Hudba Kultúra & umenie

Trombitáši Štefánikovci : Tradičná hudba je hudba našich predkov

Pavel Chodúr

Ako ste sa dali dokopy? Koho to bol nápad?

V minulosti sme pôsobili v rôznych folklórnych skupinách Púchovskej doliny ako inštrumentalisti. Oslovilo nás  pastierstvo a hlavne všetko to čo voľakedy na salašoch vydávalo nejaký ten zvuk (fujary, píšťalky, pastierske rohy, zvonce, biče a perkusné a kresadlové zbrane).  Konkrétne sme sa zamerali a teraz prezentujeme hudobný pastiersky folklór . Nápad to bol spoločný a od roku  2008 sme začali účinkovať  pod názvom Bratia Štefánikovci v tomto  štvorčlennom zložení : (Paľo Štefánik, JánŠtefánik, PavolNovosád a Juraj Hajský – ( v roku 2017 nás náhle opustil  vo veku 72 rokov).  Ale  postupne sa ku nám pripojili ďalší členovia a to : Ivan Bobot, Peter Peťovský, Dano Káčer, Juraj Štefánik (syn Pavla Štefánika).  A v tomto sedem člennom zložení, už pod názvom  Trombitáši Štefánikovci pôsobíme aj v súčasnosti.

Folklór a celkovo ľudové nástroje sa začínajú pomaličky vracať na scénu. Vy ale s týmito zložkami pracuje od začiatku svojej kariéry. Ako by ste porovnali štýl hudby ktorý môžeme počuť dnes s obdobím keď ste začínali?

V začiatkoch sme tieto pastierske hudobné nástroje používali skôr sólovo a v súčasnosti už hrávame aj ako celok , skrátka vieme ich hudobne použiť zladené všetky naraz aj keď niektoré z nich mali na salašoch úplne inú funkciu napr. ovčie zvonce a trombity.

Z čoho najviac beriete inšpiráciu?

Inšpiruje nás hlavne ten drsný život na salašoch, príroda, ovečky a život valachov a pastierov v minulosti. A aj to, ako si vedeli poradiť a prežiť v rôznych situáciách aj vďaka týmto skvelým nástrojom čo tam povymýšľali .

Hráte na rôzne ľudové nástroje. Či už je to fujara alebo pastierske rohy. V čom je pre vás každý nástroj špecifický a do akej miery korešponduje s výpovednou hodnotou hudby, ktorú hráte?

Nástroje na ktorých hráme si aj zväčša vyrábame a v minulosti každý takýto nástroj plnil a mal na salašoch svoju špecifickú funkciu. Napr. fujara a pastiersky roh sú dva rôzne inštrumenty, ale po zladení ich vieme použiť spolu aj ako hudobné nástroje .

Čo vás na tradičnej hudbe toľko fascinovalo a fascinuje?

Tradičná hudba je hudba našich predkov, ktorá sa dedí z pokolenia na pokolenie a vie stále osloviť aj dnešnú mladú generáciu. Nenadarmo sa hovorí- DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE.

Budete vystupovať aj na World Music Festival Bratislava. Na čo sa môžu diváci od vás tešiť?

Divákom predstavíme hudobný život na salaši a ľudové hudobné nástroje ako sú – fujara, drumbľa, píšťalky, heligonka, pastierske rohy a ozembuch. A ukážkou budú aj naše pracovné pastierske kroje a niektoré riady, ktoré boli  súčasťou pastierov ako napr. práskanie pastierskym bičom a streľba s perkusných a kresadlových zbraní (slúžili  hlavne  na odplašenie divej zvery a sebaobranu).

Ako vnímate vy takýto druh festivalov? Prečo sú podľa vás dôležité a prečo by sme si ich nemali nechať ujsť?

Účinkovali sme už  na rôznych folklórnych podujatiach, ale na World Music sa predstavíme po prvý krát, tak sa tešíme a necháme sa príjemne prekvapiť .

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.