Divadlo Kultúra & umenie

Tomáš Remy Sloboda: o divadle, o komornej opere Rita a o režijnej koncepcii

Pavel Chodúr

Vždy ma zaujímalo ako si režisér vyberá látku, ktorej chce venovať svoje úsilie a čas. Prečo práve Donizettiho Rita? Čo vás na tom diele najviac zaujalo?

Opera Rita bola vybraná dramaturgičkou a šéfdirigentom Komornej Opery Bratislava. Po úspešnej spolupráci na prvej opere Brundibár ma vedenie KOB oslovilo na zinscenovanie ich ďalšieho titulu.

Dielo má podľa mňa veľmi jednoduchú zápletku, ale vykresľuje celkom citlivú tému násilia, s ktorou som sa musel ako režisér popasovať. Síce titul nesie žáner komická opera, ale osobne mi príde prihlúple sa zabávať na štylizovaných gegoch a inscenovať titul na prvú. Sám autor vo svojom hudobnom zápise prináša do pôvodne komickej opery dramatickosť.

Keďže som sa zameral na aktuálnu problematiku dnešných rýchlo nadväzujúcich vzťahov, pri inscenovaní tohto diela som využil autorovu prácu s dynamickou škálou, ktorá dotvára moju režijnú koncepciu.

Ako som sa už vyjadril viackrát, na diele mi najviac imponovala téma vzťahov. Vzťaho z vypočítavosti, ľahkovážnosti, vzťahoch v trojuholníku…

Opera je iný žáner, ako napríklad činohra. Vyžaduje si iný prístup. Je z vášho pohľadu práca na opere náročnejšia oproti iným druhom divadelného vyjadrenia?

Vôbec si to nemyslím. Divadlo je pre mňa remeslo. A remeslo má zlaté dno. Divadlo má rôzne druhy žánru, rôzny skúšobný proces, rôznych divadelníkov či umelcov, ale každý z nás má v konečnom dôsledku spoločný cieľ: vydať zo seba to najlepšie a pritiahnuť pozornosť diváka.

Máte na konte už muzikál Sisteract. Ako by ste porovnali váš režisérsky prístup k týmto dvom látkam? Jedna je klasika a druhá je inšpirovaná filmom. Obidve sa ale dotýkajú komediálneho žánru. Aký bol váš prístup k látke?

Na jednej strane máme muzikál a na druhej strane operu. Často sa stretávam s režisérmi, ktorým je jedno, aký druh divadla idú inscenovať. U mňa je to trochu schizofrénia. Sister Act je muzikál, kde okrem réžie som bol aj dramaturgom, scénografom, kostymérom a choreografom. Dokonca libreto muzikálu som preložil do slovenčiny a hudobne so spevákmi naštudoval. Preto príprava tohto projektu bola pre mňa náročnejšia ako pri opere Rita, kde som sa sústredil len na dramaturgickú úpravu diela a režijnú koncepciu. Čo sa týka komediálnosti, Sister Act vychádza skôr z každodenných situácií a nedorozumení a do priestoru diania vkladá charakterovo úplne odlišné postavy. V Rite je tento prvok komiky nadnesený. Bohužiaľ a možno našťastie som divadelník, ktorý komédie inscenuje na vážno. V tomto bol práve najväčší rozpor pri inscenovaní Rity. To, ako som to zvládol, už nechám na diváka, ale myslím si, že každý si prídeme na svoje.

Podľa čoho si vyberáte obsadenie? A do akej miery nechávate hercovi priestor pre improvizáciu?

Zakladám si na dôvere, na dobre zostavenom inscenačnom tíme a samozrejme na spolupráci. Každé dielo niekam vediem, a jeho konečný cieľ mám vypracovaný tak dopodrobna, že mi skrátka ľudia pri ideových a aranžovacích skúškach musia veriť. Rád by som im vyložil moju disketu z hlavy, v ktorej by všetko uvideli a počuli, ako znie, ale bohužiaľ, každé javisko je na začiatku prázdne, v tichu a zhasnuté v tme. Preto môj výber obsadenia je často netradičný. Ak mám presne vytipovaného človeka, ktorého skrátka chcem, volám mu, sadnem si s ním a vysvetlím mu, prečo to idem robiť a hlavne ako. Zatiaľ to malo vždy úspešný koniec, aj keď samotné dielo alebo titul bol pre samotného umelca neatraktívny. Ďalšie kolo je vyhlásiť konkurz a dať príležitosť neznámym. Úprimne neznášam tento spôsob výberu, preto som si ho pozmenil a tento odpudzujúci súboj umeleckých „titanov“ som obišiel. Zakladám si na prirodzenosti človeka, jeho temperamente, príčiny, prečo robí divadlo, a najmä na úprimnej odpovedi, prečo chce so mnou robiť a čo ho zaujalo na tomto projekte, okrem možnosti stáť na javisku. Potom nasleduje samotný umelecký výkon a verte mi, že pri priateľskej atmosfére si obe strany odovzdajú viac. Čo sa týka hereckej zložky, závisí od toho, či sa nachádzam v súbore opery, muzikálu, či činohry.

