Zaujímavosti

Tropické dažďové pralesy

By  | 

Tropické dažďové pralesy sa rozprestierajú v okolí rovníka a v jeho tesnej blízkosti. Na severnej pologuli sú rozšírené po 25° severnej šírky, na južnej zasahujú po 30° južnej šírky, netvoria tu však uzavreté pásmo. V súčasnosti zaberajú oveľa menšie plochy a ich hranice rozšírenia sú výrazne ovplyvnené činnosťou človeka. Vzhľad dažďových lesov sa počas roka nemení. Vlhká tropická klíma tu nezaznamenala väčšie výkyvy od treťohôr. To umožnilo vznik bohatej druhovej skladby rastlinstva v porovnaní s inými územiami. Rastlinné druhy majú rovnomerné zastúpenie, na 1 ha pripadajú len 1-3 stromy rovnakého druhu. Tie dorastajú do výšky 60-100 m. Dažďové prales je v podstate veľmi hustý a stromy musia doslova bojovať o slnečné svetlo. Preto sú značne rozvetvené horné konáre, aby zachytili čo najviac svetla. Vrcholce stromov vytvárajú hrubú vrstvu z lístia nazývanú klenba, cez ktorú svetlo na zem neprenikne. Dominujúcim znakom tropických dažďových pralesov je hojný výskyt epifytov a lián. Najväčšie zázemie zaberajú v povodí riek Amazon a Orinoko. A veľmi záleží od toho, kde sa jednotlivé druhy rastlín a živočíchov nachádzajú. Tropické pralesy predstavujú rôznorodé druhy podnebia od Strednej a Južnej Ameriky, prieč strednou Afrikou, časťou Indie, juhovýchodnej Ázie a severnej Austrálie. Od subtropického pásma, toho výrazne tropického, monzúnového až polovlhkého.

Zdroj: Conserve Energy Future

ĽUDIA A ŽIVOT

Ľudia dažďových lesov sú nízkej postavy, zvyčajne merajú okolo 140 cm a samozrejme vyššie. V okolí rieky Amazonky sú to prevažne Indiáni, v Kongu pygmejovia. Často krát sa vyznačujú ako lovci, zberači, vyrábajú si materiály na oblečenie či vlastné bydlo. Používajú voskovité lístie na ochranu pred neustálym dažďom a chránia sa aj pred dobiedzaním logistických koncernov, pred ktorými sú v nemilosti. Združujú sa v komunitách a niektoré kmene ešte stále nemajú pojem o civilizácii, ako ju poznáme my. Zem – (príklad: červenozem) nie je takou úrodnou a pestujú sa tu skôr rôzne druhy tropickej potravy. Priemerná ročná teplota, ktorá sa len výnimočne líši v priebehu období, je 26° a rovníkové pásmo predstavuje 50 až 80 percentnú vlhkosť. Každoročne stratia pritom tropické pralesy vyše percento svojho územia a aj napriek tomu sú neprebádané ako planéta Mars.

ZAUJÍMAVOSTI

Pralesy pomáhajú stabilizovať svetovú klímu tým, že absorbujú oxid uhličitý z atmosféry. Predpokladá sa, že prebytok oxidu uhličitého v atmosfére podporuje klimatické zmeny prostredníctvom globálneho otepľovania.

Korene stromov a vegetácie v pralese pomáhajú udržať pôdu. Keď sa stromy zotnú, nezostane už nič, čo by chránilo zem a dážď tak pôdu môže rýchlo odplaviť. Proces odplavovania pôdy je známy ako erózia.

Pralesy sú domovom veľkého množstva svetového rastlinstva a živočíšstva, medzi ktoré patrí mnoho ohrozených druhov (a vyše 100 druhov stromov na hektár). Pri vytínaní stromov sú mnohé druhy odsúdené na zánik. Niektoré druhy dokážu prežiť len v ich prirodzenom prostredí, preto zoologické záhrady nedokážu zachrániť všetky zvieratá.

Dažďové pralesy ovplyvňujú miestne počasie – vytvárajú dážď a zmierňujú teploty.

Tropické dažďové pralesy udržiavajú najväčšiu rozmanitosť druhov na Zemi. Aj keď pokrývajú menej než 2% celého zemského povrchu (na prelome storočí to boli ešte 4%), sú domovom pre viac ako 50% rastlín a živočíchov. Zopár príkladov bohatstva dažďových pralesov:

a)V pralesoch žije 170 000 z celkovo známych 250 000 druhov rastlín

b)USA žije 81 druhov žiab, zatiaľ čo na Madagaskare, ktorý je menší než štát Texas, žije 300 druhov

c)V Európe žije 321 druhov motýľov, kým v národnom parku v pralese v Peru (Manu National Park) až 1300 druhov.

 

(rozmiestnenie a hustota tropických dažďových pralesov sa rok čo rok zmenšuje, čo môže ovplyvniť zásadne život na zemi)

Len samotný amazonský dažďový prales produkuje okolo 40 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. A to v roku 1990 pokrývala plocha tropických dažďových pralesov 7mil. km² a v roku 1960 cca dvakrát toľko.

Pätina sladkej vody vlievajúcej sa do mora či oceánov zabezpečuje Amazonka.

