Hudba Kultúra & umenie

Uhorský Orfeus a Bratislava

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Dobová situácia

Vedeli ste, že Bratislava (Pressburg) bola v období hudobného klasicizmu (c. 1740-1810) nachvíľu na takej úrovni, že sa uvádzanými produkciami mohla porovnávať s Viedňou a cisárským dvorom? Bratislava bola v tom čase zároveň hlavným mestom Uhorska (od roku 1536 do roku 1784) a tiež korunovačným mestom uhorských kráľov.  Sídlil tu uhorský miestodržiteľ, prímas Uhorska, uhorský snem, vysoká šľachta, atď.

Bratislava patrila medzi progresívne európske centrá. V meste prekvital obchod a remeslá, čo dokumentujú napríklad tunajšie dobové nástrojárske dielne. Tie sú reprezentované rodinou Leebovcov, Thierovcov, Lotza a Schöllnasta. Mená, ktoré nám už dnes nič nehovoria, ale v tej dobe vyrábali kvalitné hudobné nástroje, s klientelou v celej Európe.

Pressburg 1787

Príkladom vyspelosti Bratislavy je aj vznik jednej z prvých mestských hudobných škôl, “Musterschule” (1775), pri Hlavnej národnej škole.  Na tomto verejne prístupnom hudobnom učilišti pôsobil v tej dobe Franz Paul Riegler, ktorý sa podieľal v oblasti hudby na  tereziánskej školskej reforme Ratio educationis (1777), a je aj autorom učebnice hudby, ktorá sa v mestkej škole používala.

Všetky tieto elementy podporovali rast hlavného mesta Uhorska, Bratislavy, ktorá v tej dobe priťahovala kvalitných vedcov a umelcov. Medzi nich patril aj skladateľ Joseph Haydn (1732-1809), ktorý tu dostal prezývku “Uhorský Orfeus”.

Velikán klasicizmu v Bratislave

Hudobníci mali v tom období v Bratislave dobré podmienky pre svoje pôsobenie.  Už v roku 1741 stálo v meste prvé divadlo, v drevenej budove pred Rybárskou bránou. V roku 1776 tu bola postavená nova budova na mieste terajšej starej budovy SND. To umožnilo stale predvádzanie opier a divadelných hier na profesionálnej úrovni. V meste mali zároveň svoje sidle a paláce aj rôzne šlachtické rody. Napríklad Esterházy, Csáky, Grassalkovich a Erdődy, ktorí mali tiež vlastné kapely a podporovali hudobný život v meste.

Na dobový bratislavský hudobný život mal veľký vplyv aj jeden z trojice  velikánov klasicizmu (ktorú dotvára ešte Beethoven a Mozart), Joseph Haydn. Ten v neďalekom Esterháze od roku 1766 dirigoval kniežaciu kapelu. To znamenalo, že s kniežaťom aj cestoval, podľa toho v ktorom sídle sa zdržoval. Takto Haydn pôsobil na dvore v Eisenstadte a aj v Bratislave, kde sa stal rýchlo populárnym.

V zázname o Haydnovom pobyte zo 16. novembra 1772 sa spomína, že na počesť svadby Márie Christiny a Alberta Těšínskeho usporiadal gróf Anton Grassalkovich v svojom bratislavkom paláci pompéznu oslavu. Na príkaz Esterházyho účinkoval na oslave aj Haydn, ktorý ako “hududobník lokaj” dirigoval Grassalkovichovu kapelu do rána.

Haydnove diela sa Bratislave uvádzali vo veľkom počte a boli všeobecne obľúbené. Veľkú zásluhu na tom mal riaditeľ bratislavského divadla Karol Wahr (od 1773), ktorý zároveň pôsobil na pozvanie kniežaťa aj ako riaditeľ divadla na dvore v Esterháze.

Takto sa zoznámil s Josephom Haydnom . A práve tomuto priateľstu možno ďakovať, že v Bratislave sa často uvádzali premiéry Haydnových opier písaných pre Esterház, skôr ako vo Viedni, ktorá bola v tej dobe metropolou opernej tvorby.

V bratislavskom divadle bola napríklad uvedená  22. novembra 1774 veselohra “Der Zerstreute” (Roztržitý), podľa originálu Regnarda. Haydn pripravil úvodnú hudbu a medzihry.  Predstavenie bolo uvedené s takým úspechom, že finale sa muselo opakovať.  Pressburger Zeitung v správe z predstavenia chválili Haydnove vtipné nápady, ktorým ilustroval roztržitosť hlavnej osoby. Vo Viedni mala táto veselohra premiéru až v roku 1776.