Predpokladám, že ste museli trochu minutáž pôvodnej opery skracovať?

Nakoľko sa jedná o komornú operu, dielo má približne 60 minút. Okrem hudobných čísel obsahuje slušné množstvo dialógových scén, ktoré som jediné poupravil na základe mojej koncepcie a opernej tradície. Pracujem na scéne s umelcami, ktorých dominantou je spev a preto sme sa spoločne snažili nájsť najschodnejšiu cestu pre spoločný komfort.

Ako vnímate v súčasnosti stav opery na Slovensku? Máme tu SND.. Muzikály robia na Novej scéne. Myslíte si, že je u divákov tento žáner populárny? Hlavne ak vezmeme do úvahy, že množstvo hercov ľudia ani nepoznajú, práve preto, že nefigurujú v televízií.

Opera na Slovensku nemá diváka. Myslím si, že vo všeobecnom povedomí stále panuje názor, že opera je určená pre ľudí z “vyššej“ spoločnosti, a že je fádna. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol inscenovať a aj hrať v operách, pretože to nie je pravda. Bol by som nesmierne rád, keby ľudia dali šancu tomuto nadčasovému žánru. Diváci, ktorí sú trochu zvyknutí na môj inscenačný a umelecký rukopis a prišli na moju predošlú operu, ktorú som inscenoval, boli v úžase. Predsudky nevyliečim, ale snažím sa ich svojou prácou obísť.

Muzikál je istotne divákom prístupnejší. Predlohy muzikálu, či už hudobné alebo literárne, sú pre poslucháča atraktívnejšie vďaka možnosti efektívnejšieho stvárnenia. Len ma mrzí, že ak sa bavíme aj o muzikáli na území Slovenska, málokto vie, že poriadne muzikály sa v zahraničí uvádzajú s orchestrom! Ak by ste sa hlbšie zamerali na niektoré divadlá, kde sa tento žáner prezentuje, zistíte, že jeho podstata je prebitá maximálne dvoma divadelnými zložkami, a to je na môj vkus veľmi málo. Moje umelecké začiatky boli v muzikáli a nerozumel som, prečo mi všetci moji priatelia vyčítajú moje pôsobenie v tomto smere. Prišiel moment, keď som sa obzrel mimo tejto budovy, a už som sa nevrátil.

Televízia? Mám 26 rokov a odo dňa, ako som sa presťahoval do Bratislavy, som si TV do bytu nepustil. Som tu nejakých 5 rokov a za ten čas odluky som premeškal všetky Farmy, nejaké Superstar, hľadania talentov a iné. Point spočíva v tom, že aj napriek nejakým „hviezdnym“ reláciám sa stretávam s hercami a so spevákmi ako s normálnymi ľuďmi. Naopak sa teším, ak TV zviditeľní výborného umelca. Viac ma mrzí, ak o polroka o tomto človeku nič nepočujeme…

Z čoho čerpáte inšpiráciu pri budovaný svojej vlastnej režisérskej výpovede? Máte nejakých zahraničných, alebo domácich autorov, ktorých dielo vás výrazne ovplyvnilo?

Moje koncepcie vyplývajú z pocitov a názorov, ktoré v sebe prechovávam, prehodnocujem a formulujem. Inšpirácie? Hm… Raz mi môj pedagóg povedal, že dobrý umelec musí mať niečo odžité. Rozumel som tomu asi tak nejako, ako keď vám niekto vysvetľuje princíp atómovej elektrárne. Tam sa to vyrába a ide to sem, aby to svietilo… Pochytíte postup, ale jadro… Pamätám si, ako som odišiel z divadla. Pamätám si, ako som sa správal a cítil, keď som odišiel od niekoho, na kom mi záležalo, ale pamätám si aj pocit bezmocnosti, keď mi nikto nevedel pomôcť. Všetko som to musel zvládnuť sám. A možno nemusel. A možno som to ani nezvládol, a možno som ten najšťastnejší človek na svete. Je to tak? Neviem. Hovorím o tom nahlas. Tvorím to. Cítim to. Formulujem to. Odovzdávam to. To je pre mňa divadlo.

