Hudba Kultúra & umenie

Space Recorder o svojej hudbe, o novom albume a o radosti z hrania

Pavel Chodúr

Prečo ste si zvolili názov Space Recorder?

(Rucho) Na počiatku bola hudba. Až keď jej bolo veľa, začali sme hľadať pre projekt názov. Taký, ktorý by s tou hudbou nejako súvisel. No a keďže inšpirácia prichádza vždy zovšadiaľ navôkol, uvedomili sme si, že my tu len čosi zaznamenávame. Že sme vlastne také vesmírne nahrávadlo.

V 2009 ste debutovali na hudobnej scéne albumom Backup Universe. Od vtedy sa zmenili členovia kapely aj ste zmenili štýl a na prelome rokov 2016 a 2017 ste priniesli svoj nový album You Said Sorry and You Left Me. Ktoré, myslím, môžeme nazvať aj druhým debutom. Popíšte zmeny na tomto albume oproti tomu predchádzajúcemu. V čom je iný, ako sa celý projekt znova rozbehol a v čom vidíte najvýraznejší posun?

(Milan) Porovnať starý album s novým sa dá iba ťažko. Na prvom bolo viac elektroniky, na druhom hrajú výlučne živé nástroje. Na prvom spieva ešte Rucho, na druhom už skvelá Saša. V tom je hlavný rozdiel medzi prvým a druhým albumom. Z indietronicy sme to posunuli niekde k alternatívnemu rocku, i keď so škatuľkami je to kvôli žánrovej pestrosti pesničiek s nami celkom zložité. Celý projekt sa vyvíjal postupne a po personálnych zmenách, ktorými si Space Recorder prešiel, to v tejto zostave ťaháme spolu už štyri roky.

(Rucho) Oba albumy sa líšia aj tým, ako vznikali. Prvý vznikol v petržalskej obývačke a celý spravili od nahrávania, cez produkciu, mixovanie, až po mastering prakticky dvaja ľudia. Druhý sa nahrával v profesionálnom štúdiu so skúseným zvukovým majstrom, produkciu sme zverili do rúk ľuďom, ktorých ušiam veríme, a mixovanie a mastrovanie nám robili snáď najväčšie kapacity, aké na Slovensku a v Česku nájdete. A rozdiel je počuť. Ako povedal Milan, najvýraznejší posun sa odohral za mikrofónom. Projekt Space Recorder nikdy nezaspal, od debutu až po tento – ako to aj vy nazývate – druhý debut sme stále tvorili nové pesničky. Akurát sformovanie kapely do súčasnej podoby, kde každý niečím prispieva k tomu, ako na konci dňa pesničky vyzerajú, celý tvorivý proces zrýchlilo. Jednoducho ľudia boli ten potrebný impulz na posun vpred.

Každý z členov kapely sa nachádza v inom životnom období. Živí vás všetkých hudba, alebo to bolo skôr hobby, ktoré sa začína teraz transformovať a naberať istejšie kontúry. Čo pre vás znamená hudba a čo by podľa vás nemalo v žiadnej kapele chýbať?

(Rucho) Hudba je pre nás predovšetkým hobby, neživí nás. Tá transformácia je skôr o tom, že sa nám podarilo časť tvorby pretaviť do albumu, ktorý sme mohli predstaviť svetu. To je v živote každej kapely veľká vec, za ktorou je veľa práce a úsilia, to koniec koncom potvrdí každý, kto sa aspoň obtrel o hudbu. Transformácia je tiež o tom, že sme pripravili koncertný program, ktorý je na úrovni, s ktorou sme spokojní a vieme, čo a ako chceme hrať. Usadil sa zvuk a výraz a môžeme sa posúvať ďalej.

(Roman) Pokiaľ kapela chce robiť hudbu podľa svojich predstáv a bez kompromisov, tak až na pár svetlých výnimiek, ktoré väčšinou čerpajú z minulosti, to bude vždy najmä hobby. To ostatné, ak príde, bude skôr príjemný bonus.

(Rucho) A čo by nemalo v žiadnej kapele chýbať? Nadšenie a iskra. Bez nej je to prežívanie, robiť niečo nasilu nejde dobre ani v škole, ani v práci, ani v hudbe. Bez dobrej chémie sa k výsledku dopracovať nedá.

(Saša) Členovia kapely si musia sadnúť ľudsky. Hudba je síce jazyk, ktorým ľudia spolu komunikujú, ale musí to fungovať aj keď odložia nástroje a zhasnú v skúšobni. Jasné, že hudba môže vznikať aj bez tejto podmienky, ale vtedy vstupuje do hry profesionalita, kalkul alebo ctižiadosť. Ja osobne si ale takéto fungovanie predstaviť neviem a preto si veľmi vážim priateľstvo, ktoré formáciu Space Recorder viaže a verím, že je to z našej hudby cítiť.

Vaša hudba je živelná a energická. Vaše texty jednoduché ale s myšlienkou. Z čoho čerpáte nápady na texty a koľko vám trvá obohatiť texty hudbou?

