Kultúra & umenie

Spoznajte umelcov z festivalu Imaginácie: Ariadna a Igor Slovák

Ariadna (akrobatka)

Chcela by som sa ťa opýtať, ako si začala s akrobaciou?

Dostala som sa k tomu asi takto. Keď som bola malá, začala som tancovať. Do takých 18-ich, 19-ich som netancovala. Potom som začala robiť predstavenia s Katkou Rašovovou, ktorá ma naučila cviky na šáloch, no a odvtedy ma uchvátila záľuba vo vzdušnej akrobacii . K tomu som pridala aj kruh, a posledných 6 rokov sa naplno venujem kruhu a šálom. Popritom tancujem, robím jogu a rôzne pohybové aktivity.

A ako si sa dostala k Imagináciám, k tomuto projektu ?

K Imagináciám som sa dostala tiež cez Katku, vlastne cez to, že sme boli jediné dve, ktoré to robili, tak nás  Ľuba angažovala do Imaginácií a odvtedy sa zúčastňujem skoro každý rok.

Ariadna_Roland_Kilianfoto: Roland Kilian

Katka je vlastne dcéra Ľubky Blaškovičovej (Organizátorka festivalu Imaginácie. Rozhovor si môžete prečítať TU).

Áno.

Ako vyzerajú tvoje tréningy?

Trénujem párkrát v týždni, teda tú vzdušnú akrobaciu. Vyzerá to asi tak, že prídem, zavesím si šál alebo kruh, podľa toho, na čo mám chuť, alebo podľa toho, čo potrebujem trénovať na nejaké predstavenie. Dávam si asi tak 20 min. rozcvičku spojenú s posilňovaním a strečingom, potom asi tak hodinku cvičím na samotných šáloch a na kruhu a potom ešte na záver nejaký strečing. To sa vždy mení, keď skúšame nejaké predstavenie, tie skúšky vyzerajú ináč. Viac sa tvorí, aj hodiny sú dlhšie, a keď robíme s nejakými inými ľuďmi, tak to má tiež inú podobu. Popritom robím aj iné aktivity, cvičím jogu, tancujem, idem si zabehať, plávať, aby som bola tak všeobecne v kondičke.

Ariadna_1

Čo je najťažšie na tréningoch?

Najťažšie ? Pre mňa osobne je asi najťažšie to, že trénujem posledné roky sama, a taká tá motivácia samej seba do toho trénovania. Prídeš do tej telocvične, si tam sama , je to fyzicky náročné. Musíš sa zaprieť, ísť do toho a makať. Nie vždy sa ti chce. Treba nájsť v sebe chuť, taký ten drive tréningu…a tých fyzických výkonov, to ma stojí asi najviac energie.

Kam by si chcela svoje umenie alebo performance posunúť ďalej?

Chcela by som to posunúť možno viac k takému divadelnejšiemu prevedeniu. K väčším spoluprácam s divadelníkmi, muzikantmi, muzikantkami. Teraz sme akurát riešili predstavenie s Ivanom Majestekom Súhvezdie žena, v ktorom sa nám presne podarilo práve to, po čom teraz poslednú dobu túžim – zakomponovať akrobaciu ako nástroj k vyjadreniu niečoho hlbšieho, aby to nebolo len také cirkusantské, ale aby to bola súčasť niečoho väčšieho, nejakého príbehu. Ono je to o tom, že prvé roky nadobúda človek zručnosti, prvky sa učí, buduje si nejaký repertoár. Schopnosť na šáloch alebo kruhu niečo dokázať urobiť, to trvá niekoľko rokov. Keď už mám v repertoári viac prvkov a vecí, môžem sa s tým viac vyhrať. Nebude to už len o tých prvkoch, ale aj o kráse pohybu. To ma niekedy baví, že chcem len aby to bolo krásne, tá krása ženského tela v pohybe. Niekedy má človek aj chuť proste ísť ďalej a dať tomu pohybu druhý rozmer, taký sekundárny…

Ariadna_2foto: Martin Hubka

Tvoj pozitívny odkaz pre ľudí ?

