Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady

Týždeň Alfreda Hitchcocka: Zbesilosť

Po niekoľkých špionážnych trileroch a s určitým časovým odstupom od Hitchovej vrcholnej formy (datovanej niekde medzi rokmi 54-60) mu bol zazlievaný také ten játravý, polovičný efekt toho, akým spôsobom boli účinné jeho novátorské metódy doposiaľ. Niežeby sa mu pri návrate do Londýna v záverečnej fáze filmárskej kariéry s filmom Frenzy (1972) darilo si jeho stabilnú fanúšikovskú základňu opätovne rozrastať, minimálne sa mu podarilo obnoviť v nej nostalgiu majstrovského dychu. Motívy, ktorými bol tak povestný (krivo obvinený muž na úteku, sériový vrah so špecifickými stopami atď.) už neslúžili k integrálnym súčastiam jeho postáv, ktoré mal možnosť divák hlbšie skúmať, ale skôr v rezervovanom postoji k ním. Takýmto štýlom posilnil funkciu čierneho humoru, bizarných situácií a priamočiarej napínavosti vychádzajúcej z lineárnej línie dopadov vražedného maniaka. Nedejové odbočky sú taktiež vkusným doplnkom veľmi obratného konceptu hitchcockovských variácií trilerovej kostry. Pre čoraz senilnejšieho režiséra znamenalo dotočenie tohto filmu a jeho následné kladné reakcie nefalšovanú satisfakciu a opätovné uznanie jeho nespochybniteľných schopností.

Vražedný rituál kravaty ponechanej na obetiach sexuálnej deviácie inšpirovalo aj editorov pri tvorbe jedinečného plagátu, ktorý lákal ľudí do kín.

Text z distribútorského obsahu: „Postava Jona Fincha  (Blaney) je podezřelá ze smrti své ženy. Aby dokázal svou nevinnu a našel pravého vraha, musí prchnout a pátrat na vlastní pěst. Napínavý příběh se odehrává v Londýně a jeho hlavní postavou je bývalý pilot RAF Richard Blaney, který ještě nedávno pracoval jako barman v jedné londýnské hospůdce. Jenže nemá právě šťastné období. Právě přišel práci, když ho majitel podniku obvinil z krádeže alkoholu. Setká se s přítelem Bobem Ruskem (Barry Foster), který obchoduje s ovocem a zeleninou, a navštíví bývalou manželku Brendu (Barbara Leigh-Hunt), se kterou se však vinou zklamání a zloby tvrdě pohádá, což neunikne Brendině sekretářce v přední kanceláři.Další den navštíví Brendu, která vede seznamovací kancelář, Bob Rusk, aby se od ženy dozvěděl, že agentura nemůže bohužel uspokojit jeho poněkud zvláštní chutě pokud jde o ženy. Když se ho Brenda pokusí zbavit, Rusk se na ni vrhne, brutálně ji znásilní a pak uškrtí svou kravatou. Na základě svědectví sekretářky vydá Scotland Yard zatykač na Blaneye, který se o všem dozví teprve od své bývalé spolupracovnice, Babs Milligan (Anna Massey). S její pomocí unikne policii a najde úkryt u dávného kamaráda z války, Johnnyho Portera. Když je Ruskem znásilněna a zavražděna také Babs, vyhledá Blaney Ruska s prosbou o pomoc. Ten však přítele udá, což vede k tomu, že je Blaney zatčen, souzen a odsouzen. Inspektor Oxford, však pomalu začíná o Blaneyově vině pochybovat a do centra jeho pohled se dostává sám Rusk. Jenže v okamžiku, kdy je inspektor téměř přesvědčen o jeho nevinně, Blaney uteče z vězení, aby se mohl pomstít.“

„Pán Rusk, a kde máte kravatu?“ Hitchcock nezaháľal s perfídnosťami ani pri najbeštiálnejších scénkach, kde punc absurdnosti vyvrie často až s dvojnásobnou razanciou.

V konečnom dôsledku mi nesmierne imponuje, ako sa Hitchcock nebál (po tých rokoch úspechu a invenčného zaobchádzania) pranierovať medzi jeho typickými štylistickými prvkami, ubrať im na pompéznom vyznení a uprednostniť skôr nízkorozpočtové prevedenie (žeby sa už inak nedalo?). Jeho udržiavaný kontakt s realitou a systematické narušovanie puritánstva mu umožnilo neskĺznuť v obskúrne  sa velebovaný kult samého seba, nespochybniteľného a držiaceho sa svojich domýlených dogiem, ktoré tak často zväzuje mnoho tvorcov v zašlom veku, kedy sa vyprázdnia nápady ich niekdajšieho úspechu a autorských vízií. Vo filme sú na viac zdôraznené niektoré metonymické významy pretváranej reality. To, ako Rusk falšuje a navádza stopy od vlastného podozrenia zo psychopatickej zločinnosti k Blaneymu je skrz naskrz senzačný model persuázie ovplyvňovania davového zmýšľania podľa presvedčivej a systematickej argumentácie. Jeho nonšalantný šarm a väčšia schopnosť adaptovania sa k dôležitým aspektom sociálnych a spoločenských väzieb ho povýšila do abnormálnych výšin zdajúcimi sa neotrasiteľnými i pri tých najprecíznejších protokolárnych postupoch policajných zložiek pri dopátraní skutočného vinníka. Frenzy je dobre napísaným, v celku nenápadným klenotom v Hitchcockovej filmografii.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.