Film & TV Film 1950-1959 Filmové obsahy a výklady

Týždeň Alfreda Hitchcocka: Vražda na objednávku

Dnešným dňom si dovolíme pokračovať v seriáli Alfreda Hitchocka, ktorým sme započali jeho americkú premiéru v podobe klasickej adaptácie Rebeccy a dnes sa pozrieme na výkvet tvorby z jeho zlatých 50 rokov. Majster napätia, ako sa o ňom zvyklo počastovať, už pred natáčaním Vraždy na objednávky (Dial M for Murder) z roku 1954 dokázal na podobnej floskule s obmedzeným priestorom a s usúvzťažnenými manévrovacími možnosťami pretaviť svoj cit pre správnu gradáciu atmosféry (viď. ku príkladu Povraz).

Film s týmto menoslovom tak slúžil Hitchovi ako skôr experimentálny fragment, ako pomocou neverbálnej komunikácie a obmedzenosťami informácií prenesie násilný čin, ktorý sa stane diškurzom pre spätnú repetitíciu kriminálneho prípadu, o ktorom prakticky pojednáva (je treba spomenúť, že film patril medzi užšiu skupinu snímok natáčaných v stereoskopickom 3D v tom čase a môže zväzovať v určitých aspektoch, kde kládol nemalú vizuálnu pozornosť na dôležité veci a predmety, ktoré sú v tradičnej projekcii pre viditeľnosť limitované…)

Hitchcock do role „obete“ Margot figliarsky pripravovanej vraždy obsadil krásnu a krehkú vychádzajúcu hviezdu Grace Kelly, ktorá spĺňa väčšinu režisérových štandardov pre dokonale vyzerajúcu plavovlásku, čiže je vhodnou balansujúcou zložkou na rozmedzí koristi a nedotknuteľného zlata. Rolu „vykonávateľa vraždy“ vzal Ray Milland, ktorý napriek úmyslom diabla akýmsi zvláštnym ostychom pôsobí sympaticky a charizmaticky (Hitchcock sa v nemálo oblastiach nebojí provokatívne naviezť vinu na divákov zreteľ a participačne ho pričleniť do morálnej zvrhlosti, na ktorú by sa prizeral inak značne nezaujato…).

Keďže sa film obratom tak typickým pre rozuzlenia kriminálnych zápletiek dostáva na pomyseľný dôvetok toho, akým spôsobom film inšpiroval detektívky (prevažne televíznych produkcií a seriálov) celého druhu a na akých základoch započal takýto štrukturálny typ kriminálneho trileru, jeho naratívnou a scenáristickou architektúrou, je možné z neho vyvodiť základné žánrové vzorce, akým fungoval celý rad jeho nasledovateľov.

Dej Vraždy na objednávku je profesionálnou ukážkou nemorálnych zábran k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Millandova postava (Tony Wendice, bývalý tenisový šampión), z ktorej dostáva divák podnety, že má určité postavenie v spoločnosti, materiálnu hojnosť a vplyv  drží v sebe záštitu neudržateľnosti svojich myšlienok, ako odstrániť vlastnú manželku, ktorú upodozrieva z nevery. Na túto špinavú úlohu poverí svojho bývalého spolužiaka Charlesa Alexandra Swanna (Anthony Dawson), ktorého z pozvanej, sprvoti nevinnej návštevy „donúti“ prostredníctvom diskreditačných materiálov byť priamym aktérom, ktorý jeho manželku napokon zavraždí. Skrátka, vydieral ho tak účinnými informáciami s jeho kriminálnym pozadím z minulosti, že ak by sa nervózny C.A. Swann rozhodol  nevykonať túto vraždu s priamym poverením jeho „vyzývateľa“, tak či onak by sa dostal do rúk polície pre svoje kriminálne delikty z minulosti a nebolo by mu vyplatených tisíc libier, ktoré mu Tony ponúkal.

Swann má v poverení Tonyho neskonalý „komfort“ ako vraždu učiniť a vykonať. Kľúč mu pohodil pod kobercom na chodbe pred dverami bytu, nalákal Margot, aby prišla domov v tom ktorom čase a všetky rozhodujúce detaily systematicky naplánoval.

Samotný akt výkonu „vraždy“ nedopadol „najlepšie“. Tony volá svojej žene (ktorú mal v tom čase zozadu šatkou zaškrtiť C.A. Swann), avšak tej sa podarí zachrániť si život nožničkami, ktorými zasiahne a „prereže“ chrbát svojho páchateľa a následne ho v sebaobrane zabíja. Naraz sa Tony snaží skryť všetky indície, ktoré by ho usvedčovali ako spolupáchateľa, zatiaľ čo Margot je v šoku a čaká sa na príchod polície. Po určitých nezrovnalostiach, časovom odstupe a Tonyho snahe vyriešiť otázku kópie kľúča, ktorým sa páchateľ dostal do bytu sa prezieravý vyšetrovateľ dostáva ku koreni veci a odhaľuje Tonyho zainteresovanosť v prípade. Tony je rafinovanosťou jeho vlastnou odhalený až priam „columbovským“ trikom (hoci postava Columba v tom čase ešte nejestvovala).

Unikátna následnosť strihovej skladby, v ktorej sa Hitchcock pokúsil dať do pomeru kontrast nebezpečnej a dramatickej udalosti v byte Margot a uvoľnenom, snobskom večierku šarmantných pánov z vyššej spoločenskej kasty.

Hitchcock sa pokúsil rozširovať kreativitu minimalizmu a odkaz pure cinema až do fáz, kde je vyznenie filmu mimoriadne presvedčivé. Hoci sa krúti okolo obligátnych peripetií, ktoré sú pre zápletky podobného druhu nutné, akosi sa v klbku epicentra procesu celého úkonu vraždy, ktorej predchádzala príprava a následné vyšetrovanie udalostí sa díva ako konformný voyeur a užíva si túto pozíciu, hoci je sčasti viac než kacírska. Hra Fredericka Knotta dostala nevídaný šmrnc a adrenalínovú ľahkosť, ktorej dôsledky pnejú v zobrazení účastníkov konania ako rozumovo a činorodo zainteresovaných, s vlastnými úmyslami a plánmi a s viac než latentne zvrhlým charakterom pokrivenosti, ktorý, ako by mal právo vymedziť otázku morálnosti tohto konania na určitú subnormu posudzovania prostredníctvom vlastného výkladu spravodlivosti ako takej a pohľadu na dokonaný skutok, ktorý je predmetom tohto sporu. Je to takisto (premisa filmu) veľmi flexibilným variantom, ktorý skúma dynamickú reaktívnosť ľudskej činnosti v hraničných situáciách. A často až za jej pomyselnou hranou…

Slávny plagát, ktorý vznikol rukami Billyho Golda.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.