Asi ísť cestou srdca, to je môj odkaz, lebo to je aj niečo, čo teraz prežívam naplno. Po vysokej škole sa venujem niečomu, čo som vždy chcela robiť. Zatiaľ sa mi darí tak, že sa uživím a dokážem fungovať z aktivít, ktoré ma vždy bavili a boli to vlastne moje záľuby a potom sa to podarilo premeniť aj v prácu. Ono je to asi aj o tej odvahe ísť do toho, nebáť sa, byť sám sebou a ísť tou cestou srdca, ako hovorím. Byť otvorený možnostiam a nebáť sa ísť do neznáma.

Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke Ariadnina Niť.

Igor Slovák (Duo Aratron Aspis)

Chcela by som sa opýtať, ako ste sa dostali k Imagináciám v Košiciach?

Bolo to už asi pred piatimi rokmi , kedy ma oslovila Ľubka Blaškovičová, ktorá nás videla na jednom evente a v podstate nám navrhla spoluprácu. My sme ešte nevedeli, do čoho ideme a prvý raz sme boli zvedaví. A boli sme naozaj milo prekvapení, lebo Imaginácie sú skutočne nádherný projekt. Sme veľmi vďační a šťastní, že nás Ľubka zavolala.

Duo_Aratron_Aspis1foto: Martin Baran

Ako ste sa dostali k robeniu ohňovej show?

V podstate, my sa ohňovej show a žonglovaniu venujeme už nejakých 12-13 rokov ako Duo Aratron Aspis a bolo to v rámci historického šermu, kedy som začal žonglovať sám a potom v roku 2003, kedy som stretol svoju manželku Kristínu Slovákovú, sme sa nejako dali dokopy a založili sme Duo Aratron Aspis.

Na čo si musíte dávať pozor pri tréningoch ? Čo je také najviac nebezpečné pri predvádzaní ?

Pri tréningoch si musíme dávať pozor, aby sme tú choreografiu robili správne a aby sme nič nedoplietli, aby to na vystúpení klapalo, lebo na vystúpení sa väčšinou zameriavame na niečo iné, ako napríklad na výraz, spôsob podania, ďalej si dávame pozor na divákov, aby nám nevstupovali do priestoru, kde vystupujeme. A k technike – keď už človek zvládne techniku bez ohňa, tak s ohňom už to ide.

Duo_Aratron_Aspis_6foto: Martin Baran

Ako vyzerá váš pracovný deň?

Lietame, väčšinou to vyzerá , že v jednom kuse sedíme za volantom. Šoférujeme, chodíme z vystúpenia na vystúpenie. V podstate teraz nám najviac času zaberá managing, oslovovanie nových ľudí. Málokto si uvedomí, čo všetko je za tým, väčšinou vnímajú len tých 12-15 minút  vystúpenia, ale naozaj si treba uvedomiť, že musíme vymyslieť kostýmy, pripraviť hudbu, zostaviť choreografiu, nacvičiť to a nájsť klienta, ktorý by o to mal záujem. K tomu ešte potrebujeme promo materiály a veľa, veľa práce. Mnohí si myslia, že len prídeme, odrobíme a ideme preč, ale je to oveľa náročnejšie.

Duo_Aratron_Aspis_5foto: Martin Baran

A aký pozitívny odkaz by ste chceli ľuďom interpretovať?

No…. Podporujte umenie, lebo umenie v nás prebúdza cit, pozitívne pocity a ja sa bojím, že to umenie u nás pomaly vymiera. Podporujte umenie, lebo podľa mňa je to jedna z najdôležitejších častí nášho života!

Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke Duo Aratron Aspis a na facebooku.

O autorovi

Kristína Slováková

Kristína Slováková

Študovala herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Vyše 11 rokov už vystupuje nielen pre dospelých ale aj pre deti ako žonglér v rámci umeleckého dua Aratron Aspis. Od malička sa venuje výtvarnému umeniu ako samouk s menším vedením svojej mamy, výtvarníčky a bábkoherečky, Oľgy Banincovej. Po 10 ročnej pauze znova intenzívne kreslí a maľuje pre potešenie svojich priateľov. Venuje sa tiež hre na husle, je lektorkou poledance a aktívne vystupuje a zapája sa do rôznych umeleckých aktivít.