Film & TV

Týždeň českej komédie: Jáchyme, hoď ho do stroje!

By  | 

Oldřich Lipský bol povestný tým, že ku kontroverzii nezachádzal ďaleko a korektnosť mu bola cudzia. Parodické motívy a zosmiešňovanie nezosmiešňovateľného ho doviedli k neskonalým patentom na svojbytný humor imitujúci každodennosť a zakrývanie sa za stereotypmi ako oddielmi ľudského temperamentu. Prv začal s revíziou westernového žánru, kde obskúrne rozveselil absurdnosť westernových témat, ktoré sa sčasti opakovali svojským vtipom a nadhľadom. Upustenie vizuálneho experimentovania dohnal ku žánrovému preklenutiu (krimi-comedy), až sa vrátil ku každodennosti. Každodennosť ultimátne technicky a umelecky skĺbili českí i slovenskí „novovlnisti“, ktorí hľadali inšpiratívne spojovníky medzi novátorskými praktikami európskej školy a zahladili k nim našinskú poetiku a outlook.

Big other, ako nazýval svojský odtieň ideológie vznešeného a vyššieho slovinský teoretik Slavoj Žižek na odôvodnenie ironizovania prostého ľudu režisérmi ako Forman a spol. mal okrem iných predností istý negociačný význam. Tým, že ľud vo svojej širokej podstate je jednoduchý a prispôsobivý – vlastne ani neakceptoval podmienky a mýtus spoločenskej ideológie, ktorá práve prebiehala, ale chýbala mu mentálna kapacita na akékoľvek konanie zmaru voči týmto silám. Lipský však nepracoval s vyššími obrazovými a estetickými aspektmi a craftom, po upúšťaniu napätia k zovretiu filmového priemyslu pod opaterou strany sa vrátil k poznanému. Ako ustlať čierny humor, inteligentne a s gráciou. A neriešiť odvážne politické témy.

František Koudelka (Luděk Sobota) je typickou povahovou črtou kazisveta, pritom náramne sa do vypointovanej komédie hodí. V jeho domnení je, že riadiť sa kondiciogramom a svojským umom je cestou ku kariérnemu a osobnému úspechu. Márne zápasí so všetkými nástrahami okolia, nevôľou nežnejšieho pohlavia ako aj sebaprezentačnými zlyhaniami v práci. Ak sa objaví ešte ambicióznejší náprotivok, spravidla iba vtedy to Františkovi vyjde a odchádza zo „súboja“ ako víťaz. Lipský pritom nabáda na bláznivé atrapy, nabúrava spoločenské konvencie a hľadá tie najzvrátenejšie konštrukcie na presadenie svojho autorského úmyslu. Mizanscéna mu poslúžila na vždy obohratie možného z nemožného. Minimum priestoru a postáv dokázal variovať okolo ťažko zrealizovateľných point a vyjadriť ich najzáhybnejšími vnútornými, často vari banálnymi pocitmi. Lohninský v roli psychiatra „Doktora Housea“, Smoljak ako šéf oddelenia, nehovoriac o karikaturistickom trénerovi karate – sú všetko ideálne komicky vykreslené typy svojho remesla ako lusk. Povolanie ako nástroj možno teda dať na vrub ako jeden dôležitý aspekt, druhým je fabulácia mizanscén, kedy sa zložité elementy pridružia do zátaras hlavnej postavy ako vyšité. Tretím je ženský prvok, ktorý láskyplne dobýja (predavačku Blanku – Marta Vančurová). Často krkolomne, s potiažmi a nepochopením vzhľadom k jedinečnému „autistickému“ hendikepu blonďáka Františka.  Jáchym (1974) skrátka je film o zábave, zvláštnych fyzikálnych zákonitostí fikčného univerza, nehľadieť v ňom na kritické reflexie Menzelovho typu, ani morálny progres z najlepších čias Vojtěcha Jasného.

Jáchyme, hoď ho do stroje (1974) znamenal čiastočné uvoľnenie atmosféry v ťažkom normalizačnom usporiadaní. Filmy typu Lipského znamenali zelenú pre domácke komédie, ktoré museli upustiť od paralelného vyobrazenie reality skrz fikcie. Ani zďaleka dopodrobna nerozoberali psychologickú entitu jednotlivca z jeho rôznorodých aspektov, zamerali sa často na ich cholerické archetypy, ktoré tak v expresiách reagovali na vonkajšie podnety. Rovnako ďalším stavebným kameňom pre výsledný nenalíčený efekt bola improvizácia, ktorá ako šitá na mieru dopomohla i vedľajším postavám. Jáchym je skrátka znakom 70-tych rokov, ktoré lesk 60-tych nedokázali oprášiť ale venovali sa témam, ktorým sa venovať v určitých mantineloch „mohli“…

Blanka navrhne Františkovi, že se spolu vezmou. V závěrečné scéně si František Koudelka pročítá kondiciogram a plánuje si podle něj stavbu stodoly u malebného venkovského domku, kam se s Blankou nastěhoval. Těhotná Blanka přináší na stůl talíř plný topinek a František si jednu vezme. Kolem si hrají tři jejich děti v námořnickém stejnokroji. Přijíždí k nim trojice mužů, delegace v černém automobilu Tatra 603. Mluvčí výpočetního střediska Jih se omlouvá, říká, že Františkovi po celá léta zasílali špatné kondiciogramy, které patřily jeho jmenovci – důchodci Františku Koudelkovi z Příbrami. K omluvě se připojuje i zástupce firmy Katoda Olomouc. Muži odcházejí a jako kompenzaci za škodu, kterou způsobily jejich špatné kondiciogramy zanechávají rodině vůz Tatra. František s Blankou jim mávají na pozdrav, zatímco tatrovka nenápadně sjede do rybníka a potopí se.

Celý film online

Karfík: „A každýmu z nich jsem tady na tý točně říkal: Neber úplatky, neber úplatky, neber úplatky nebo se z toho zblázníš, ale je to marný, je to marný, je to …“

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.