Cestopisy Cestovanie

Túlavými topánkami po Pešti 1. – Cesta tam

Pavol Kopinec

Najkrajšia ulica v Bratislave je Košická. Niekedy však aj tú najkrajšiu ulicu treba opustiť. Celkom vhod mi padol telefonát od Lucie a jej otázka, čo robím na Veľkú noc. Lucia inak žije v Prahe. Je tam veľmi spokojná a má rada biele víno. Obaja zas máme radi les a Banskú Štiavnica. Hovoril som si, aký pekný návrh. Áno hovoril, ale vnútorne som si tým návrhom nebol istý. Tiež som mal pocit, že by mohlo byť fajn venovať sa len sebe a tak som to nechal tak a viac Veľkú noc neriešil.

A tá sa teda blížila, všetci sa pripravovali na sviatky, obchody predávali vajcia za akciové ceny, korbáče mali aj na Miletičke, bahniatka zakvitnuté, sem tam zima, sneh a dážď. Začal som mať zvláštny pocit, že z môjho mesta treba odísť. Pravdaže Rakúsko je najlepšie, ale tam sa mi ísť nechcelo. V tom mi opäť volá Lucia, že v Prahe prší a je zima, či nechcem ísť do Pešti, že tam bude síce počasie tiež  nič moc, ale pôjde aj Majo, ktorého som už stretol a zabavíme sa (tádítadída).

Budapešť, mám rád. Tie široké ulice, hudbu, ktorá sa vždy odniekadiaľ vynorí a nikdy mi nefunguje Soundhunt, takže ako sa vynorí sa aj odnorí. Pri jej návšteve si vždy spomeniem na krásnu Maďarku, ktorá mi raz dala kľúče od jej bytu v Budapešti, keď som v noci letel z Varšavy a nemal kde spať. Veď však môžem u nej, že aj tak sa vracia až za pár dní (tak som aj prespal, aj vlak mi ušiel a aj sa za rok vydala, ale to je iný príbeh).

Ubytovaní sme boli v pavlačovom dome s obrovskými gamatkami a zeleným parčíkom. Po príjazde sa objavil aj kamarát z Budy, ktorého som nevidel 7 rokov. Začalo sa mi to ľúbiť. Cítil som zvláštnu spiritualitu. Povedal som si a prečo nie, nejakú tú hudbu konečne posťahujem a napíšem aj pár slov k miestam, kde som bol.

Ako prvá dorazila Lucia. Deň pred odchodom a s prekvapujúcou informáciou. Na druhý deň príde Megy. Megy je veľmi vysoké, spontánne a tmavovlasé britské dievča žijúce v Prahe. Do Budapešti nás odvezie Majo, ktorý bude ako taký sprievodca a bude sa o nás starať od začiatku, až do konca.

Megy som vyzdvihol na Hlavnej stanici. Lucia nám vyhradila na „tour de Bratislava“, krátku hodinku. Potom sa musíme vrátiť a pripraviť sa na odchod. Deň to bol slnečný tak som ju rýchlo zobral na Slavín a na hrad. Keď som prechádzal cez Nový most, Lucia už telefonovala, že kde sme, lebo za chvíľu vyrážame. Megy ešte mala chuť na kávu, no hneď ako sme sa vrátili na byt Lucia jej oznámila, že tú si môže dať aj v Budapešti.

Vyrazili sme o 16.00 hod. Na hraniciach sme chceli kupiť dialničnú nálepku, ktorá sa dá kúpiť na miestach označených dopravnou značkou „Vigneta“. Dialničná nálepka na 10 dní stojí 2975 HUF (9,68 Eur). V piatok boli ale všetky predajné miesta na hraniciach zatvorené a tak sme známku kúpili až na prvej pumpe pri Hegyeshalome. M15 po tento úsek nie je spoplatnená. Samotná dialničná známka je len virtuálna (ŠPZ sa zadá do počítača, potvrdí sa elektronickým podpisom vodiča a vydaný je doklad o zaplatení). Následne už cesta prebiehala celkom hladko.

mapabudapest

Naša cesta do Budapešti.

Keď hovorím celkom hladko, mám na mysli hlavne zvláštny spôsob jazdy vodičov, ktorí sa predbiehali z jedného pruhu do druhého a zápchu, ktorá je zvyčajne pred Budapešťou. Majo sa ale vyznal a tak sme z diaľnice odbočili a cez bočné cestičky sme sa celkom rýchlo preplietli až do Budapešti. Počas jazdy sme obdivovali krásne domčeky s drevenými okenicami. Megy hneď poznamenala, že by si vedela predstaviť žiť v takomto domčeku, ale že radšej zostane v Prahe.

Počas jazdy mi výnimočne fungoval aj Soundhound a tak pripájam trochu hudby.

Vidíme sa v Budapešti.

O autorovi

Pavol Kopinec

Pavol Kopinec

Študoval a neskôr pôsobil ako výskumný pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho hlavným predmetom záujmu je migrácia, spolunažívanie kultúr a ochrana ľudských práv. Niekoľko rokov pracoval ako projektový manažér pre utečenecké zariadenia na Slovensku a v medzinárodných tímoch monitorujúcich životné a sociálne podmienky detí migrantov. V tejto problematike publikoval doma i v zahraničí viacero článkov a je autorom dvoch kníh. Vo voľnom čase chodí do lesa, pozoruje hviezdy, sem tam píše a prekladá. Miluje mestá, ich potenciál a energiu a verí, že Star Trek raz bude skutočnosť.