Ako ste si všimli, ovplyvňuje ma všetko. Sledujem trendy, sledujem okolie, pretože to, čo platilo dnes, zajtra je už staré, a rád sa učím. Nie teórie, ale od ľudí. Neexistuje človek, od ktorého by som sa nemal čo naučiť, ale ak očakávate mená alebo tituly, tak menovite zo mňa toto vychovala Adriána Slobodová a Tatiana Radeva. Moja mama do mňa vložila všetko, čo mala, a ja s tým zodpovedne narábam. Môj herecký pedagóg mi otvoril možnosti myslenia, spôsoby tvorby, techniky, divadelné vzdelanie a smer. A myslím si, že obe výchovy ma výrazne ovplyvnili. (smiech)

Budete premiérovať v Dome kultúry v Zrkadlovom háji. Hru ste tam aj skúšali? Na koľko ste využívali priestor a prostredie, ako prostriedok vyjadrenia. Ste režisér ktorý dbá viac na herecké výkony, alebo je pre neho dôležitá atmosféra, alebo všetko naraz. A prečo?

Operu sme aranžovali v náhradnom priestore. Zrkadlový háj je priestor, ktorý funguje na základe krátkodobého prenájmu. Ako som spomínal na začiatku, už pri výbere obsadenia a ideových skúškach mám presnú predstavu o tom, ako má dielo vyzerať. Pred prevzatím titulu do mojich rúk je moja požiadavka priestor. Konkrétne KDE sa to má hrať a aká je technická možnosť tohto priestoru, keďže moje predstavenia sú často technicky zložitejšie v zákulisí ako na javisku. (smiech) Divadlo má päť zložiek, a ja som všestranný umelec. Prepájam všetky zložky. Prečo? Pretože robím divadlo.

Hudobne vás bude sprevádzať orchester a sólisti Komornej Opery Bratislava pod taktovkou Daniela Simandla. Prečo vaša voľba padla práve na nich? Čo sa vám na tejto spolupráci najviac osvedčilo a páčilo?

Pôvodne sa taktovky tohto diela mal ujať šéfdirigent Adam Sedlický, ale nastala zmena z dôvodu zaneprázdnenosti. V období tvorby na koncepcii som bol informovaný o zmene dirigenta, s ktorým sme si vyjasnili naše ciele a našli v nich spoločnú reč. Som zásadný detailista a Daniel Simandl moje pripomienky k naštudovaní vždy bezproblémovo akceptoval, lebo som si ich vedel koncepčne obhájiť.

So sólistami sme si vytvorili perfektný profesionálny, a myslím si, že aj kamarátsky vzťah. Na skúškach túto operu inscenujeme  s prehľadom. Ak sa naskytol technický problém pri niektorých krkolomných scénach, spoločne sme s dirigentom hľadali najvhodnejší spôsob riešenia, aby sme boli všetci spokojní. (smiech)

Viktória Ballánová, predstaviteľka Rity, je veľmi tvárna, zodpovedná, a jej práca na jej postave naberá zo skúšky na skúšku presné črty. Získava skutočný charakter postavy, jasné konania postavy a zvláda vytvoriť dramatický oblúk tejto role.

Pavol Oravec, v role Beppeho, má veľkú zmenu charakteru a správania postavy. Moje nároky na jeho rolu zvláda bravúrne. Jeho práca na skúškach a nasadenosť je veľkým prínosom pri tvorbe tohto diela a vypracovaní jeho postavy.

Postavu Gaspara stvárňuje Marek Tokoš, s ktorým sme sa už stretli pri inscenovaní opery Brundibár, kde stvárňoval hlavnú postavu Pepíčka. S Marekom sa pracovne poznáme už pár rokov a patrí medzi spevákov, ktorý príde na vaše skúšky pripravený tak, že čaká len na vaše pokyny, aby ste sa mohli realizovať  tak ako vy, tak aj on. Herecký ansambel tvorí Romana Orlická, Martina Tomanová, Michal Zeman, Lukáš Varga a Alan Weissabel, ktorí sú dosadení na základe mojej režijnej koncepcie. Perfektne dotvárajú mizanscény a tvoria spoločne tím projektu Rita. V konečnom dôsledku celému obsadeniu ďakujem za ich nasadenosť a precíznosť pri naštudovaní toto titulu, pretože sa skutočne snažia naplniť moje predstavy a zhmotniť ich na javisku. Takže, ďakujem, že mi veria. (smiech)

A moja posledná otázka. Čo vám, ako tvorcovi a umelcovi dala práca na tejto opere?

Spoznal som perfektných nových ľudí, ktorí sú zanietení pre divadlo a uistil som si vlastné názory a nároky, ktoré mi boli vyvracané pri tvorbe tejto opery. Spolupráca s KOB mi utvrdila moje rozhodnutia o zmenách môjho pôsobenia v niektorých projektoch a inšpirovala ma dať šancu novým možnostiam a výzvam.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.