Fotografie

Slávne fotografie: The Burning Monk, 1963 (fot. Malcolm Browne)

By  | 

Situácia v Južnom Vietname bola v roku 1963 kritická. Prezident Ngô Đình Diem pretláčal do riadiacich funkcií v krajine členov katolíckej menšiny, zvýhodňoval ich pri prideľovaní pozemkov či daňových úľavách a represívne pristupoval k budhistickej väčšine. Situácia dospela až do tzv. budhistickej krízy, ktorú zapríčinilo systematické diskriminovanie budhistov a ozbrojené útoky proti civilistom. 8 mája 1968 zastrelila juhovietnamská armáda v meste Hue deväť neozbrojených budhistických civilistov a celá situácia sa ešte zhoršila, keď v tom istom meste o mesiac neskôr poliali štátne zložky protestujúcich demonštrantov chemikáliami, na základe čoho muselo byť hospitalizovaných až 67 osôb. Vtedy už aj spriatelené Spojené štáty americké pohrozili Ngô Đình Diemovi, že mu odoprú pomoc v prebiehajúcom konflikte.

11. júna 1963 sa v hlavnom meste Saigon konala procesia 350 mníchov a mníšok, ktorí v dvoch šíkoch nasledovali automobil Austin Westminster oblepený transparentmi. Tie vyjadrovali znepokojenie a nesúhlas s Diemovou politikou. Na jednej z križovatiek sa automobil zastavil a vynorili sa z neho traja mahajanskí budhistickí mnísi. Prvý z nich položil doprostred križovatky vankúš, druhý vytiahol z auta kanister a tretí, Thích Quảng Đức, si na tento vankúš sadol, nechal sa poliať benzínom a sám sa zapálil. Popritom odriekal slová na oslavu Amitābha Budhu a zvieral v ruke ruženec. Bez vydania hláska a bez pohnutia sedel 10 minút v meditačnej pozícii lotosový kvet, až kým neumrel a nespadol na chrbát. Práve v tejto chvíli sa na mieste nachádzali aj reportéri Malcolm W. Browne z Associated Press a David Halberstam z New York Times. Tí zdokumentovali celú udalosť a vytvorili jednu z najslávnejších fotografií 20. storočia.

Fotografia je fascinujúca predovšetkým svojim kontrastom. V strede v popredí sedí pokojný horiaci mních, zatiaľčo v úzadí zdesene pobehuje skupinka ľudí, tiež mníchov. Nastolená situácia, ktorá by pokojne mohla byť motívom surrealistického, ale aj sakrálneho obrazu, tak dodnes fascinuje touto svojou dichotómiou. Súčasne vzbudzuje až posvätný úžas nad silou ľudskej mysle, ktorá dokáže prekonať fyzické bolesti a okrem politického, v sebe obsahuje aj silné náboženské posolstvo. V mahajanskom budhizme bolo samoupálenie praktikované po dlhé stáročia a obetovanie vlastného tela je známe aj z mýtických a náboženských príbehov. V Lotosovej sútre si môžeme vypočuť príbeh o Bodhisattvovi Sarvarupasamdarsanovi, ktorý demonštruje obetavú povahu všetkých vecí, svoju oddanosť Budhovi i nesmiernu silu Budhadharmy tým, že sa naloží do oleja a horí 1200 rokov. Na rozdiel od väčšiny ostatných „ľudských pochodní“ sa teda Thích Quảng Đức neupálil len z politicky-protestných, ale aj náboženských dôvodov.

Výsledná fotografia tak vďaka tomu získava spirituálny rozmer. To ešte viac umocňuje vietor, ktorý smeruje plamene do jednej strany. Vďaka tomu samotné horenie pôsobí skôr ako uvoľňovanie energie. Zdá sa, akoby sa telo mnícha postupne menilo na oheň – číru energiu, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, skutočne zapálila plamene v srdciach ľudí. Na rozdiel od zvyšných fotografií zo série navyše ukazuje ešte len začiatok upálenia. Telo mnícha nie je spálené na popol a nevzbudzuje vyslovene negatívne pocity. Vďaka autu zahraničnej značky sa navyše fotografia nestala čírim symbolom, ale aj aktuálnym svedectvom o stave spoločnosti. Konzumný prvok vracia fotografii aj jej „pozemský“, politický rozmer. Súhra všetkých týchto prvkov vytvorila nadčasovú fotografiu, ktorá dodnes fascinuje svojou ľudskou, mystickou i politickou silou.

Farebná verzia slávnej fotografie

Sila a posolstvo fotografie i udalosti, ktoré krátko po upálení nasledovali, mali vplyv na chod celej krajiny i životy tisícov ľudí. Po tomto incidente začalo USA vyvíjať ešte väčší tlak na Diệma a opätovné zahájenie rokovaní. Diệm sľúbil, že v zemi zavedie reformy a prestane stíhať ľudí inej, ako katolíckej viery. Situácia sa však nezlepšila, prezident naďalej využíval políciu na zastrašovanie protivníkov a potláčanie demonštrácií a v auguste roku 1963 vyhlásil stanné právo. V novembri vedenie armády zorganizovalo štátny prevrat a následne zvrhlo a zavraždilo Diệma a jeho najbližších spolupracovníkov. Práve Đứcovo samoupálenie bolo neskôr považované za bod obratu v politickom vývoji krajiny i budhistickej krízy.

Đứcovo srdce zostalo nedotknuté, takže po smrti začal byť uctievaný ako bódhisattva. Srdce bolo uložené v sklenenom kalichu v pagode v Xa Loi a považované za posvätnú relikviu a symbol súcitu. Fotografia Malcolma Browna sa prostredníctvom novín rýchlo rozšírila do celého sveta. Svojmu autorovi zaistila Pulitzerovu cenu a ocenenie World press photo of the year. Súčasne však inšpirovala mnohých ďalších politických aktivistov a priniesla do „západného sveta“ koncept protestného samoupálenia.

Malcolm Browne

Syn pacifistickej kvakerky síce vyštudoval chémiu na Pensylvánskej univerzite, ale počas kórejskej vojny bol pridelený ako vojnový korešpondent do časopisu Stars and Stripes. Neskôr sa pripojil ku Associated Press, kde sa postupom času stal hlavným korešpondentom pre Indočínu. Po svojej najslávnejšej fotografii získal množstvo ponúk a odišiel do televízie ABC. Neskôr ešte pracoval pre New York Times v Južnej Amerike a jeho poslednou prácou bola dokumentácia konfliktu v Perzskom zálive.

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.