V dažďových pralesoch žije veľké množstvo rastlín a živočíchov z nasledovných dôvodov:

  1. a) Podnebie: pralesy majú dostatok slnečného žiarenia, pretože ležia v tropickom podnebnom pásme. Rastliny ho pomocou fotosyntézy menia na energiu. Veľa slnečného žiarenia teda znamená veľa energie pre prales. Rastliny túto energiu ukladajú a zvieratá ju prijímajú v potravinovom reťazci. Veľa potravy znamená aj život pre mnoho druhov.
  2. b) Koruna: štruktúra koruny vytvára viac priestoru pre rast a život rastlín a živočíchov. Poskytuje nové zdroje potravy, prístrešok a úkryty, poskytuje priestor na vzájomné pôsobenie rôznych druhov. Napríklad, rastliny nazývané „bromeliad“ ukladajú vo svojich listoch vodu. Žaby využívajú tieto vrecká vody na kladenie vajíčok.

ZÁSAHY ČLOVEKA

Napriek tomu, že dažďové pralesy považujeme za „pľúca zeme“, (ktoré vypúšťajú pary a vlhkosť do vzduchu a čo zásadne vplýva i na počasie) človek ich nenásytným klčovaním, ťažbou dreva, výstavbami ciest bezvýhradne ničí. Našťastie, početné skupiny aktivistov, združení a organizácií robia množstvo praktických krokov preto, aby sa zachovali jej najdôležitejšie časti, život v nich a vlastne aj život pre nás. Chránené oblasti amazonských kmeňov s rozlohou asi štyri milióny kilometrov štvorcových zadržujú veľké množstvo uhlíka, ktorý uvoľnením do ovzdušia zhoršuje podľa vedcov klimatické podmienky a atmosférické zrážky po celom svete. Oblasti ohrozuje rozširovanie nekontrolovaného poľnohospodárstva a chovateľstva a aj spomínanej ťažby dreva a ropy. A nekontrolovateľne sa rozširujú emisné skleníkové plyny, čo „dopomáha“ globalizácii.

Eko-ochranárske organizácie sa snažia urobiť, čo je v ich silách, avšak ich pôsobenie je väčšinou iba lokálne. Na riešenie tohto problému by bolo treba oveľa viac. Nie sú to chudobní roľníci a bezzemkovia, ktorí ničia prales, ale globálny kapitalizmus v celej jeho zvrátenej podobe. Pokiaľ bude mať chamtivosť a bezohľadnosť úzkej elity prednosť pred potrebami sveta, vyhliadky sú viac než pesimistické. V systéme, kde sú hlavnou prioritou peniaze a moc, tomu ani nemôže byť inak. V našich podmienkach je formou boja predovšetkým bojkot. Ide predovšetkým o potraviny a výrobky z rozvojových krajín a krajín tretieho sveta. Regionálne družstvá, LETS systémy, čo najväčšia sebestačnosť – tam je cesta. Tých viac než 3,4 milióna hektárov, ktoré zmiznú v tom Amazonskom, je hrozné číslo. A v Afrike už je čoraz ťažšie v okolí rovníka nájsť súvislú tropickú plochu takej podoby, ako ešte pred desiatkami rokov.

„Plocha vyklčovaných lesov za rok dosiahla celkom 244 štvorcových kilometrov.“ (Brazília, Amazonský prales – súčasnosť)

Čierny panter ako jeden zo špecifík tejto časti sveta

VÝZNAM

Každý rok zmizne z povrchu Zeme 130.000 km² pralesov. Je to plocha väčšia ako rozloha Anglicka. Toto číslo však nezahrňuje plochy, ktoré boli postupne devastované, alebo iba čiastočne vyťažené a zmenili sa na nekvalitný porast. Totiž, ak sa vyrúbe v pralese malá plocha, veľmi rýchlo sa obnoví, ak sa však v pralese vyrúbe alebo vypáli väčšia plocha, prales sa len veľmi ťažko obnoví. Pokiaľ by sme brali do úvahy aj toto, výsledné číslo by sa zdvojnásobilo. Ak bude ničenie v tomto rozsahu pokračovať, svet bude bez pralesov za 40 rokov. Bohužiaľ všetko nasvedčuje iba tomu, že tento trend bude naďalej stúpať.

„Tropický dažďový prales je najzložitejší a najrozmanitejší ekosystém na Zemi. Oblasť s rozlohou 10 km² môže obývať 125 druhov cicavcov, 100 druhov plazov, 400 druhov vtákov a 150 druhov motýľov. Takto vzniká ohromné množstvo biospoločenstiev.“

Ekosystém a jeho procesy predstavujú význam pre svet nevyčísliteľných hodnôt. Asi potrebujeme riadne po prstoch, aby sme si uvedomili závažnosť a dôsledky, ktoré takýmto správaním docieľujeme. V rozvrat, devastáciu, vykynožovanie. Je to predsa prostredie obklopujúce krásnou majestátnosťou prírody, ktoré aj nám pripravilo pevnú pôdu na zemi. A miesto toho, aby sme s rešpektom a úctou brali akurát tie plody a toľko z jej úžitkovosti, ktoré nám postačujú na spokojný život, robíme presný opak.

 (najmohutnejšia rieka na svete má množstvo väčších i menších prítokov a tvorí 1/5 sladkej vody, ktorá sa vlieva do morí)

 Zdroje:

František Kele, Peter Mariot. Zem okolo nás (1998). ISBN 80-08-02826-2

Carol Varleyová, Lisa Milesová. Zemepisná encyklopédia (1992). ISBN 80-06-01050-1

Preklad nemeckej knihy:  Eva Bulánková. Svet, v ktorom žijeme – Živočíchy a rastliny 2 (2004) ISBN 80-551-0793-9

http://www.noviny.sk/c/veda-a-technika/nicenie-amazonskych-pralesov-ohrozuje-podla-vedcov-ovzdusie-zeme

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/34603/nicenie-dazdovych-pralesov

http://world.mongabay.com/slovak/

 

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.