Film & TV

Súčasný chorvátsky film ako reflexia miesta a doby (Prvá časť)

By  | 

V nasledujúcich článkoch sa vám pokúsim prezentovať súčasný chorvátsky film, formou kritického pohľadu. Pokúsim sa v nich poukázať na témy a postupy, ktoré sú preň príznačné. Urobím tak prostredníctvom šestice divácky úspešných titulov z posledných rokov – Odpusťte za kung fu (Oprosti za kung fu, 2004), Armin (2007), Metastázy (Metastaze, 2009), Na ceste (Na putu, 2010), Kosec (Kosac, 2014) a Zvizdan (2015).

Na základe vyššie uvedených snímok možno v chorvátskom prostredí postihnúť niekoľko nasledujúcich tendencií. Naproti klasickému príbehovému pojatiu sú filmy viacej odrazom pevne zviazanej konkrétnej doby a miesta. Pred žánrovými prístupmi sú uprednostňované sociálne drámy, zameriavajúce sa na aktuálne spoločenské problémy ako vzťahy v rodine, rozdiely medzi vidiekom a mestskými centrami, xenofóbia, nedávna krvavá história krajiny či neschopnosť problematických jedincov začleniť sa do komunity. Snímkami rezonujú silné národné motívy ako nacionalizmus a extrémizmus, traumy zo srbsko-chorvátskeho konfliktu. Príbehy sú často komorné a sústredia sa len na úzky okruh postáv. Vo filmovom štýle prevláda minimalizmus, statické kompozície alebo ručná kamera, časté sú dlhé zábery a pomalý strih, a len zriedkavo sa používa hudba, ktorá takmer výhradne vychádza z filmového sveta. Hlavné postavy obvykle pochádzajú z nižšej strednej vrstvy a majú osobné i existenčné problémy. Veľký dôraz je kladený na prostredie, v ktorom sa dej odohráva – napriek rôznorodosti zasadenia diskutovaných filmov má dominantnú pozíciu prírodný ráz krajiny. Prítomnosť týchto rovín a prvkov sa pokúsim demonštrovať na stručných kritikách uvedených diel.

chorvatsky_film1

Odpusťte za kung fu

Druhý celovečerný film uznávaného režiséra a scenáristu Ognjena Sviličića. Námet pojednáva o slobodnej a tehotnej Mire, ktorá sa po rokoch navracia z Nemecka do rodnej dediny v Chorvátsku. Miesto vyriešenia komplikovanej situácie sa ale stretáva s nepochopením zo strany okolia i vlastnej rodiny. Sviličić dôsledne analyzuje civilné dedinské prostredie a zdôrazňuje jeho vzdialenosť od pokrokového globalizovaného západu Európy, zastúpeného v rozprávaní Nemeckom. Mira je konfrontovaná so zastaranými spoločenskými stereotypmi, konzervatívnymi názormi, nacionalizmom, xenofóbiou a strachom z neznámeho, nahromadenou v postave jej otca. Zapadákov, v ktorom vládne tradičný patriarchát má však i ďalšiu podobu vnesenú do vizuálnej stránky. V niekoľkých scénach sa Mirin rodný dom ocitá v centre až maliarsky malebných a prepracovaných kompozícií, ktoré pôsobia harmonickým a zmierlivým dojmom. V kontraste voči tomu sa za domom nachádza zamínované pole ako upomienka na vojnu za nezávislosť, ktorá Miru prinútila domov opustiť a spôsobila jej ťažkosti. Štýl tak odráža minulý i súčasný stav národa.

chorvatsky_film2

Armin

Sviličićov nasledujúci tretí celovečerný film silne nadväzuje na poetiku a témy Odpusťte za kung fu. Hlavnými hrdinami sú chlapec Armin a jeho otec (vynikajúci Emir Hadžihafizbegović), ktorí spolu cestujú na konkurz do filmu. Sviličićovi sa i tentoraz darí skĺbiť osobnú traumu s tou národnou, no k téme občianskej vojny sa navracia len akoby mimovoľne. Jadrom je vzťah otca a syna, zarámovaný komorným prostredím hotela (tvoriacim svojou čistotou protipól chudobnému vidieku). Vedľajším postavám sa príbeh venuje s menšou dôslednosťou a v niektorých momentoch napĺňajú len rolu kultúrnych symbolov, na ktoré sú naviazané minoritné motívy – snaha prelomiť jazykovú bariéru medzi Chorvátmi a Nemcami, porozumieť cudziemu národu. Sviličićova réžia je tentoraz cieľavedomejšia a nebojí sa významotvorne pracovať s mizanscénou či hĺbkou ostrosti. Jasne štrukturovaná štvoraktová dráma sa neutápa v depresii a opäť vie, kedy odľahčiť.

Michal Baranovič

Študuje estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho najväčším záujmom je sledovanie filmov a písanie o nich, čo mu zostalo už od pôsobenia ako recenzent v redakcii školského časopisu na gymnáziu. Z voľného času mu však značný kus odkrajuje i literatúra či hudba, občas tiež divadlo a výtvarné umenie. Zaujíma sa aj o japonskú kultúru a spoločnosť, k čomu neodmysliteľne patrí všetko od samurajov až po anime. V súčasnosti by sa rád stal kritikom a aktívne prispieva na viacero webov i do tlačených periodík.