Hudba Kultúra & umenie

Ján Hergott zo skupiny Tady Vorel: Hudba je pre nás príbehom.

Pavel Chodúr

Ako ste sa všetci dali dokopy? A kedy sa prejavila vaša túžba hrať?

Vlastne som mal veľké šťastie – podarilo sa mi dať dokopy výborných muzikantov z kapiel, ktoré práve v tom období nefungovali. Takže tam bola veľká túžba hrať, mali sme všetci abstinenčný syndróm. Miško Ježek hrá gitaru a Quido perkusie v skupine Malevil, bubeník Szegi je zakladajúcim členom Hudby z Marsu, Alex hrával s rockovými kapelami v Mexiku a s Martinkom Boháčikom sme kedysi spolu hrali v Oči jasajú… Chalani boli jasní, len ja som nevedel, na čom budem hrať. Som bicista, no bubeník už bol. Chvíľu to vyzeralo, že budem hrať basu, potom sa však zjavil Maťko Šikula a všetci sme padli na zadok. Ja som nosil pesničky a nemal ich kto spievať, nakoniec mi to spolu s klávesom zostalo…

Prečo názov Tady Vorel?

To je taký filmový „frk“. Okrem muziky si rozumieme aj v záľube v starých československých filmoch. Na skúškach vždy padajú filmové hlášky. Keď zrazu prišiel prvý koncert, nemali sme názov – takže „Tady Vorel“ bolo prvé, čo nás narýchlo napadlo a už sme pri tom zostali.

Aká bola vaša prvá skladba, ktorú ste spolu vytvorili a bolo pre vás ťažké ju priviesť na svetlo sveta?

Priznám sa, že toto naozaj netuším. Tá hudba z nás ide veľmi ľahko a sama – väčšinou priniesiem nápad a nechávam chalanov, aby v rámci neho tvorili a neboli len interprétmi, takže tam nájdete aj kus ich srdca. Oplatí sa to, hudba má potom veľkú energiu, keď muzikanti hrajú, ako to sami cítia, no musí to ísť spolu dokopy. V tom je práve to čaro hudby, ľudia sa v jednej chvíli navzájom počúvajú, niečo spolu vytvárajú a na rozdiel napríklad od športu, nesúperia medzi sebou. Keby všetci ľudia hrali, neboli by vojny… 🙂

Elektro-funk je dynamický a živelný. Dá sa povedať, že zaváňa pozitivizmom. Vedeli ste, že chcete skĺbiť tieto dva hudobné žánre od začiatku, alebo ste skúšali hrať aj niečo iné?

Ježkova hra na gitare má funkový náboj, Boháč priniesol do kapely elektroniku – od syntetizátorov cez vocoder a talkbox až po theremin… ale nikdy sme žánre neriešili, takže elektro-funk je len akási snaha napovedať. V našej hudbe nájdete prvky popu, rocku, džezu, reggae… v kapele sa mi už smejú, že čo pieseň, to žáner . 🙂

Janči

Čo sú pre vás najväčšie inšpirácie na poli hudby?

Mňa osobne veľmi ovplyvnila džezová tvorba môjho otca (František Hergott), Made2mate … no počúvam všetko od popu cez latino až po vážnu hudbu. Samozrejme počas hrania vás inšpirujú predovšetkým spoluhráči… ideálne je, keď sa inšpirujete navzájom.

Je pieseň, ktorá najlepšie definuje vás ako kapelu? A ak áno, ktorá?

Taká pieseň práveže nie je 🙂  Vymyslel som síce taký jednotiaci prvok – vo väčšine pesničiek nájdete zväčšený kvintakord. Ale opačne – máme jednu, ktorá sa úplne vymyká z tohto rámca, je to „takovej lyrickej cajdáček“ – I feel so lonely. Rád by som povedal, že tú pieseň som zložil ja, ale nie je to tak; prisnila sa mi. Môj kamarát v tom sne odchádzal, lúčil sa so mnou, do toho znela tá muzika. Vstal som a zapisoval… Ten kamarát krátko na to zomrel… Vedel som, že pesničku musím nahrať, v tom sne to však spievala žena. Keď som neskôr počul spievať Luciu Siposovú, povedal som si, že tú pesničku musím nahrať práve s ňou. Našťastie súhlasila…

Maťko

Na tejto piesni ste spolupracovali aj s Mariánom Luckým a tiež ste spravil cover verziu Pánkovej skladby „ Išiel Pánko…“ V čom vidíte najväčšie výhody tejto kolaborácie?

