Fotografie

Slávne fotografie: Obed na vrchole mrakodrapu (fot. Charles C. Ebbets)

By  | 

Jedna z najznámejších fotografií 20. storočia vznikla ako súčasť reklamnej série pri stavbe 259 metrov vysokej GE Building v New Yorku v roku 1932. Jej autor Charles Clyde Ebbets začínal v 20. rokoch minulého storočia ako divadelný fotograf, v 30. rokoch sa už jeho fotografie začali objavovať v magazíne New York Times a v roku 1932 sa stal fotografickým riaditeľom vznikajúceho Rockefellerovho centra, kam spadá aj spomínaná budova GE Building. Ebbets sa však nestal „mužom jednej fotografie“. Spomedzi jeho neskorších prác stojí za zmienku najmä fotografovanie prírody v Everglades či indiánov kmeňa Seminole, ale aj jeho sústavná propagácia Floridy, ako turistického centra Ameriky.

Legendárna fotografia zachytená na 69. poschodí rozostavanej budovy, sa stala ikonou a symbolom New Yorku. Predovšetkým je na nej zvečnená podstatná časť mesta a jedna z jeho dominánt – Central Park. To by však samo o sebe nestačilo, keďže podobných či ešte lepších panorám existujú stovky. Snímka súčasne pripomína obdobie 30. rokov, známe vďaka Veľkej hospodárskej kríze, prohibícii a vzostupu mafie, ale aj budovateľskému nadšeniu, kedy v krátkom časovom období vznikli ikonické mrakodrapy Chrysler Building (1930), Empire State Building (1931) a GE Building (1932). Zhruba v tom období získalo mesto svoj nezameniteľný výzor. Skrátka turbulentné obdobie, ktoré dodnes pripomínajú filmy, fotografie, počítačové hry, knihy, fotky i samotné budovy.  S tým pochopiteľne súvisí aj samotná stavba, ktorá je na fotografii zobrazená.

Na snímke tiež môžeme prečítať abstraktné idey, ktoré symbolizujú samotné mesto. New York bol pre prichádzajúcich Európanov po desaťročia bránou do „nového sveta“. Toto nové a objaviteľské symbolizuje jednak dobývanie nových výšok, ale aj „nový zážitok“, ktorým je visenie na traverze 260 metrov na zemou. Vyfotografovaní robotníci tiež poukazujú na nezlomného, bezstarostného, vynaliezavého a najmä odvážneho ducha, ktorý sa nezľakne ani extrémnych výšok a kamarátsky sa rozpráva na traverze. Tým podporujú víziu New Yorku, ako mesta plného ekonomických a politických „žralokov“, ktorí na burze investujú celé svoje imanie, či prisťahovalcov, ktorí prichádzajú objavovať „nový svet“. Všetci sú vítaní.

Toto všetko vyzdvihuje do popredia práve formálne uchopenie snímky. Ebbets využíva perspektívu i orezanie, pri ktorom sa zdá, akoby robotníci skutočne viseli nad 260 metrovou hlbinou, aj keď je jasné, že hneď pod nimi sa musí nachádzať spodné podlažie. Zo snímky tak doslova sála pocit vertigovskej závrate. Tá ešte viac vynikne v konfrontácii s nižšími budovami v pozadí a nepripútanými, ľahkovážnymi robotníkmi v popredí.

Snímka je pre nás výnimočná aj tým, že na nej má zastúpenie aj Slovensko. Úplne vpravo s fľašou whiskey v ruke sedí totižto Gustáv Popovič, starý otec animátora a výtvarníka Ivana Popoviča. Na zadnej strane fotografie, ktorú však rodina Popovičovcov už stratila, stálo: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“ Vtipné je aj to, že v tom čase ešte stále prebiehala prohibícia. Zomrel v roku 1945 na Slovensku, keď ho pri prechode frontu cez dedinu trafila črepina z granátu.

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.