Divadlo Kultúra & umenie

Václav Nižinskij – Boh tanca je portrétom geniálneho tanečníka a rozorvaného umelca

Kto bol Václav Nižinskij?

V našich končinách sa toho vie o Václavovi Nižinskom (1890-1950)málo. Ruský tanečník poľského pôvodu vyštudoval cárske baletné učilište v Petrohrade a už počas štúdia vystupoval ako hosť na scéne Imperátorského divadla v Petrohrade. Po ukončení štúdia sa stal sólistom Imperátorského baletu. Kde si ho za nedlho všimol ruský podnikateľ a muž s víziou Sergej Ďagilev. Jeho interpretačná a technická úroveň a jeho choreografie z neho urobili výnimočnú osobnosť a najvýraznejšieho tanečníka prvej polovice 20. storočia.

Balet Svätenie jari a svetový škandál

Meno Václava Nižinského je úzko späté s Ruským baletom Sergeja Ďagileva – najprogresívnejším profesionálnym súborom minulosti a svetovou premiérou baletu Igora Stravinského Svätenie jari. Na Svätení jari začal Nižinskij pracovať krátko po Prelúdiu k faunovmu popoludniu. Premiéra Svätenia jari sa konala 29. mája 1913 v divadle Théâtre de Champs-Éllysées, a je preslávená veľkým škandálom. Ten nezapríčinila len hudba alebo samotná choreografia, ale  celé vyznenie inscenácie. Stravinský v Svätení jari prekročil hranice bežnej inštrumentácie, tradičné polohy hudobných nástrojov ale aj  zvuk orchestra a to ako bol dovtedy vnímaný. Vraj už spomínané úvodné fagotové sólo popudilo divákov a okamžite ich rozdelilo na dva proti sebe stojace tábory.

Súbor Le Ballet Russe de Serge Diaghilev poznamenal dejiny profesionálneho tanca. Pod záštitou tohto súboru tvorili najvýznamnejší umelci svojej doby a to nielen na poly tanečnom či choreografickom, ale i popredný maliari a hudobný skladatelia. Vplyv tohto súboru na profesionálny tanec je neodškriepiteľný . Súbor Le Ballet Russe totiž ovplyvnil vývoj tanca takmer v celej Európe  ale aj v Spojených štátoch Amerických.

Život tanečnej legendy Václava Nižinského  inšpiroval nejedného tvorcu. Americký režisér Herbert Ross o ňom v roku 1980 natočil celovečerný film.

Balet Nižinskij – Boh tanca v Balete SND

Jeho geniálna vidina sveta bez vojen a ničenia zeme sa čoraz viac odrážala aj na expresivite jeho tanečného prejavu a stala sa ústredným motívom inscenácie, ktorá mala v roku 2015 premiéru v Balete SND.  Dejová línia baletu vychádza z Nižinského denníkov. Choreograf diela Daniel De Andrade, a jeho asistentka Patricia Doyle, zvolili zaujímavú a v intenciách baletnej tvorby nie bežnú koncepciu:

,,Príbeh baletu Nižinskij – Boh tanca sa začal odvíjať v období môjho tanečného pôsobenia v Northern Ballet a spolupráce s umeleckým šéfom Christopherom Gablom, bolo to koncom 90. rokov. Pamätám si, ako nám Gable na stretnutí o budúcej sezóne hovoril o tom, že by chcel uviesť balet o Nižinskom. Reakcie boli rozporuplné – niektorí boli nadšení, iní skeptickí. Zrazu sme sa dozvedeli, že divadlo sa rozhodlo balet nerealizovať. O rok nato Christopher Gable zomrel. A odvtedy som o Nižinskom nepočul. Až o niekoľko rokov prišla za mnou Patricia Doyle, ktorá spolupracovala s Northern Ballet a povedala mi, že našla v dokumentácii divadla Gablove podklady k Nižinskému. Dala mi ich so slovami: možno ich raz budete potrebovať… Začal som pátrať po všetkom, čo súviselo s menom Nižinskij – v knihách, vo filmoch, v dokumentoch. Čoraz väčšmi som cítil, aký smutný je tento príbeh. Príbeh o mužovi, ktorý dal tak veľa tanečnému svetu a ktorý nakoniec ochorel, trpel a zomieral v chudobe. 

