Film & TV Film X-1929 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Týždeň nemého filmu: Matka

V špeciály pod záštitou Týždeň vám z času na čas budeme prinášať tituly, ktoré sa z hľadiska histórie kinematografie v určitom prepojení viažu, majú spoločné znaky a znamenali pre budúce lepšie uchopenie a narábanie so žánrami, izmami, smermi, prúdmi atď. nový a revolučný zdroj inšpirácií pre budúcich tvorcov a nového systému práce s materiálom. Prvá podkategória v rámci špeciálu bude venovaná filmom nemej éry.

Pudovkinova Matka (Мать) natočená v roku 1926 čerpá nielen z Kulešových námetov a typizovaného jadra sovietskej montážnej školy, ktorá sa v polovici 20-tych rokov rozrastala, ale i z prostých ideálov deklarácie rovnosti jedného pred druhým (slabšieho k silnejšiemu). Samozrejme, technické prostriedky, ostré objektívy kamery, priestranstvo, dav a ich umelecké precítenie sú tradične geniálne, ale v Matke (Mať) sú naviac rozpitvávané i motívy emočné, čím sa stal film ako taký prístupnejší širokej verejnosti. Režisér v ňom dbal na proporciu detailov a korigoval montážnu rytmiku v civilné a sociálne aspekty, ktoré svojou vyváženou a ľudskou skladbou dokázal i umne a s citom uzemniť. Najmä však rozleptal a prehľadným spôsobom vylíčil pričlenenie „kladných hrdinov“ k spoločenskej triede, ktorá predstavuje hlavnú pointu víťazoslávnej entity a jej alibistického utvrdenia sa v správnosti kolektivizačného vzdoru a „násilného“ povstania. Nech je to hráč na balalajke, nech je to robotník, nech je to dozorca, nech sú to priemyselníci, nech sú to vojaci a dôstojníci, každý jednotlivec zastupuje skupinu, triedu, časť spoločnosti.

Adaptácia Gorkijho románu predznamenáva revolučné tendencie ruského ľudu, ktoré sú účelovo a ideologicky skresané záujmom a prostriedkom filmového média, v ktorom Matka vzniká (Krížnik Poťomkin taktiež opisoval vzburu z pamätného roku 1905) a ktorou sa aj osnova deja rozvíja. Hlavnú postavu hrá zanietená Vera Baranovskaja ako matka, ktorej manžel (Aleksandr Chistyakov) a syn Pavel Vlasov (Nikolai Batalov) stoja na opačných stranách barikády štrajku pracovníkov (resp. aktívnej a menej aktívnej spoluúčasti) a po smrti otca, násilnom uväznení mladého chlapca a nútených prácach v zajateckom tábore, ktoré musel pretrpieť, doslova i zem vstáva popolom. Cárske vojská však krvavo potlačia emancipačné úsilie a povstania obyčajného ľudu a príbeh končí dosť tragicky, ale s nádejnými vyhliadkami, že „raz sa to určite podarí!“ Pri dlhoočakávaných a súdržných snahách o zjednotenie autor využíva notoricky invenčné snímanie podhľadov a úsilie vniesť v ich výkonnom procese dostatočný čas na to, aby sa niektoré postavy mohli vyjadriť jednoznačne, striktne a zrozumiteľne v predslovoch, ktoré už diváka (na vtedajšie pomery) „dostatočne usmernia“.

Ozvučením a zastrešením novej orchestrálnej symfónie sa dočkala napokon i samotná Matka. V roku 1935 ju napísal a zložil David Blok a od roku 1970 jej nôty poznáme od Tikhona Khrennikova, ktorému predchádzalo obrazové reštaurovanie a úprava materiálu od spoločnosti Mosfilm (1968). 11. Októbra tohto roku bude mať film už 90-te výročie od uvedenia, čo je vskutku úctyhodné (najmä ak je neustále zdrojom inšpirácií a analýz). Pudovkin priebeh vzbury a jej inscenačnej variácii ako dokumentárneho profilu stoviek štatistov, ktorých usmerňujúce chtíče a vášne vedie priamočiaro a po hmatateľných sériách utrpenia, čiže divák pohnútky a motivické vštiepenia ľudí plne chápe. S emóciami narába a tvorí ich jak z hľadiska kontinuálneho vývoja fabúl (a s útlou dávkou naturalizmu), tak čo sa týka uvážlivej optiky nezaujatého pozorovateľa, ktorého konštruktívne vtiahnutie do deja balansuje medzi neformálnou experimentálnosťou a vychytralosťou dramatickej stavby, ktorého je súčasťou. Podobne ako Ejzenštejn, vzbudzuje u rádového ľudu a pri nedomýšľavosti vyčíňania a dôsledkov masových emočných vzprúh nekontrolovateľný drajv, avšak scenár a vývoj sujety v ideologickej podchytenosti predznamenáva, že  so smelou odvahou a energickým entuziazmom koná správne a hľadá svoj cieľ.

matkis

Indiferentnosťou a signifikantným prístupom Vsevolod Pudovkin dáva zabudnúť na parciálnosť bolševickej agitky, pretože tam, kde je nútený vtesnávať typické kolektivizačné znaky a rysy, výrazne ich v konečnom dôsledku prevyšuje  práve istým duchovným a sociálnym podtextom. I v tých ideáloch možno hrá na úprimnú strunu, že povstanie je správne a socializmus je ďaleko spravodlivejší ako feudálny systém, ale podáva ich k vysoko nezávislým a asociačným motívom spojenectva ukázať pravú silu ľudu a nehľadieť pri tom na politické ciele. Matka je silná tematickým ústredným obsahom, vypiplaná detailnosťou montážneho formalizmu a ukotvená vo víre akčnej a sekvenčne plynulej dynamiky. Jej uhladený a hodnotový presah portfólia humanizmu a spirituálneho nakopnutia ísť si za svojim vzýva k tomu najvyššiemu, čo môže obyčajný človek vybojovať. Slobodu, a bez kázania prechytralých odbojárskych špičiek.

(Celý film online)

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.