Fotografie Kultúra & umenie

Tommy Ingberg: Pocit, keď som predal prvú fotografiu je dosť ťažké prekonať.

Tommy Ingberg je vizuálny umelec a fotograf zo Švédska. Jeho fotografie sú surrealistické a zvyčajne čiernobiele. Oveľa viac informácií o tomto umelcovi prinášame v nasledujúcom rozhovore.

Ako ste objavili svoju vášeň pre fotografiu?

Keď som mal pätnásť rokov dostal som svoj prvý skutočný fotoaparát, Praktica, z dvomi šošovkami. Nefungovalo ani automatické zaostrovanie. Strávil som nekonečné hodiny skúšaním a fotením toľko filmov, koľko som si mohol dovoliť. Vtedy som sa skutočne rozhodol, že sa chcem venovať fotografii.  Potreboval som spôsob akým sa vyjadriť a namiesto hrania v kapele, maľovania alebo písania, som si vybral fotografiu. To čo nasledovalo, bolo niekoľko rokov intenzívneho fotenia. Prvýkrát som sa začal rozvíjať až vtedy, keď som si mohol dovoliť digitálny fotoaparát. Vďaka tomu som mohol vidieť výsledok hneď a celý proces sa ohromne zrýchlil, tým, že som nemusel čakať na vyvolanie fotografií. 

Odvtedy som vyskúšal niekoľko druhov fotografovania: portréty, fotenie koncertov, street fotografiu, fotografie prírody a všetko medzitým. Neviem povedať, prečo som si vybral fotografiu, ale je to niečo, čo ma naozaj oslovuje. Dokonca aj dnes stále cítim nadšenie, keď viem, že som práve zachytil skvelý obraz niečoho neočakávaného, čo sa udialo pred fotoaparátom. Nezáleží na tom, ako dobre plánujete svoje zábery, je v tom stále niečo neočakávané a to na fotografovaní milujem.

Aký bol Váš prvý fotoaparát? Máte ho dodnes?

Môj prvý skutočný fotoaparát bola Praktica, ktorý som spomínal vyššie. Mám však fotografie, ktoré som spravil veľmi skoro, keď som mal približne päť rokov. Spomínam si, že to bol červený kompaktný fotoaparát, možno Minolta? Myslím, že to bol môj prvý fotoaparát. Nanešťastie, oba tieto foťáky, som časom stratil.

Prečo sa zameriavate na surrealistickú fotografiu?

Nikdy som si vedome nevyberal a nerozhodoval sa, že sa budem venovať surrealizmu. Bol to skôr prirodzený kreatívny vývoj. Je to vhodné na vyjadrenie tém, s ktorými pracujem. Nerád by som svoju prácu škatuľkoval, ale je to výstižný opis mojej práce.

Bola Vaša tvorba vždy surrealistická?

Nie. Počas ťažkých chvíľ v mojom živote, som začal vytvárať tieto montáže, ktorými som sa vyrovnával s mojím vnútorným svetom. Tvoril som bez toho aby som sa zaujímal o názor ostatných, vďaka tomu som našiel môj vlastný spôsob umeleckého vyjadrenia. V mojom umení som našiel zmysel, niečo, čo rád robím a na čo môžem byť hrdý. Moja práca a cesta, ktorá k nej viedla mi pomáhali pri všetkých aspektoch života. Myslím si, že to je na živote úžasné. Bez zlých vecí v živote, by neexistovali tie skutočne dobré. Keby som neprežil to zlé, nenašiel by som svoje umenie.

Ako veľmi vkladáte seba, do vašich diel ?

Odkedy využívam svoj vnútorný svet, ako zárodok mojich obrazov, môžem povedať, že sú skutočne osobné, takmer ako obrazový denník. Napriek subjektívnosti procesu tvorby, dúfam, že moja práca môže upútať diváka v jeho, či jej vlastnom živote. Chcem, aby si diváci vytvárali svoje vlastné otázky a odpovede, pozerajúc sa na moje fotografie. Moja vlastná interpretácia je v tomto kontexte skutočne irelevantná.

Prečo sú Vaše fotografie čiernobiele?

Čiernobiele sú preto, lebo mám rád ich estetiku. Súhru tónov, hru tieňa a svetla, ktorá bez zámeru rozptýliť, umožňuje divákovi vidieť skutočný obraz. Z toho istého dôvodu sa snažím robiť fotografie jednoducho, kompozície z pár elementami, kde každá časť dopĺňa príbeh. Niekedy je menej viac.

Čo bolo inšpiráciou pre Vašu prvú farebnú fotografiu Iskra a prečo ste ju spravili?

Vidím to ako súčasť tréningu. Zaujímam sa o to, ako použiť farbu ako integrálnu časť rozprávania príbehu. Napríklad, táto konkrétna fotografia by ako čiernobiela stratila význam.

Koľko čau zvyčajne strávite úpravou fotografií­­­­? ( V porovnaní s časom stráveným samotným fotením)

Vždy sa snažím spraviť najviac práce priamo vo fotoaparáte. Dobre naplánovaná a zachytená fotografia je vždy lepšia možnosť, ako robiť zdĺhavú prácu vo Photoshope. Podľa mňa, práca s fotoaparátom bude mať vždy lepšiu kvalitu a vyzerať lepšie, ako niečo, dané dokopy vo Photoshope. Ak spravíte fotografiu skutočne dobre, môžeme ju v podstate len vytlačiť, vystrihnúť časti, ktoré chcete a vložiť ich na prázdny papier. Toto samozrejme nie je možné, ale považujem to za dobré mať na pamäti, počas plánovania kompozícií. V skutočnosti môžem povedať, že trávim približne rovnaký čas za fotoaparátom, ako aj za počítačom. Aj keď niekedy sa hrám s dokončením detailov vo Photoshope aj hodiny.

Aký bol Váš najväčší kariérny úspech?

Je to ťažká otázka, no pocit, keď som predal prvú fotografiu, je dosť ťažké prekonať.

 

 

O autorovi

Miroslava Luptáková

Miroslava Luptáková

Je študentkou žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Už niekoľko rokov pôsobí ako dobrovoľníčka filmového seminára 4živly, pričom posedné roky aj ako asistentka v oblasti PR. Dobrovoľníctvu sa venovala aj v rámci festivalu kabaretu a pouličného umenia Amplión v Banskej Štiavnici. Pôsobila aj ako lektorka v galérií Schemnitz Gallery, zameranej na súčasné slovenské výtvarné umenie.