Film & TV Film 1930-1949 Kultúra & umenie Ostatné

Taliansky neorealizmus a jeho vplyv (č.1)

Zlý spoločenský stav a skreslenosť pomerov inak extrémnej a dovtedy nevídanej chudoby malo za následok chybné vnímanie života obyčajov v malomestských štvrtiach, po ktorom sa odkázané väčšinové obyvateľstvo južnej Európy muselo ponevierať holým živorením. Mussoliniho Fasci Italiani di Combattimento si v predvečer konca prvej svetovej vojny prenieslo práva filmových štúdií a všetkých vplyvných inštitúcií krajiny pod svoju opateru a svojou tvrdohlavosťou pokúšali osud vrtkavej sekery natoľko, až na to v konečnom dôsledku rozkladom doplatili jej nevinní obyvatelia. Situácia v Taliansku (predovšetkým) v období rokov 1938 – 1948 znamenala rozbombardovane zdevastovanú spoločenskú katastrofu, ako i mravné poníženie a materiálnosťou spustošené a zbedačené životné podmienky.

Filmový priemysel skrz Hollywoodsky systém a podaktoré únikové smery ponúkal spravidla zážitkové potešenie. Talianom sa takýto štýl príliš nepozdával a svoj temperament chceli využiť v adekvátnu realistickú reflexiu miesta a doby. Svetová produkcia až na vzácne výnimky ponúkala odviazanú zábavu, propagandistické dokumenty a schematické škatuľky vymykajúce sa skutočnému životu a oni si to veľmi dobre uvedomovali. Lživý obraz spoločnosti a neblahé dôsledky doviedli domácu tvorbu k svojskému riešeniu. Dokázali čerpať a skombinovať podaktoré prvky z francúzskej školy realizmu Jeana Viga a Jeana Renoira (poetického, klasického, taktiež naturalizmu; premáhanie vyšších prírodných síl pred racionálnym konaním), hollywoodskych dopadov hospodárskej krízy (Grapes of wrath – 1940) a sovietskej obrazovej živosti s obrovskými exteriérovými scenériami a dokumentárne štylizovanej para optiky.

taliansky_neorealizmus_1(kamera ako rozprávač pocitov malého chlapca Edmunda z filmu Nemecko v roku nula z roku 1948 nahliada do veľmi nepríjemných, bezvýchodiskových existenciálnych ťažkostí, ktoré nemajú riešenia…)

Tematika „neo realismo“ sa zameriavala na postavy žijúce za hranou akéhosi úctyhodného spoločenského postavenia, honosnejších majetkových pomerov a výrazných vodcovských čŕt. Každý účastník bol priamo závislý od okolia, jeho náklonnosti a šťastiu v čo i len malinkom rozsahu niečo dosiahnuť. Scenár bol priamo stavaný k reáliám skutočných postáv, ktoré stvárňovali viaceré úlohy a kompozícia zachytávala síce minimalistické obraty, avšak s prezieravou vizuálnou ostrosťou a charakteristickým predpojatím počasia a náladovosti. Hlavnými naratívnymi motívmi sú vzdory rozvrátených rodín, okolnosti strát zamestnania, bezdomovectvo a horko-krvná adaptačná bezútešnosť priblížiť sa nádeji konca týchto príčin, ktoré odzrkadľovali plné pretavenie fašistických tendencií a ich dôsledkov.

Niektoré filmy boli natáčané počas vojny (Rím, otvorené mesto z roku 1945 a Paisà – 1946) a zamerali sa na protifašistický odboj a kritiku bezprávia,  rozkladu morálky a masovému ničeniu industrie. Dej „neorealistickej“ snímky prevažne evokuje kolotočové udalosti skľučujúcej životnej fázy a jej snažiacej sa konkluzívnej nápravy do sveta mieru a úžitkovosti. Sociálne nožnice sa roztvárali stále nerovnomernejšie, rástla inflácia a o to devastačnejšie účinky to malo na obyčajných ľudí. Práve preto dokumentárny rozmer vo svojej nezaujatosti a umeleckej impresii fotografického momentu patrí k jeho základnému štylistickému jazyku. Taktiež otvorenosť koncov dodáva k priestoru hlbšieho zamyslenia sa nad dramatickosťou osudu, ktorá je v samotnom filme zobrazená iba ako určitý výsek, ktorej trvácnosť má zadefinovateľný časový parameter. A bude ďalej pokračovať, ale nie pre nás divákov. K postavám sa vzhľadom k ich nesplneným motivačným snaženiam zaujal negociačný postoj, pretože napriek tomu, že ich prosby ostali nevypočuté, mali čo (do problematiky nepriazne) povedať.

taliansky_neorealizmus_2(Tortúra fašistov, ktorá mala dopomôcť obetiam prehovoriť ohľadom dôležitých informačných zdrojoch. Rím, otvorené mesto pracuje s perfekcionistickými tieňohrami, uvedomelým pohľadom na rozvrátenú krajinu a na rôznorodé charakterové črty jednotlivcov.)

V 40-tych rokov medzi tých najvplyvnejších tvorcov teda patrili:

–          Roberto Rossellini: „Nechcem točiť pekné filmy, ale filmy užitočné.“

–          Vittorio De Sica: „Žiješ a (preto) trpíš.“

–          Luchino Visconti (charakteristický dlhou stopážou svojich filmov) a mnoho ďalších, ktorý ale neprenikli výraznejšie do zahraničného povedomia;

Za zmienku možno uviesť napríklad Horkú ryžu (1949) režiséra Giuseppe De Santisa, či niektoré nízkorozpočtové dokumenty. Upustili od kaligrafizmu a iných národne podchytených izmov a opisovali prostredie, v ktorom žili pomocou jednoduchých výrazových prostriedkov, ale so schematickou obtiažnosťou, ktorá dobe rozhodne nepriala. Na techniky dialógov zvykli používať postsynchróny, hoci tie sa využívali predovšetkým pri klasickom dabingu. Keďže na takýto druh dramaturgie politické špičky a aj distribučné spoločnosti počas vojny a tesne po nej nepristupovali, je skoro zázrakom, akú osvetu pre dejiny kinematografie neorealizmus neskôr predstavoval.

Rossellini okrem Rím, otvorené mesto a Nemecko v roku nula natočil aj spomínaný epizodicky členený Paisà. De Sica v Zlodejoch bicyklov z roku 1948 (viď horný plagát) rekonštruoval biedu a hlad v povojnovej situácii, ktorá rozdeľovala mafiu, chudobných a tých najchudobnejších. V predošlých dielach – Deti uliceDeti sa nás dívajú započal hierarchické trendy a postupy, ktoré raný realizmus pomohli dotvárať. Visconti v roku 1943 natočil Posadnutosť, ktorá však bola stavaná tak trošku romantickou optikou a rokom 1948 uviedol neskreslenú Zem sa chveje – príbeh rybárov, ktorých vykorisťovali vyššie vrstvy. Taktiež s nehercami, improvizáciou a bez akéhokoľvek líčenia. V druhej časti sa pozrieme na priebeh neorealizmu 50-tych rokov, evolučný vývoj a jeho postupný zánik.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.