Vďaka pátraniu po Nižinskom som zistil, akú obrovskú silu môže mať umelec, performer. V jeho šialenstve alebo tesne pred tým, ako ochorel, mal vízie o tom, kam sa rúti náš svet. Vnímal všetko to zlo a nespravodlivosť, krízy v ekonomike, ohrozené životné prostredie, svet, v ktorom mnohí hladujú a iní sú veľmi bohatí, šialenstvo politikov, vojny, nezmyselné zabíjanie. Bolo to preňho neznesiteľné a zničujúce, nevedel sa s tým zmieriť. V podtitule názvu je Boh tanca. Myslím, že spôsob, akým tancoval, ho predurčoval na to, aby ho ľudia začali nazývať bohom tanca. Nebol iba geniálnym tanečníkom, cítil sa byť Bohom, ktorý môže zachrániť svet. Chcel tento odkaz odovzdať svetu. Jeho obavy z budúcnosti sa, žiaľ, naplnili. Bol géniom, ktorý veril, že umenie a umelci nesú zodpovednosť za svet, musia pomôcť ľuďom myslieť inak. Jeho skutočný odkaz pre dnešný svet je: „Som Boh a všetko, čo chcem, je žiť v kráse.“

Do úvodu inscenácie tvorcovia zakomponovali odkaz na Nižinského posledné vystúpenie pre Červený kríž v Švajčiarskom St. Moritzi, ktoré sa konalo v roku 1919. Hudobným podkladom jeho posledného vystúpenia bolo Chopinovo prelúdium c-mol, ktoré sa stalo aj hudobným leitmotívom inscenácie.

Počas svojho posledného verejného vystúpenia na benefičnom koncerte Nižinskij poskladal na zemi kríž z hodvábu. S týmto motívom pracujú aj tvorcovia inscenácie. Nedemonštrovali ním len pacifistický názor, ale vyvolali dojem akoby Nižinskij svojím konaním spečatil svoj vlastný osud.

Hudbu skomponoval americký skladateľ Carl Davis o hudobnej stránke inscenácie povedal: ,,Moja hudba k Nižinskému má akoby tri úrovne. Tou prvou je Chopinovo Prelúdium, skladba, na ktorú Nižinskij posledný raz tancoval. Bolo to v roku 1919 v sanatóriu vo švajčiarskom St. Moritzi, kde vystupoval pre pacientov sanatória. Tento hudobný motív sa vinie celým príbehom, aby cez Chopina zároveň pripomínal poľské korene Nižinského. Zaznieva v zlomových momentoch príbehu. Druhú úroveň hudobného materiálu tvoria skladby z tvorby Ballets Russes, baletné hudby od Čajkovského, Chopina, Borodina, Musorgského, Ravela, Stravinského atď. Nižinskij bol jedným z najkľúčovejších členov Ballets Russes, patrí do tejto epochy rovnako ako Stravinskij, Picasso či Miró. Je autorom najrevolučnejšieho a najavantgardnejšieho diela všetkých čias – Svätenia jari. Treťou úrovňou je môj hudobný vklad, som to ja Carl Davis – hudobník, skladateľ. Mojím cieľom je vytvoriť nové baletné dielo v čo najkomplexnejšej podobe. Poznačený tvorbou pre film, divadlo a balet chcem priniesť do hudby všetky elementy, ktoré ju urobia silnejšou, dojímavejšou, strhujúcou. Používame rôzne zvukové efekty, ale predovšetkým využívam silu ľudského hlasu – zbor je v hudbe mimoriadne zastúpený a dôležitý. Hudbu, rovnako ako v choreografiu, tvorí zmes rôznych štýlov a období – od baletnej hudby cez hudobnú modernu až po tango. Z môjho pohľadu je Nižinskij – Boh tanca viac než len baletom, je svedectvom jednej etapy, ktorá zmenila históriu tanca.“

Skladateľovi  sa  podarilo zlúčiť zdanlivo nezlučiteľné: hudobné citácie  z baletu Šeherezáda (N. Rimsky-Korsakov), z Prelúdia k Faunovmu popoludniu (C. A. Debussy), Spiacej krásavice (P. I. Čajkovský), Giselle (A. A. Adam). Prostredníctvom variácií ich stavia do rôznych rovín nielen hudobných, interpretačných ale aj významových. Okrem orchestra začlenil Carl Davis do hudobnej zložky aj sólový klavír umiestnený v orchestrálnej jame  a zbor, ktorý sa prevažne – okrem scény z opery Knieža Igor (A. P. Borodin) – nachádza na skúšobnom javisku a zvuk je prenášaný do sály.

