Veda a technika Zaujímavosti

Tajomstvá Neptúna

Ešte do 24. augusta 2006 tvorilo Slnečnú sústavu (tak, ako sme ju terminologicky poznali) 9 planét. Toho dňa na konferencii v Prahe Pluto z viacerých dôvodov vylúčili (rôznia sa argumenty, či kvôli veľkosti, vzdialenosti, odlišným látkam a skupenstvám „tvoriacich atmosféru“ a povrch). Jeden z jeho mesiacov ho priemerom prevyšovalo a polemiku vyvolalo aj nie práve podobná rotácia okolo nich navzdory iným planétam. Naraz sa z tajomného Neptúna stala najvzdialenejšia, najmenej prebádaná a z viacerých hľadísk najfascinujúcejšia planéta modrého ostrého svitu s viditeľnými škvrnami, avšak s neviditeľnými prstencami. Neptún nie je objekt viditeľný voľným okom. Jeho jasnosť sa pohybuje medzi 7,8 a 8 magnitúdami, takže na jeho pozorovanie je potrebný ďalekohľad. Vo veľkom ďalekohľade sa javí ako malý modro-zelený disk. Vzhľadom na jeho vzdialenosť sa zo Zeme študuje iba veľmi ťažko. S obežnou dobou 165 rokov sa zakrátko dostane do pozície, z ktorej ho objavil Galle.

Neptún v číslach:

Rovníkový priemer: 49 528 km

Hmotnosť (Zem=1): 17,14

Dĺžka dňa: 16 h 7 m

Dĺžka roka: 164,79 r

Planéta dostala meno po starorímskom bohovi mora – Neptúnovi. Jej stavba, hmotnosť a chemické zloženie ju radí medzi plynné obry, teda k joviálnym planétam. Modrú farbu planéty, ktorá je výraznejšia ako na Uráne, spôsobuje obsah metánu v atmosfére, v ktorej dominuje prevažne vodík a hélium. V atmosfére sa nachádza aj neznáma zložka, ktorá zafarbenie planéty zosilňuje. Dujú tu najsilnejšie vetry spomedzi všetkých planét a dosahujú rýchlosť až 2 500 km/h. Aj Neptún má prstence, nie však tak výrazné ako Saturn. Domnienku, že nie sú kompletné, vyvrátila sonda Voyager 2 počas preletu okolo planéty. Neptún obieha rodina doteraz potvrdených trinástich mesiacov. Najznámejší z nich je Tritón. Má retrográdnu obežnú dráhu, veľmi nízku teplotu ( 38 K ) a extrémne jemnú atmosféru s tlakom 14 mikrobarov, ktorá sa skladá z dusíka a metánu. Objavil ju nemecký atronóm Johann Gall spolu so študentom astronómie Louisom d´Arrestom 23. septembra 1846. Bola však objavená skôr matematickými výpočtami ako pozorovaním a je prvou planétou objavenou takýmto spôsobom. Sonda Voyager 2 bola jedinou sondou, ktorá pozorovala Neptún.

Z čoho je zložený:

1 – horná vrstva atmosféry, vrcholky mrakov
2 – atmosféra zložená z vodíka, hélia a metánu
3 – plášť tvorený vodou, čpavkom a ľadom metánu
4 – kamenoľadové jadro

Pôvodne sa planéta označovala ako planéta za Uránom, alebo ako La Verrierova planéta. S prvým návrhom na pomenovanie planéty prišiel práve Johann Gall, kedy navrhoval meno Janus. Challis v Anglicku navrhoval meno Oceanus, Arago vo Francúzsku prišiel s návrhom pomenovať planétu ako Leverrier. Toto pomenovanie sa však stretlo so silným odporom mimo Francúzska. La Verrier definitívne presadil meno Neptún, ktoré sa čoskoro stalo medzinárodne akceptovaným. Predpokladaný vznik planéty sa datuje na obdobie pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov a jestvujú dve teórie jeho vzniku – teória akrécie a teória gravitačného kolapsu.

Atmosféru tvorí:

vodík – 80%

hélium – 19%

metán – 1,5%

deuterid vodíka – 0,0192%

Hmotnosť Neptúna je 1.0243×1026 kg, čím sa radí medzi Zem a najväčších plynových obrov. Je sedemnásť krát ťažší ako Zem, ale tvorí len 1/18 z hmotnosti Jupitera (u Uránu v pomere k Jupiteru je to až 1/19). Spolu s Uránom tvorí podskupinu nazývanú aj „ľadoví giganti“, kvôli tomu, že od Jupitera a Saturnu sa líšia veľkosťou a zložením. Pri hľadaní extrasolárnych planét sa telesá podobnej hmotnosti označujú ako neptúny podobne, ako sa extrasolárne planéty hmotnosťou označujú jupitermi. Neptún taktiež pripomína Urán magnetosférou, pretože magnetické pole má vychýlené k rotačnej osi o 47° a siaha do vzdialenosti približne 13 500 km.

Veľká škvrna opticky porovnateľná s búrkovou oblasťou Jupitera.

Zaujímavosti:

Objaviteľ – Johann Gottfried Galle

Dátum objavenia – 24.9. 1846

Rovníkový priemer Neptúna je 49 528 km

Ide o štvrtú najväčšiu planétu sústavy, avšak tretiu „najťažšiu“

V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec

Atmosférou prechádza značné množstvo hurikánov, ktoré by na Zemi spôsobovali najsilnejšie reakcie na Richterovej stupnice

Atmosféra aj tvorí približne 5 až 10% hmotnosti planéty

Teplota povrchu sa pohybuje na mrazivej úrovni cca – 220 stupňov Celzia

Aj napriek tomu, že vzdialenosť každej ďalšej planéty od Slnka sa mnohonásobne zväčšuje, v časoch, keď sa za deviatu planétu považovalo Pluto so svojou excentrickou rotáciou okolo osi a neptúnskej oválnej, tak v určitom čase býva Pluto bližšie k Slnku ako Neptún

V roku 1989 Voyager 2 vyhotovil množstvo vedeckého materiálu a detailov z okolia Neptúna a po rokoch sa mu podarilo vyjsť z Mliečnej dráhy do ďalšej galaxie

Podobne ako na Zemi prebieha na planéte kolobeh „štyroch ročných období“

Zároveň je 17-krát ťažší ako Zem

Počet objavených mesiacov je doposiaľ 13 (! k roku 2007), najväčší je Tritón s retrográdnou dráhou a každý rok sa toto číslo môže navyšovať

Existencia prstencov je potvrdená, ale jednotlivé pásy sú zložitého, nekomplexného razenie a ťažko bádateľného

Neptún ovplyvňuje približne 13-timi percentami pohyb Slnka i Slnečnej sústavy (Po Jupiterovi druhá najvplyvnejšia planéta, aj vďaka veľkej hmotnosti)

Galileo Galileo pozoroval Neptún medzi rokmi 1612 a 1613 v mylnej domnienke, že ide o akúsi „bezvýznamnú“ hviezdu

Zdroje:

 http://astroportal.sk/sol_syst/neptun.html

http://vesmirnysvet.webnode.sk/slnecna-sustava/neptun/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nept%C3%BAn

http://astronomy.wz.cz/info_neptun.php

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.