spóry zostávajú nebezpečné až 50 rokov. Baktéria dokáže zničiť celé kolónie včiel a práve proti nej vyvinuli fínski vedci vakcínu. Viac.


Ozónová diera sa začala zmenšovať

OSN oznámila, že ozónová diera, ktorá sa nachádza nad Antarktídou, sa začala zmenšovať. Predpoklad je, že do roku 2030 sa obnoví ozónová vrstva nad severnou pologuľou a ozónová diera nad južnou pologuľou sa kompletne zacelí do roku 2060.  Je to výsledok všetkých prijatých opatrení na obmedzenie a zníženie produkcie škodlivých látok, hlavne ale Montrealského protokolu, ktorý bol prijatý v roku 1987. Viac.


Antarktída má svoj skleník

Nehostinné podmienky v Antakrtíde znemožňujú pestovanie akýchkoľvek poľnohospodárskych plodín. Všetky potraviny je na kontinent nutné dovážať. Preto nemeckí inžinieri z Národného výskumného centra pre letectvo a vesmír, energetiku a dopravu (Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt e. V.) integrovanom v ESA (European Space Agency) zostrojili z lodného kontajneru skleník, s cieľom vyprodukovať okolo 5kg čerstvých potravín týždenne. Skleník je vybavený 42 LED lampami a hmlou zloženou z výživných látok a oxidu uhličitého. Technológia, ktorú skleník používa, otvára nové možnosti aplikácie, napríklad pri stavbe základní na Mesiaci alebo na Marse.  Viac.


Najstaršia fosília embrya hada

Paleontológom z University of Alberta sa podarilo objaviť 105 miliónov starý jantár, v ktorom sa nachádza fosília embrya hada. Ide o prvé zachované embryo hada, ktoré sa takto podarilo objaviť. Vedcom objav pomohol získať nové informácie o evolúcii moderných hadov a živote a vývoji pravekých hadov, ktorí žili na prakontinente Gondwana. Ten sa kedysi nachádzal na južnej pologuli. Viac.


V Číne vyklonovali makakov

Makaky dlhochvosté Zhong Zhong a Hua Hua sú prvé vyklonované primáty. Čínski vedci pri ich klonovaní postupovali rovnako ako vedci pri klonovaní ovce Dolly (1996). Použitá metóda SCNT (Somatic cell nuclear transfer) pozostáva z vyňatia jadra zo somatickej bunky a jeho vloženia do vajíčka, z ktorého bolo pôvodné jadro odstránené. Úspech čínskych vedcov nás posúva o krok bližšie ku klonovaniu ľudí. Viac.


Umelá kultivácia hovädzieho mäsa

Tím holandského start-up-u Meatable oznámil, že sa im podarilo vyvinúť metódu umelej kultivácie hovädzieho mäsa, ktorá žiadnym spôsobom neprispieva k utrpeniu dobytka. Dnes sa štandardne pri kultivácii mäsa používa Fetal bovine serum (FBS), ktoré pochádza z mŕtvych plodov zvierat. Metóda Meatable využíva kmeňové bunky, ktoré pochádzajú z pupočnej šnúry a tie dokážu kultivovať bez pomoci FBS. Viac.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.