(Rucho) Väčšinou je prvá hudba, harmónia, motív, melódia spevu. Na ňu potom skladáme text, ktorý nikdy dopredu neviete o čom bude. Závisí to od milióna faktorov, od toho, ako sa cítite, cez to, čo prežívate v práci, s akými ľuďmi ste sa v ten deň stretli a čo ste sa od nich dozvedeli, akú literatúru práve čítate až po kvalitu vína, bez ktorého to u nás nikdy poriadne nejde (smiech).

Na jednej strane máme vašu skladbu If I Had Money to Burn, ktorá srší pozitivizmom a je plná energie a na druhej skladbu Snow, ktorá zase pôsobí baladicky a je za ňou cítiť určitú jemnosť. V pomere energických skladieb a tých pomalších je váš album pomerne vyvážený. Vedeli by ste mi priblížiť ako ste si v hlave vizualizovali tieto dve skladby?

(Rucho) My nikdy pri tvorbe nekalkulujeme v zmysle treba polovicu rýchlych a polovicu pomalých pesničiek alebo taký alebo onaký pomer lebo hento alebo tamto sa môže fanúšikom páčiť viac. Ako to ide pri tvorbe, taký je výsledok. Ako povedal Roman pred chvíľou, stále máme ten luxus, že môžeme robiť hudbu bez kompromisov. Ono dokonca aj skladby znejú vo finále často úplne inak ako keď s nimi začíname pracovať. Samozrejme, napríklad Snow si pýta zasnenú atmosféru, keď sa v nej spieva o tom, že sneh ma utíšiť svedomie a hnev.

Tvoriť na Slovensku nie je vždy ľahké. Na druhej strane tu má umelec omnoho viac možností ako mal kedysi. Je to vidieť aj na obrovskom množstve umelcov, ktorí neustále prichádzajú na hudobnú scénu. V čom vidíte najväčšiu devízu vašej kapely? A hlavne aké sú vaše ašpirácie do budúcnosti?

(Timotej) Neviem, ako fungovali kapely pred 20-30 rokmi a tiež presne neviem, ako to funguje v Liverpoole, Seattli či Tirane. Myslím si ale, že dať dokopy kapelu a tvoriť muziku bolo a bude vždy a všade v princípe rovnaké.

Rozdiel je len v tom, že dnes sa dá hudba ľahšie zaznamenať a šíriť ďalej. Internet a streamovacie služby radikálne zmenili dostupnosť hudby. Čomu sa veľmi teším ako konzument, ale aj ako hudobník. Je úžasné, že si naše veci môže vypočuť ktokoľvek a kdekoľvek na svete.

Devízu našej hudby vidím hlavne v tom, že sú to jednoduché pesničky, nie náročné kompozície. Pekné melódie, pekné refrény, príjemná muzika. Do budúcnosti mám len jeden sen – hrať a tešiť sa z toho čo najdlhšie.

Ako by ste zhodnotili súčasný stav umenia a kultúry na Slovensku aj celkovo v Európe? V čom sú jeho silné stránke, čo tu naopak citeľne chýba?

(Timotej) Asi mi neprináleží hodnotiť umenie ako také… Ale ja som veľký fanúšik nových počinov, najmä v hudbe. Takmer denne počúvam novú, súčasnú hudbu. Produkuje sa kvantum dobrej muziky ako na Slovensku, tak aj vo svete.

Pre mňa je zlatá éra hudby práve teraz. Nechýba mi nič. Čo ale neznamená, že nemám rad staršie veci, práve naopak. Rád objavujem nové songy, kapely, nápady, búranie bariér, miešanie žánrov a inšpirácií. Mám rád „nový“ zvuk, proste všetko. Kreativita ani hudobný vývoj neskončili rokom 1970 ani 1995. Neskončí sa ani v roku 2017…

Kde vás môžu fanúšikovia najbližšie vidieť a kde môžu sledovať vaše novinky a vašu tvorbu?

(Rucho) V tomto roku by sme chceli odohrať približne 20 koncertov po celom Slovensku, preto sa oplatí sledovať náš Facebook a stránku www.spacerecorder.sk. Okrem informácií o koncertoch a zábavných video pozvánok sa tam snažíme žiť na pulze dňa, zverejňujeme nové videá k pesničkám z albumu ale aj zábery zo skúšobne, a celkovo všetko, čo nejako súvisí s kapelou. Ale tak hádam na priaznivcov muziky sem tam niečo o Space Recorder vyskočí aj z médií.

A posledná otázka: čo by ste odkázali svojim fanúšikom, svojim rodinám a kamarátom, aj ľuďom, ktorí sa ako vy chcú venovať hudbe a dúfajú že sa im to možno raz podarí?

(Timotej) Ja by som chcel odkázať všetkým ľuďom dobrej vôle nech žijú v mieri a pokoji. Nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.

A ľudom, ktorí sa venujú hudbe chcem odkázať, že keď ich to baví a napĺňa, tak sa im TO už podarilo. To je ten prvý a pravý úspech.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.