Film & TV

TV Seriál: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

By  | 

Verejnoprávna televízia v roku 2006 odvysielala mimoriadne kvalitne spracovaný seriál s vysoko nepríjemnou tematikou o zločincoch a ich motívoch, ktorí konali to, čo konali a najmä to, ako konali. 36 častí s psychopatmi, sociopatmi, ľuďmi poznačených rôznymi typmi úchyliek, ťažkými psychickými depresiami a nebezpečnými umami zvráteností a pošahaných myšlienok. Samozrejme, zo spoločenského hľadiska môžeme o názve Najväčšie… zcela zapochybovať. Komunistický režim a zverstvá, ktoré napáchal, nezanechal predsa politickými zločinmi a tými proti ľudskosti vo verejných záznamoch. Táto audiovizuálna štúdia s výpomocou psychiatriou, ich posudkov, vyšetrovateľov a priebehu pátracích akcií je zaujímavá skôr osobnostným profilom osamelého kriminálnika s vysoko rozloženými chúťkami hormónov a zneucťovaním hodnôt a postavenia obetí do role maximálneho poníženia. Takisto jeho súbojom s okolím, či vlastnou súdnosťou, ktoré považoval za svojich najväčších súperov.

Technické parametre a optika nezaujatia:

Tvorcovia na čele s hlasovým doprovodom Tomáša Maštalíra inšpirujúc sa českou obdobou Hrdelných zločinov prevzali isté znaky pri výstavbe, ktoré im z hľadiska účinkovosti mimoriadne napomohli. Profiláciou mozaikovitého osadenstva, hodnotením spisových posudkov a vlastných interpretácií zločinov. Takisto forma obsahovala prostriedky, ktoré divákovi najlepšie evokovali rekonštrukcie daných prípadov. Nezaostrené obrazce, neprehľadné šermovanie priestorom, indikujúce dobové fotografie a umelú prerábku udalostí pomocou polo-amatérskych, väčšinou menej známych tvárí obrazoviek. Dovolím si tvrdiť, že vo väčšine parametrov, i výslednosti z celku ako takého a mrazivosti z výslednej seriálovej podoby českých kolegov v mnohom dokonca tromfli. Lepšie využili možnosti precitnutia k zvráteným motiváciám páchateľov a delegačným vedením prerozprávaných príbehov toho, ako koniec koncov vyzerali v reáliách. Na slovenské pomery vskutku nevídaný profesionalizmus v každej zložke, ktorý by v zámorských (i severských) staniciach dozaista uspel, ak by ho podobným spôsobom domáca produkcia zosnovala. Avšak i o to je seriál fascinujúcejší, pretože 20-te storočie mapuje dokonale vykreslenou spoločenskou atmosférou a jeho výklad je maximálne pestrý a evokuje tak strach v každom jednom aspekte.

(Andrej Heretik – psychiater)

Diskutabilné sú okrem normalizačných tiesní a desu z dolapenia z aktivistickej činorodosti v prospech niečoho, čo by nabúral bývalý režim i zásahy napríklad pri vzbure väzňov v Leopoldove (vážne komentovanie ministra vnútra Mečiara a predsedu vlády Čarnogurského), ktoré taktiež politické špičky uchovali v područí a zvýraznili v ich „profesionálnej dominancii“.

Ako vplývali mediálne vyburcované kauzy a miestne vyfabulované historky podsvetia v samotných Slovákoch? Generovať mentalitu z čiastočiek, spisov a vtedajšej tlače možno prirovnať k tým väčším socialistickým prechmatom. Kľudne aj k Černobyľu. Čo sa nedá utajiť, to vyjde na povrch a pre hrôzy a utrpenia, ktoré páchatelia po sebe neraz zanechali, v ľuďoch opantali ducha domýšľavosti a niektoré prípady dodnes nevymizli z ich pamäti. Priestoru pre fabuláciu legiend ostalo nazvyš, najmä ak sa podaktoré z nich nikdy nedošetrili.

O psychologickej anabáze ľudí, ktorí druhým vykonali tie či oné činy, netreba viacej dodávať. Seriál je vedený faktografiou vyšetrovateľov, disonantnými odbočkami a práve jej nekonečná sieť nedopovedaného a dedukujúceho, zviera v konečnom dôsledku vrásky najväčšmi. Z čoho? Z prirodzenosti zhýčkaných pudov? Ale čo im predchádzalo? Dajú sa inou interpretačnou optikou sčasti relativizovať, dokonca ich aj v niečom pochopiť?

Čubírková

Kauza Ireny Čubírkovej je o to šokujúcejšia, pretože zavraždila hneď dvoch svojich druhov (manžela a priateľa). 10.októbra 1951 na nátlak priateľa, s ktorým podvádzala svojho manžela – baníka, ho napokon aj zavraždila. Ak nepomáhali otrávenia nápojom, silnými sedatívami ho uspala a „bejzbalovou železnou pálkou“ ho ubila k smrti. Vyšetrovateľov obalamutila svedectvom, že naňho spadli ťažké kachle, keď kráčal na horné poschodie svojho domu. Až po dlhých rokoch, keď v trnavskom vlaku na záchode našli hlavu nebohého Ambróza Štepku, ju začali upodozrievať a časom sa prišlo i na vraždu číslo 1. Štepku piekla v peci neuveriteľných 35 hodín…

Smrť prichádza z hôr

Odlíšiť normálne sexuálne správanie od toho patologického sa dá tým, že v druhom prípade v indivíduu prepuká zvýšená agresia a pocit menejcennosti. Zvýšenej deviácie, spoločenskej odrezanosti a celoživotným únikom pred okolím a sebou samým. Vo finálnej fáze naviac ovládať tým nevinným a prispôsobiť ich vlastným pudom. Prípad sériového sexuálneho škrtiča a zabijaka z okolia Banskej Bystrice popísal detailne jeden z vyšetrovateľov – Emil Osif v knihe Osudové stretnutia, kde rozpitval pozadie a krajné úmysly  veľkého počtu účastníkov celého, niekoľkoročného procesu. Pikantné, nepríjemné, nestráviteľné. NKPS skrátka nie je pre citlivého diváka. A je vôbec pre niekoho? Horehronským rozparovačom (iným dielom ako týmto) končí všetka, i tá najperverznejšia súdnosť vôbec toho najsadistickejšieho, zo všetkých sadistov.

Pozn. Denisy Dzunkovej: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska dokazujú, že v prípade originality ani brutality za svetovým priemerom nezaostávame. Teraz nám ostáva ešte rovnako kvalitne a úspešne zdokumentovať aj tých, na ktorých môžeme byť hrdí…

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.