Scénograf Mark Bailey dokázal, že aj divadelný tvar ako balet dokáže absorbovať súčasné scénografické prostriedky a zaslúži scénografický prístup presahujúci zadný maľovaný prospekt. Jeho scénografii dominovala práca so symbolikou, prenášaním metafory ale dokázal vykresliť aj zákutia Nižinského psychiky a  to, ako sa jeho mysle zmocňujú démoni schizofrénie.

 

Václava Nižinského stvárňuje prvý sólista Baletu SND Artemyi Pyzhov a  sólista Igor Leushin, Sergeja Ďagileva prvý sólista Baletu SND Andrej Szabo a Romolu de Pulszky prvá sólistka Baletu SND Romina Kolodziej. 

Igor Leushin je členom Baletu Slovenského národného divadla od novembra roku 2013. Od roku 2016 je jedným zo sólistov. Počas práce na postave Václava Nižinského cítil veľkú zodpovednosť, pretože túžil divákom nielen priblížiť, kto bol Václav Nižinský, ale zároveň vytvoriť jeho komplexný portrét. Táto téma mu bola veľmi blízka, keďže počas štúdia na Vaganovej Akadémii klasického baletu, sa veľmi často potuloval po školskom múzeu, v ktorom sú uložené informácie o tanečných osobnostiach a s nimi spojené predmety. Dokázal sa hodiny dívať na Nižinského fotografie. V rámci prípravy na túto postavu sa Igor Leushin snažil nazbierať čo najviac faktov z tanečníkovho života a preto o Nižinskom veľa čítal – v prvom rade ruské knihy. Vyjadril sa, že mu to nielen veľmi pomohlo, ale literatúra bola aj zdrojom  inšpirácie. Postavu hodnotí aj ako veľmi náročnú, a to predovšetkým emocionálne. Spomenul, ako sa mu po skúškach tohto baletu bežne stávalo, že zostal sám zavretý v miestnosti a nevedel dostať „Václava“ z hlavy. Napriek tomu postavu Nižinského miluje.

Artemiy Pyzhov je zodpovedný, pracovitý, cieľavedomý a vytrvalý – tak sám seba charakterizuje jeden z prvých sólistov Baletu SND. Jeho slová potvrdil aj baletný majster Matthew Powell, ktorý sa vyjadril, že Artemiy Pyzhov je veľmi sľubný a  disponovaný tanečník, ktorého dominantou nie je  len fyzická sila, pohybový rozsah najmä v skokoch, ale je aj tanečníkom, ktorý sa nebojí opustiť svoju komfortnú zónu. Medzi Pyzhovove plusy patrí aj jeho schopnosť sústrediť sa počas celého skúšobného procesu. Powell oceňuje Pyzhovovu osobnosť, skromnosť, vďaka ktorej je s ním radosť pracovať. Pyzhovovi nechýba ani hravosť a fantázia, ktorá je pre tanečného umelca rovnako dôležitá, ako fyzická disponovanosť.

Prvá sólistka baletu Slovenského národného divadla Romina Kolodziej svoju prácu miluje a možno aj preto sa jej už roky tak dobre darí. Už niekoľko krát dokázala svoju pevnú vôľu. Po náročnej autonehode  jej lekári predpovedali koniec tanečnej kariéry, ale ona sa na scénu Baletu SND vrátila po štvrť roku.  Svoju silu dokázala aj po pôrode syna, kedy sa „do práce“ vrátila  dva mesiace  po pôrode a hneď do baletu Labutie jazero. Výborný výkon podáva aj v balete Nižinskij – Boh tanca.

 

O autorovi

Natália Jabůrková

Natália Jabůrková