S Mariánom to bolo tak, že ma práve zavolal u neho v kapele narýchlo zaskočiť. Púšťal som mu rozrobenú nahrávku, veľmi sa mu páčila a navrhol mi, že gitaru do nej nahrá on. Marián je excelentný rockový gitarista a dal jej svoj šmrnc. Aj pre neho to bola nová poloha a hoci som ho v štúdiu potrápil, myslím, že výsledok stojí za to.

S Pánkom je to úplne iný príbeh. Sme s Julim dlhoroční priatelia a tú pesničku sme spolu hrali na narodeninovej oslave pre jeho syna, ktorý vymyslel text. Keď som ju zahral na skúške s Vorelom, chalani v kapele sa hneď chytili , groove krásne šľapal a veľmi sa tešili, že sú tam len tri akordy namiesto tritisíc v mojich kompozíciách… 🙂 Takže sme ju hrávali ešte skôr, ako Pánko s kapelou a chalani sa na ňu doteraz vždy tešia, keď ju hráme, že sa vybláznia a mozgy si oddýchnu 🙂

Bohacik

Ako to vyzerá s vašim debutovým albumom? Kedy sa na neho môžeme tešiť?

Pesničky nahrávame postupne, hráme sa s nimi. O albume sme zatiaľ nepremýšľali, ale vďaka za tip 😉 No vážne, keď sa nazbiera dostatok materiálu, určite áno. Zatiaľ riešime videoklip – dúfam, že sa na to už konečne nájde čas.

Szegi

Čo by podľa vás mala mať správna pieseň?

Pointu. Priznám sa, že celkom nerozumiem skladbám, ktoré len uplynú a nič sa v nich neudeje. Pre mňa je hudba ako príbeh – mala by mať hlavu a pätu, niečo priniesť a za tým všetkým samozrejme kus kumštu.

V čom vidíte najväčší problém pri Slovenskej hudbe? Je otvorená viacerým žánrom, alebo je pre skupiny ťažké vymedziť sa na tomto malom, ale preplnenom trhu?

Keď to vnímate ako trh, stále väčšinu dovážame. Pritom máme špičkových muzikantov, ktorí hrávajú vo svete a svetové hviezdy hrajú u nás, dokonca spolupracujú. O tom sme kedysi mohli len snívať. Aj zvukovo už u nás vznikajú nahrávky na svetovej úrovni, nielen vďaka technike, ale aj šikovným mladým umelcom. V tejto súvislosti ma veľmi mrzeli výroky ľudí z rádií v tom zmysle, že u nás nemáme dostatok kvalitnej hudby, aby mohli byť na domácu hudbu kvóty. Hudbu máme svetovú, len jej treba dať šancu a podporiť ju.

Čo sa týka žánrového vymedzovania, práve s tým som mal vždy problém. Nemám rád predsudky. Pre mňa je hudba predovšetkým tvorivý proces a som rád, keď je pestrá, keď prekvapí. Ale ľudia radi škatuľkujú, alebo v tom chcú mať len jasno, ja neviem… Potom príde kapela, ako sme my a zrazu nikam nepatríme, lebo, samozrejme, nie sme ani dosť rockoví, ani popoví, nie sme mainstream, ale ani dosť alternatívni, nie je to džez, ani reggae, ani dosť klubové…

Ježko

Aký je váš najväčší sen ako kapely?

Samozrejme, ako všetky undergroundové kapely, aj my snívame o tom, aby naše pesničky púšťali v rádii, aspoň 5x denne… a svetový mier samozrejme 😉

Kde vás môžeme sledovať a kde vás uvidíme hrať najbližšie?

Práve teraz riešime termíny v kluboch v Bratislave, Trnave, Modre… presne v tejto chváli ešte neviem – dať dokopy šesť zaneprázdnených muzikantov dá zabrať… Všetko bude včas na našom webe http://voreloff.webnode.sk/ a FB fan-page https://www.facebook.com/VORELOFF/

Ďakujem za Vám rozhovor.

Alex

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.