Hudba

Sprievodca grungeom: Soundgarden

By  | 

V minulom diely sme zakotvili v New Yorku, teraz sa vrátime opäť do Seattlu, a priblížime si prvú z kapiel takzvanej „veľkej grungeovej štvorky“, Soundgarden. Tá vznikla v roku 1984 a založila ju trojica Chris Cornell, Kim Thayil a Hiro Yamamoto. Prvého spomenutého, lídra, speváka a gitaristu, snáď ani netreba predstavovať. Asi sa nám hneď vybaví meter deväťdesiat vysoký chlapík s dlhými kučeravými vlasmi a hlasom silným ako hurikán. A je veľmi pravdepodobné, že keby sme sa začali rýpať v tom, kto má vôbec najsilnejší hlas zo všetkých grungeových lídrov pravdepodobne by vyhral v rozstrele s Layneom Staleym. Chris Cornell je známy tiež z kapiel Temple Of The Dog (tú si priblížime v nasledujúcom článku ako priame pokračovanie k tomuto), či Audioslave. A v neposlednom rade treba rozhodne spomenúť aj jeho päť sólových albumov (Euphoria Morning – 1999, Carry On – 2007, Scream – 2009, Songbook – 2011 a Higher Truth – 2015), ktoré síce už sú od grungeu celkom vzdialené, no nič to nemení na tom, že sú hudobne nesmierne bohaté a dokazujú, že je úplne jedno v akom žánri sa Cornell pohybuje, stále to znie skvele. Druhý spomenutý  je dnes na zozname najlepších 100 gitaristov všetkých čias podľa časopisu Rolling Stone, no a tretí vydržal v kapele len do roku 1989 a následne si založil novú s názvom Truly. Jednou zo zaujímavostí je, že v ranom období  kapely bol Cornell za bicími a spieval. Našťastie v roku 1985 dostal doslova viac priestoru na pódiu a za bicie prešiel Scott Sundquist. Dlho sa ale neohrial a svoje pôsobenie v kapele ukončil z rodinných dôvodov v roku 1986. Na jeho miesto prišiel Matt Cameron, známy z kapely Skin Yard, neskôr aj z Pearl Jamu. Prvá nahrávka kapely bola v rámci kompilačného albumu s názvom Deep Six. Spolupracovalo na ňom šesť grungeových kapiel zo Seattlu. Boli nimi Soundgarden, Green River, Malfunkshun, The Melvins, Skin Yard a U-Men. Písal sa stále rok 1986. Aj ďalšie roky však boli plodné. V roku 1987 vyšlo kapele prvé EP s názvom Screaming Life a rok na to druhé s názvom Fopp. Obidve EP-čká vydalo najznámejšie grunegové hudobné vydavateľstvo, Sub Pop Records.

Už v týchto prvých nahrávkach kapela určitým spôsobom formovala daný žáner a brala tiež inšpiráciu z ďalších kapiel pohybujúcich sa v Seattli. Veľký vplyv mali The Melvins a ich ťažký a temný metalový zvuk. Ten bol príznačný aj pre Soundgarden. I keď išlo najmä o prelínanie klasického hard rocku (občas sa totiž mohlo zdať, že dané výšky nespieva Cornell, ale Plant a na gitaru nehrá Thayil, ale Page, avšak v prípade Soundgarden  nešlo o kopírovanie, ale naopak, kapela si brala z daných žánrov to najlepšie, pohrávala sa s nimi a posunula ich ďalej) s heavy metalom typu Black Sabbath, stoner rockom, či neskôr psychedelic rockom. Ich prvý album z roku 1988, už pod záštitou A&M Records, je zaujímavou zmesou viacerých žánrov, kde však nechýbajú výrazné grungeové prvky. Keďže nebol rok, keby kapela nebola produktívna, o rok neskôr nasledoval aj ďalší album, Louder Then Love. Po odchode Yamamota prišiel na jeho miesto Jason Everman z Nirvany, a začiatkom 90. rokov, kedy grunge dosiahol takpovediac svetový boom, sa kapela preslávila albumom Badmotorfinger (1991). Taktiež sa hudobne spolupodieľala na filme Singles (1992), kde si členovia kapely aj zahrali (spolu s členmi Pearl Jamu). Najväčší prelom ale prišiel v roku 1994, kedy kapela vydala štvrtý album s názvom Superknown. Piesne Black Hole Sun či Spoonman sa ihneď stali hitmi. Vďaka prvej piesni kapela tiež získala ocenenie Best Hard Rock Performance, a za druhú zase Best Metal Performance.

V roku 1996 vydala kapela ešte album Down on the Upside, a o rok na to aj druhý kompilačný album A-Sides. V tom istom roku sa však tiež kapela rozpadla a každý z členov šiel vlastnou cestou. V roku 2010 ale kapela ohlásila návrat a po treťom kompilačnom albume Telephantasm a singli Black Rain vydala o dva roky neskôr aj posledný album King Animal. Soundgarden možno označiť za grungeový klenot, najmä vďaka ich originalite a často krát sofistikovaným a experimentálnym kompozíciám (viacero piesní ma tiež na tento žáner až netradične dlhú minutáž) v spojení s nesmierne silným hlasom a tiež silnými, spoločensko-politickými angažovanými textami.










Martin Adam Pavlík

Je milovník filmu a hudby. Študuje umeleckú kritiku a audiovizuálne štúdia na FTF VŠMU. Jeho najväčší obľúbenci sú Martin Scorsese, Stanley Kubrick, Paul Thomas Anderson, Quentin Trantino, bratia Coenovci, Richard Linklater a Jim Jarmusch. Hudobnými srdcovkami sú grunge a post rock. Vo voľnom čase hrá v kapele, skladá a píše. Jeho texty ohľadom filmu boli publikované na Kinečku, Frame, či Moviesite.