V Bratislave mala v roku 1785 svoju premiéru v nemeckej reči opera buffa, “Die belohnte Treue” (v talianskom origináli, La fedelta premiata (1780) – Odmenená vernosť). Predviedla ju tu operná spoločnosť Huberta Kumpfa, ktorú platil gróf Erdődy.  Úspech predstavenia bol obrovský a Pressburger Zeitung nazýva Haydna, “Uhorskýh Orfeom“.

V tom istom roka bola v Bratislave, za prítomnosti cisára Jozefa II., uvedená Haydnova opera Armida (1784). Túto operu považoval Haydn za jednu zo svojich najlepších. Príbeh odvážneho rytiera Rinalda a čarodejnice Armidy, ktorý sa do seba zaľúbia počas obliehania Jeruzalema, ale každý je členom opačného tábora.

V Bratislave sa uvádzali okrem opier aj iné Haydnove diela. Zo záznamov sa dozvedáme napríklad, že v roku 1784 tu predniesol orchester Grassalkovicha niekoľko Haydnových symfónií. Ďalej napríklad môžeme uviesť oratórium “Die Schöpfung“ (Stvorenie, 1799), ktoré tu malo premiéru v roku 1801. Všeobecne boli obľúbené aj Haydnove omše a londýnske symfónie.

Medzi londýnske symfónie patrí aj symfónia č. 103 v Es dur, s podtitulom „S úderom na bicie“, pre charakteristický part tympanov na začiatku skladby.

Haydnovský kult pretrvával v Bratislave aj po jeho smrti a jeho diela sa naďalej s obľubou uvádzali. Okrem Bratislavy sa ale rozšíril aj na ďalšie územie súčasného Slovenska. Najviac jeho skladieb sa zachovalo okrem Bratislavy v Trnave, Kežmarku, Nitre, či Trenčíne. Vzácny je aj archív rodiny Zay z Uhrovca, kde sa nachádza na Slovensku zatiaľ najstarší datovaný odpis Haydnovej symfónie Maria Theresia (1769). Unikátnosť tohto najranejšieho a najutentickejšieho odpisu spočíva v tom, že originál symfónie sa nezachoval.

Tvorba Josepha Haydna sa zachoval prakticky po celom dnešnom Slovensku, čo je jasným dôkazom toho, že táto osobnosť klasicizmu mala najväčší význam a vplyv na formovanie dobového hudobného vkusu a hudobné dianie na území dnešného Slovenska.

Zdroje:

Darina Múdra. Joseph Haydn a Bratislava. Musicologica Slovaca, č. 8, 1982

Dejiny slovenskej hudby. Ed. Oskár Elschek, SAV, Bratislava, 1996

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_operas_by_Joseph_Haydn

https://sk.wikipedia.org/wiki/Historick%C3%A1_budova_Slovensk%C3%A9ho_n%C3%A1rodn%C3%A9ho_divadla

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.

  • Alah Kundal

    Pekny clanok ale chcel by som sa spytat o ake Bratislavske divadlo z roku 1770 sa jedna? Ked v skolach sa ucime ze prve divadlo na slovenskom uzemi bolo az cca 1880? Suvisi to s upravenou historiou aby korespondovala s ceskou historiou, ktora svojim komplexom sa snazila podmanit si slovakov a vyobrazovat prahu ako vyznamnejsie mesto kde bolo vsetko skorej ako v Pressburgu?

    • Vlado Král

      Tak samozrejme to je nepresná informácia, že prvé divadlo (ako budova) bolo na území dnešného Slovenska až v roku 1880, a také by ste v škole dnes určite dostávať nemali:) Z mojich informácií, čo sa Bratislavy týka, prvé divadlo bolo pred Rybárskou bránou a postavili ho pri korunovácii Márie Terézie. V 50. rokoch 18. storočia tu bolo vybudované drevené divadlo pod Michalskou bránou v tzv. Streleckej priekope. V rokoch 1764-1775 sa tu hrávalo na Hlavnom námestí v dome nazývanom Grunes Stubel, ktorý bol upravený pre potreby divadla. Prvé kamenné divadlo tu bolo otvorené v roku 1776. Išlo o mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky.